Článok pokračuje pod video reklamou
Milí čitatelia,
denne od vás dostávame do redakcie listy, v ktorých nás prosíte o radu alebo pomoc. O niektorých nešťastných osudoch sme písali a našli sa dobrí ľudia, ktorí pomohli finančne alebo osožnou radou. Väčšinou, keď o niečom napíšeme, ľady sa prelomia a dôjde k náprave. No v právnych veciach sme vám veľa razy nevedeli dať postačujúcu odpoveď. Preto sme sa rozhodli, na stránkach našich novín zverejňovať bezplatnú právnu poradňu. Pýtajte sa, napíšte nám a my sa vám budeme snažiť pomôcť.
Z. Suráková
Dnes radí advokát
JUDr. Jozef Švarc
„Počul som, že ak na mňa niekto zaútočí, nemôžem sa brániť tak, ako sa brániť viem. Keby som nebodaj útočníkovi ublížil, môžem byť trestne stíhaný ja. To sa už nemožno pred násilníkmi ani len brániť?“ – spytuje sa P. K. z Banskej Bystrice.
Inštitút nutnej obrany je podľa Trestného zákona č.300/2005 Z. z. upravený v paragrafe 25 ods.1, ktorý stanovuje podmienky použitia nutnej obrany v zásade tak, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Prakticky to možno vykladať tak, že napr.: ak proti človeku zaútočí iný človek so zbraňou (palica, nôž a pod.) v úmysle ublížiť napadnutému na zdraví alebo ohroziť ho na živote, a ide o bezprostredný útok, má brániaci sa právo útok odvrátiť, avšak primeraným spôsobom tak, aby jeho obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä jeho spôsobu, miestu, času a všetkým okolnostiam vyťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. To znamená, že by nešlo o nutnú obranu napr. vtedy, ak by sa napadnutý bránil proti útočníkovi, ktorý by ho chcel zasiahnuť úderom otvorenou dlaňou po tvári tak, že útočníka postrelí strelnou zbraňou a tak zabránil útoku. V tejto súvislosti treba ešte čitateľovi ozrejmiť, že nie je trestne zodpovedný ten, kto by aj obranou zjavne neprimeranou odvracal útok, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Napokon je však potrebné poznamenať, že konečný záver o tom, či niekto konal v nutnej obrane, môže prijať po vykonaní všetkých potrebných dôkazov len prokurátor alebo súd.
