– ročný Enrico a 5 – ročný Markus zomreli po tom, ako na nich namieril hlaveň pištole ich vlastný otec. Susedia vydesení od hrôzy bezmocne sledovali, ako policajti naťahujú bielu pásku, zabraňujúcu prístup nepovolaných osôb k radovej zástavbe ôsmich sociálnych bytov. Stále neveriacky krútili hlavou, že to, čo sa šušká po celej dedine, sa naozaj stalo. Pri pohľade na telá pod modrým igelitom, ktoré vynášali do pohrebného auta, nezostalo ani jedno oko suché. Posledný výstrel, ktorý padol v sobotu, hodinu pred polnocou, patril 32 - ročnému Floriánovi. Po krvavom diele, ktoré vykonal, sa rozhodol ukončiť svoj život. Nepodarilo sa mu to a dnes leží v kritickom stave v jednej z košických nemocníc.
Bilancia krvavej noci
Médiá už niekoľko hodín po strašnej a nepochopiteľnej tragédii prinášajú prvé správy o hrôze, ktorá sa odohrala vo veľkokrtíšskom okrese v sobotu večer, približne o 23. hodine. „Tridsaťdvaročný Florián Z., ktorý bol zamestnaný ako policajt na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície v Banskej Bystrici, najprv pravdepodobne zastrelil svoje dve malé deti a manželku a potom obrátil zbraň proti sebe. Susedia síce začuli tri výstrely, ale keďže sa v dome naďalej svietilo, nevenovali tomu pozornosť. Dvoch mŕtvych chlapcov, 5 - ročného Markusa a 9 - ročného Enrika, spolu s ich 28 - ročnou matkou našli policajti až ráno. Tí prišli po svojho kolegu, pretože sa nedostavil do práce. Keď nikto neotváral, vybili okno na vchodových dverách a vošli do domu. Na poschodí našli svojho postreleného kolegu a v jednej z izieb na poschodovej posteli dve zastrelené maloleté deti. V ďalšej izbe bola zastrelená jeho manželka Žofia. Muž bol v kritickom stave prevezený do nemocnice vo Veľkom Krtíši a odtiaľ vrtuľníkom dopravený do jednej z košických nemocníc,“ informovala o prípade Petra Babulicová, zástupkyňa hovorkyne Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici.
Zhrození dedinčania
„Ešte teraz som zhrozená a neviem sa spamätať z toho, čo sa stalo u susedov,“ hovorí Erika Lendvaiová. Býva o pár bytov ďalej a dodnes si nevie vysvetliť, ako si nikto nemohol všimnúť, že v mladej rodine sa schyľuje k tragédii. Kým jedni hovoria, že Florián so Žofiou žili harmonickým a šťastným životom, druhí sú presvedčení, že za tragédiou sa ukrývajú dlhšie trvajúce nezhody v manželskom spolužití. „Flóriho a Žofku som veľmi dobre poznala. Chodili spolu už od pätnástich rokov. Boli pekný párik. Nikto z blízkeho okolia ani na chvíľu nezapochyboval, že budú spolu šťastní,“ povie mladá susedka a nezadrží slzy, pretože sa zo školy vracajú jej dve deti. „S Enrikom a Markusom boli kamaráti. Ešte pár dní pred tragédiou si spolu za domom postavili stan a hrali sa tam. Nevadil im ani dážď,“ dodá a malý Bryan dá svojej mame za pravdu. „Enriko bol dobrý kamarát. Ráno sme spolu chodievali do školy. Je mi za ním veľmi smutno,“ povie malý chlapček, ktorý si až pár dní po tragédii uvedomil, že svojho kamaráta už nikdy neuvidí. „Ešte v tú nešťastnú sobotu sme ich s ostatnými susedkami videli, ako idú spolu domov. Bolo po