júnovú stredu sa popoludní rozliehal parkom detský smiech. Prváci zo Základnej školy L. Novomeského sa hrali na miestnom detskom ihrisku. Medzi nimi aj sedemročný Adamko Adamec. Tesne pred odchodom z parku späť do školy ešte nikto netušil, že sa schyľuje k tragédii. Bolo len otázkou času, kedy do viac ako tri metre hlbokého kanála, ktorému chýba poklop a ktorý je tesne v blízkosti chodníka, niekto spadne. Stalo sa. „Chcel som sa ešte pred odchodom do školy vycikať. Utekal som na kraj chodníka, pretože tam boli kríky. Obzeral som sa, či ma náhodou niekto nevidí a vtedy som spadol,“ hovorí Adamko, ktorý sa s trojnásobnou zlomeninou ľavej ruky snažil z kanála dostať von.
OBYČAJNÉ POPOLUDNIE V DRUŽINE
„Už niekoľko rokov chodievame s deťmi počas družiny do parku. Letné horúčavy sú tu znesiteľnejšie a hlavne deti si tu prídu na svoje. V tú nešťastnú stredu som z našej školy išla do parku len ja spolu so svojou triedou. Obvykle zvykneme chodiť viac tried spolu. Keďže nové detské ihrisko bolo obsadené deťmi z iných škôl, rozhodla som sa, že svojich zverencov zavediem do starej časti parku, kde sú tiež hojdačky a preliezky,“ hovorí Zuzana Hrončeková, vychovávateľka zo Základnej školy L. Novomestského, ktorej ešte dnes behajú zimomriavky po chrbte, keď si pomyslí na malého chlapčeka, ktorý sa pokúša so zlomenou rukou dostať z hlbokého kanála von. „Tesne pred odchodom z parku ku mne Adamko pribehol, že sa ešte musí vycikať. Odbehol ďalej od detí. Keď som zakričala: „Nástup!“, školáci sa zoradili a ja som ich ako obvykle prepočítala. Namiesto dvadsiatich boli devätnásti. Vtedy ma napadlo, že Adamko sa pýtal na malú potrebu. Začala som ho hľadať. Kričala som na neho, no neozýval sa. Zrazu som zbadala, že z kanála trčí šiltovka. Zľakla som sa. Keď som nazrela dnu, zbadala som Adamka, ako sa pokúša dostať z kanála von,“ vysvetľuje vychovávateľka, ktorá hneď, ako bol malý chlapec z kanála von, zbadala, že s jeho rukou čosi nie je v poriadku. Nad zápästím a pod lakťom vyčnievali dve nepekne vyzerajúce hrče. Ruka rýchlo menila svoju farbu. Omodrela a začala puchnúť. V tej chvíli mi nedá nespýtať sa, prečo sa vychovávateľka rozhodla vrátiť späť do školy s chlapcom, ktorý mal trojnásobnú zlomeninu ľavej ruky a neprivolala okamžite lekársku pomoc. „Nemala som so sebou mobil a je predsa nemysliteľné, aby som nechala devätnásť detí bez dozoru a utekala s Adamkom do nemocnice. Situáciu som sa rozhodla riešiť tak, že okamžite po príchode do školy zatelefonujem Adamkovým rodičom, aby ihneď prišli,“ hovorí vychovávateľka. Adamko však do školy neprišiel. Na ceste do školy prváčikov stretla jedna z mamičiek, ktorá je zdravotná sestra. Tá okamžite zhodnotila vážnosť situácie a Adamka vzala do nemocnice. „Som veľmi vďačná pani Sahuľovej, že prejavila ochotu a šla s Adamkom k lekárovi. Ja som mohla ostatné deti doviesť bezpečne do školy a okamžite som zavolala Adamkovej mamičke, že jej syn je na vyšetrení v nemocnici,“ povie vychovávateľka a nezabudne dodať, že počas jej dlhoročnej praxe sa jej podobný prípad nestal.
