ť o zver,“ tvrdí. Prvý muž obce už zachránil život mnohým srnkám a srnčekom. Každému dal meno. Prvú srnku mu doniesol pred 14 rokmi manželský pár. „Mláďa našli neďaleko lesa. Vraj bolo opustené. Hlúposť! Isto malo neďaleko mamu. Keď mladé srnča čo i len raz pohladkáte, srna sa k nemu viac nevráti. Ale ľudia si nedajú povedať,“ hovorí starosta, ktorému sa už podarilo zachrániť aj rysa. „Mohol mať tak dva mesiace. Nebol väčší ako mačka. Odniesli ho do zoologickej záhrady.“ Pred troma týždňami sa na jeho dvor dostali ďalšie dve srnčatá. „Našli sme ich v jednej rómskej rodine. Našťastie, objavili sme ich včas, neskončili v hrnci. Vychováme ich. Naučili sa na kozie mlieko. Chceli by sme ich vypustiť do obory, ktorá ma byť pre srnčiu zver na neďalekom Imrovom kopci,“ objasňuje osud najdúchov starostov syn Ján.
