Byť oteckom na materskej dovolenke je poriadna drina

yskúšal, nevie, o čom hovorí. Ľubo Andrášik z Cinobane si už „odkrútil“ druhú materskú dovolenku. S odstupom času si uvedomil, že mladé mamičky to nemajú až také ľahké a stihnúť dieťa a domácnosť je neustály kolobeh práce a povinností.

Otec v kuchynskej zástere
Keď mala Ľubova staršia dcérka Veronika rok, zostal bez práce. V regióne, kde by sa pracovné príležitosti dali porátať na prstoch jednej ruky, nemal možnosť zamestnať sa z jedného dňa na druhý. Žiť pár mesiac z podpory a potom z materského príspevku nebolo pre mladú rodinu riešenie. „Rozhodli sme sa, že manželka Monika nastúpi späť do zamestnania a na materskej dovolenke zostanem ja,“ hovorí Ľubo, ktorý sa na úlohu „otca na plný úväzok“ pripravoval naozaj zodpovedne. Pozorne sledoval manželku, ako malé krehké bábätko kúpe, oblieka a prebaľuje a on popritom trénoval na bábike. Okrem toho čítal odbornú literatúru a zdravovedu, aby sa o „miminách“ a tiež detských chorobách dozvedel čo najviac. „Keď som malú prebaľoval pod dohľadom manželky, celkom mi to išlo. Horšie to bolo, keď Monika prvýkrát odišla do práce a ja som s Veronikou zostal sám doma. Zrazu som nevedel, čo skôr. Prebaľovanie bola hotová pohroma. Malú bolo treba baliť naširoko, no a kým som ju zabalil do troch látkových plienok, tak som ju domordoval, že chúďa aj zaspala. No a potom rýchlo niečo uvariť a samozrejme poupratovať. Poviem vám, neboli to ľahké začiatky,“ spomína na svoju prvú materskú dovolenku mladý otecko, ktorý veľmi rýchlo zistil, že tri roky starostlivosti o dieťatko nie je len oddych, prechádzky a klebety s kamarátkami. „Uvedomil som si, aké to majú mladé ženy ťažké. Deti, domácnosť, manžel a k tomu ešte vždy dobre vyzerať,“ dodá a s úsmevom si spomenie na svoje kuchárske „prvotiny“. „Pamätám si, ako som chcel variť fazuľu na kyslo. Do hrnca som nasypal poriadnu dávku, no a keď prišiel môj otec, fazuľa mi vyskakovala z hrnca. Keď nazrel pod pokrievku, len sa ma opýtal, či sa chystám nachovať celý činžiak,“ zasmeje sa. Dnes si už Ľubo môže povedať, že ho za sporákom neprekvapí nič. Pokojne navarí to, na čo majú jeho tri dievčatá chuť. „Najviac som si dokázal vychutnať prechádzky. Ísť sa prejsť s malou po dedine, zastaviť sa na pivko a pokecať s kamarátmi, to bol úsek dňa, na ktorý som sa veľmi tešil,“ povie šťastný otecko a dodá, že kamaráti si veľmi rýchlo zvykli, že kočiarik je neodmysliteľná súčasť Ľuba. „Keď som prišiel bez malej, hneď vyzvedali, či manželka nepracuje. Veroniku si obľúbili a ona tiež veľmi rýchlo zapadla do pánskej spoločnosti. Spolu s otcom, ktorý hráva volejbal, chodievala do miestnej telocvične a „veľkí ujovia“ sa stali pre ňu kamarátmi. „Mám z nej veľkú radosť. Vždy sa zaujímala o všetko nové a možno aj preto sa veľmi rýchlo naučila čítať aj písať. Keď navštevovala predškolskú triedu v materskej škole, bežne deťom čítala rozprávky,“ rozpráva Ľubo, ktorému ešte i dnes zovrie srdce pri spomienkach na škôlkárske začiatky. „Keď som odchádzal domov a počul som, ako za mnou plače, musel som sa veľmi ovládať, aby som ju tam dokázal nechať. Za ten čas, čo sme boli spolu každý deň doma, som sa naučil citlivo reagovať na každé jej zaplakanie,“ dodá, pričom nezabudne svoju staršiu dcéru pochváliť. „Keď šla na zápis do prvej triedy, chceli ju dať rovno medzi druhákov. Robí nám veľkú radosť.“

Opäť na materskej
Keď sa po piatich rokoch narodila Ľubovi a Monike ďalšia dcérka Simonka, materskú dovolenku si spravodlivo rozdelili. Prvých osemnásť mesiacov sa o maličkú starala Monika, zatiaľ čo živiteľ rodiny pracoval vo Švajčiarsku. Keď sa vrátil domov, padlo konečné rozhodnutie. Monika sa vrátila späť do zamestnania a novopečený otecko zostal opäť na materskej. „Tentokrát to už bolo niečo celkom iné. Už som mal všetko, ľudovo povedané, v rukách. S malým a krehkým telíčkom som už manipuloval jedna radosť. Zvládal som všetko. Dokonca som Moniku čakal s naservírovaným jedlom na stole,“ hovorí Ľubo, ktorému k srdcu neprirástla len jediná domáca práca. Žehlenie. „To som prenechal Monike,“ dodá a zasmeje sa, že kopy prádla pomenoval Vysoké Tatry.
Sedím v obývačke, kde má všetko svoje miesto. Čo sa týka poriadku, musím dať Ľubovi za pravdu. Práve prišla zo školy Veronika a zvedavo nazerá do hrncov, čo dnes otecko ukuchtil na obed. Bežná rodinná idylka, kde si už všetci zvykli, že otecko si úlohu mamičky statočne zastal. „Po druhej materskej, ktorú som absolvoval, si vážim všetky ženy, ktoré sa obetujú pre rodinu a hravo zvládnu všetky bežné povinnosti, ktoré ani zďaleka nie sú ľahké. Som chlap, ktorý si úlohu mamičky na materskej dovolenke vyskúšal na vlastnej koži a môžem povedať, že je to poriadna drina,“ dodá mladý otecko a odbehne do kuchyne, aby naservíroval obed ako sa patrí.