Z KANÁLA VYŠIEL
AŽ NA DRUHÝ POKUS
V obývačke u Hrončekovcov sa hrá malý Adamko. Ruku má zafixovanú až nad lakeť a už dnes vie, že o prázdninách pri mori môže len snívať. „Plánovali sme dovolenku v zahraničí. Adamko chodil kvôli tomu na súkromné hodiny plávania do neďalekej krytej plavárne. Aj v ten deň, keď sa mu stal úraz, mal ísť plávať,“ hovorí Marcela Hrončeková, Adamkova mamička. „Keď mi vychovávateľka oznámila, že môj syn je na chirurgii, pretože spadol do nejakej jamy, strašne som sa preľakla. Manžel zostal pri dcérke a ja som so svojou mamou utekala do nemocnice. V čase nášho príchodu mal už Adamko urobené takmer všetky predoperačné vyšetrenia. O chvíľu už ležal na operačnej sále. Nikomu neželám prežiť strach, ktorý som pociťovala. Ešte stále som nevedela, čo sa vlastne prihodilo. Až neskôr nám Adamko porozprával, ako sa šiel vycikať a spadol do otvoreného kanála,“ rozpráva pani Marcela a obráti sa na svojho syna. „Veľmi ma to bolelo. Prvýkrát som nedokázal vyliezť až navrch a v polovici som spadol späť na dno,“ hovorí malý chlapec o hrôzostrašnom zážitku, ktoré mu pripravilo popoludnie v družine. Lekárske správy hovoria jasnou rečou. Trojnásobná zlomenina bude na zahojenie potrebovať dlhší čas. Až následné lekárske vyšetrenia ukážu, či sa zdrôtované kostičky zrástli tak, ako by mali.
V PARKU
Spolu s Adamkovou mamičkou prechádzame parkom. Od nešťastného pádu ubehol týždeň. Prichádzame ku kanálu, ktorý bol stále odkrytý. Pri pohľade do hlbokej diery, na dne ktorej leží veľký kus zlomenej betónovej rúry, ma zamrazí. „Nemohla som sa sem prísť pozrieť. Dnes, keď to vidím, môžem ďakovať nebesám, že sa nestalo niečo horšie,“ povie pani Marcela a snaží sa predstaviť si situáciu, keď sa jej syn pokúšal odtiaľ dostať von. Pri pohľade na maličké dievčatko, ktoré pobehuje neďaleko, zatiaľ čo jeho mamička číta na lavičke časopis, sa ma zmocní nepríjemný pocit. Takmer po dvoch týždňoch oslovujem správcu mestského parku Róberta Gorelíka. „O tomto nešťastnom prípade som doposiaľ nevedel. Nikto ma neinformoval o tom, že v parku sa nachádza odkrytý kanál. Aj keď kanály spravuje miestna vodárenská a kanalizačná spoločnosť, vždy keď zbadám, alebo mi niekto nahlási, že v parku sa nachádza odkrytý kanál, snažím sa urobiť opatrenia, aby nedošlo k nešťastiu. Obvykle kanál zakryjeme betónovým poklopom. Bohužiaľ, ľudia sú nezodpovední. Park je veľakrát terčom vandalov, ktorí devastujú všetko, čo im príde do cesty. Poklopy z kanálov neraz skončia v zberniach kovového šrotu, no a tie betónové jednoducho odvalia. Aj zo spomínaného kanála, ktorý som práve dnes opäť zakryl betónovým krytom, nedávno zvalili vandali kryt do neďalekého potoka. Veľmi ma mrzí, ak sa v parku stane nejaký úraz, ale ľudia sú nevyspytateľní. Okrem tých, ktorí si prídu do parku oddýchnuť, sem chodí aj veľa záškodníkov,“ povedal správca parku. Keďže kanály spravuje Slovenská vodárenská a kanalizačná spoločnosť, ktorá má svoj odštepný závod aj v našom meste, oslovili sme vedúceho čističky odpadových vôd a kanalizácii pána Jozefa Žubrietovského. „O úraze, ktorý sa stal malému Adamkovi, sa dozvedám až dnes. Ak by naša spoločnosť mala vedomosť o tom, že v parku sa nachádza odkrytý kanál, ktorý predstavuje vážne nebezpečenstvo pre ľudí, okamžite by sme to riešili. Za normálnych okolností postupujeme podľa plánu údržby sietí a počas roka vykonávame aj obhliadky. Nakoľko spravujeme až 70 kilometrov kanalizácií, ku každému kanálu sa odstaneme len raz za rok,“ informoval vedúci ČOV a kanalizácii v Lučenci.
Celý prípad, ktorý sa odohral pred viac ako dvoma týždňami, už rieši polícia, na ktorú sa obrátili nešťastní rodičia malého Adamka, ktorí podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. „Nechcem vznášať zbytočné obvinenia, ale niekto musí niesť zodpovednosť za to, čo sa stalo. Je nemysliteľné, aby na verejných priestranstvách, kde sa každý deň hrajú malé deti a chodia oddychovať ľudia, bol odkrytý kanál. Rovnako nie som presvedčený o správnosti postupu, aký zvolila pani vychovávateľka, keď sa rozhodla namiesto privolania lekára vrátiť sa so zraneným chlapcom späť do školy,“ hovorí Vladimír Hronček, nevlastný otecko Adamka. Čas ukáže, aké následky zanechá nešťastná udalosť. Rúčka sa možno zrastie, ale strach v duši malého chlapca zostane určite ešte poriadne dlho.
