Centrum Lučenca získava novú tvár

Informácie o štruktúre jednotlivých objektov, z ktorých je Nádvorie Zlatý Fénix zložené, predniesol zástupca investora Jozef Urban. Nádvorie predstavuje nielen otvorený priestor – horné a dolné námestie – ale tvorí jednoliatu kompozíciu všetkých stavieb a budov. Posledným objektom, ktorý celé nádvorie vlastne uzavrie, bude zástavba na hornom námestí. Jej otvorenie je plánované na 14. septembra. „Celkový investičný náklad komplexu ESO je viac ako 350 miliónov korún. Investormi sú V.T.C., a. s. a Alianz – Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť. V komplexe je 5700 m2 kancelárskych priestorov, 110 bytov a 586 m2 priestorov pre služby a obchod. Najväčšia vďaka za jeho realizáciu patrí kolektívu architektov: Jozefovi Hidasimu, žijúcemu v Nemecku, (ktorý však srdcom dodnes ostal Lučenčanom), dnes už žiaľ nebohému architektovi z Bratislavy p. Znášikovi, ktorého prácu po jeho smrti dotiahol Juraj Dobrocký,“ uviedol Jozef Urban.
Ďalšiu časť otváracieho ceremoniálu za prítomnosti viac ako stovky pozvaných hostí prerušil prudký lejak. Keď neustával, hostia sa presunuli na dolné námestie. Ako útulok poslúžili priestory plánované pre priaznivcov lučenského basketbalu a hráčov BK E.S.O. – tohtoročného slovenského majstra. „ K Lučencu a historickému jadru sa už neodmysliteľne viaže Kongresové centrum s hotelom Reduta. Komplex je dnes prirodzeným nosným centrom pre všetky lokálne, ale najmä nadregionálne a medzinárodné aktivity. Do lokality sme postupne zabudovali výškové objekty. V nich sa sústredili nové aktivity podporujúce rozvoj regiónu. Keďže symbolom znovuzrodenia Lučenca bol bájny vták Fénix, celkom prirodzene sme nádvoriu dali meno Zlatý Fénix. Ako už názov prezrádza, cieľom je symbol identity, spolupatričnosti a hlavne pravdivosti obsahu. Fénix by v súčasnosti mal symbolizovať hrdosť našej identity k tomuto regiónu, Lučencu, túžbu po opravdivej charizme, po konkrétnych činoch a nadväznosť na výsledky, ktoré dosiahli naši predchodcovia. Na ich obsahovo modálne princípy. Pri hľadaní správnej odpovede na formulovanie obsahu odkazu histórie sa dostávame k štyrom takmer najvýznamnejším Lučenčanom. Najmä k významnému prírodovedcovi, geológovi a silikátnikovi, zakladateľovi Uhorskej archeologickej soločnosti, Uhorskej geologickej spoločnosti a Národného múzea Františkovi Kubínyimu (210. výročie). Podľa jeho mena bolo pomenované ústredné námestie v historickom centre Lučenca. V roku 1872 dal postaviť železničnú trať Lučenec – Budapešť Ádam Búsbak, ktorého 190. výročie si pripomíname. Bol to bankár a zároveň riaditeľ jedinej našej regionálnej banky. Ako ekonóm a finančný odborník spracoval stratégiu rozvoja obchodu a priemyslu mesta. Po vypálení Lučenca pre svoje zámery získal rozhodujúcich mecenášov rodiny Szilasziovcov a Kubínyiovcov. Ďalšou významnou osobnosťou je Alexander Wagner (150. výročie), možno najvýznamnejší mešťanosta (primátor) Lučenca. Za jeho pôsobenia dosiahlo naše mesto najvyšší hospodársky rozvoj a to nielen na území Slovenska, ale aj v celouhorskom merítku. V tom čase prekvitala secesia. Vybudoval sa kanalizačný systém, nemocnica, múzeum, kasíno a podporil rozvoj nového priemyslu. Poslednou osobnosťou, ktorú chcem dnes spomenúť, je František Gyurkovitch, oslavujúci 130. výročie. Bol to umelec – maliar, ktorý námety čerpal výlučne z motívov a udalostí regiónu. Vo svojej tvorbe zanechal dielo významné nielen umelecky, ale aj dokumentárne hodnotné informácie, ktoré poukazujú na široké spektrum sociálnych, kultúrnych a spoločenských aktivít mesta a regiónu,“ uviedol J. Dobrocký. Zdôraznil, že len s nadväznosťou na minulosť môžeme stanoviť správnu stratégiu pri kreovaní budúcnosti. „Sila osobností vždy musí dať tvorivý podnet a priestor pre tvorbu novej stratégie. Uvedená veľmi zostručnená charakteristika štyroch osobností Lučenca potvrdzuje, že toto mesto malo vždy veľkých ľudí, ktorí vlastnými silami dokázali meniť a formovať vývoj. V súlade so symbolikou Fénixa a pri spomienkach na nich sa o to musíme znovu pokúsiť. Patrí sa, aby sme my, súčasníci, prejavili záujem niesť symboliku Fénixa s cieľom po tretíkrát dosiahnuť znovuzrodenie Lučenca – a tentoraz ako vtáka so zlatým perím. Z tohto dôvodu vás, dámy a páni, chcem upozorniť na sochu Zlatého Fénixa, ktorý je pre nás výzvou s akcentom smerom k budúcnosti a zároveň motivačným prvkom. Našim želaním je, aby toto dnešné stretnutie spojilo nás všetkých pre takéto smerovanie. Po prvýkrát to otvorene budem deklarovať pri medzinárodnom otvorení už nielen nádvoria, ale celého komplexu Zlatý Fénix, ktoré plánujeme na 14. septembra, teda presne v deň 190. výročia narodenia najväčšieho stratéga rozvoja mesta. Na 14. septembra pozývam všetkých Lučenčanov a prívržencov rozvoja nášho mesta,“ skonštatoval J. Dobrocký, ktorý chce v tento deň položiť základný kameň novej stratégie rozvoja regiónu.