daždi a všetci sledovali dúhu, ktorá sa zjavila nad dedinou. Potom sme sa dozvedeli, že Žofka sa práve v ten deň rozhodla Flóriho opustiť. Chcela so sebou vziať aj deti,“ hovorí pani Erika a dodá, že už pred pár mesiacmi sa manželia ocitli v kríze, ktorú sa Žofka pokúsila vyriešiť svojim odchodom do iného mesta. „Možno bola za krvavou tragédiou žiarlivosť. Počuli sme, že Žofka sa zaľúbila do iného,“ zamyslí sa mladá žena, ktorá si aj napriek tomu, že Floriána poznala a mala ho rada ako kamaráta, nedokáže vysvetliť, ako mohol vziať život svojim dvom malým deťom. „Veď mal tých chlapcov rád. Hrával sa s nimi. Kúpil im všetko, po čom túžili...,“ nedopovie. Každý sa snaží poskladať si vlastnú mozaiku z udalostí, ktoré predchádzali krvavej masakre. „Žofka už raz od Floriána odišla. Bolo to koncom minulého roka,“ povie ďalšia obyvateľka bytového domu a pridá, že Florián nedokázal uniesť, že do ich vzťahu vstúpila tretia osoba. Kňaz, ktorý bol duchovným predstaveným v ich dedine. O rodiacom sa vzťahu vydatej Žofie k človeku, ktorý svoj život zasvätil Bohu, sa šepkalo už počas minulého roka. Utrpenie, ktoré prežíval vrah svojich detí, dal aj na papier. Svoj ohavný skutok vysvetlil v listoch, ktoré zanechal na rozlúčku a ktorých obsah prenikol koncom minulého týždňa aj na verejnosť. „Moju rodinu rozbil náš kaplán,“ oznámil Biskupskému úradu v Trnave. „Boli sme rodina, ktorá prežívala šťastie i smutnejšie chvíle spolu až dovtedy, kým sa do nášho života nevtisol kaplán. Zaľúbil sa do nej a úplne ju opantal. Začala zanedbávať rodinu. Písali si zaľúbené esemesky od rána až do noci. O ich vzťahu som sa dozvedel v júni 2005. Snažil som sa kaplánovi dohovoriť a ten mi prisľúbil, že s tým skončí. Neskončil,“ píše vrah vo svojich listoch, v ktorých ďalej uviedol, že kaplána o mesiac preložili, ale Žofia za ním odišla spolu s deťmi. „On sa aktívne podieľal na ich úteku a zabezpečil im tam aj bývanie. Deti som bol potom zobrať a ona tam zostala. Vrátila sa až neskôr, ale boli stále v kontakte.“ Dnes je už len predmetom dohadov, či návrat Žofie k manželovi svedčil o tom, že sa rozhodli začať odznova. Dôkazom toho malo byť otvorenie butiku s textilom v budove bývalej materskej školy. Osud mal však pre manželov pripravený iný scenár, ktorý vyvrcholil tým najstrašnejším spôsobom.
Posledná rozlúčka
Posledné dejstvo neninskej tragédie sa odohralo na miestnom cintoríne minulý týždeň v stredu. Zaplakalo tu takmer tisíc párov očí. Pohľad na tri biele truhly drásal srdcia všetkým, ktorí prišli dať posledné zbohom dvom malým chlapcom a ich mame. Najbližší pozostalí sa len s veľkou bolesťou v srdci lúčili s ľuďmi, ktorých mali najradšej. Ani Enrikovi spolužiaci, oblečení v bielych košeliach a blúzkach, spolu s jeho triednou učiteľkou nedokázali potlačiť slzy.
Na miestnom obecnom úrade v čase našej návštevy viala čierna zástava. Dedinčanov, postávajúcich na chodníkoch, zamestnávali úvahy o zbytočnej smrti troch nevinných ľudí. Ten, ktorý ich mal celý život chrániť, im ublížil najohavnejším spôsobom, akého môže byť človek schopný.
