ACH, TIE KLIEŠTE
na obnaženej pokožke má kliešť niekoľko príležitostí prisať sa na telo.
Kliešte sa živia, tak ako blchy, krvou. Cicajú ju z plazov, vtákov, cicavcov alebo ľudí. Bodnutia kliešťami sú spravidla horšie než bodnutia blchami, pretože kliešte prenášajú nebezpečné choroby a ich bodnutie môže okrem toho vyvolať život ohrozujúce alergie. Kliešte zvyčajne nepadajú na zviera alebo na človeka zo stromov, ale sú nimi väčšinou „pozbierané“ z tráv, na ktorých číhajú.
„Keď už sa vrátite z prírody, tak sa treba veľmi dobre popozerať na všetky časti tela, vykonať tzv. expektáciu, osprchovať sa. Kliešť sa najčastejšie prisáva v miestach, kde je jemná koža. Všeobecne platí, že čím dlhšie je kliešť prisatý, tým je väčšia šanca prenosu infekcie. U nás ide najčastejšie o kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Už sa však objavili aj prípady, ktoré nie sú až také známe a kliešte ju prenášajú, sú to babezióza a erlichióza,“ hovorí epidemiologička V. Morihladková. Nie každý kliešť prenáša nákazu. Odhaduje sa, že na Slovensku je 10 percent kliešťacej populácie premorenej na kliešťovú encefalitídu, a 20 percent na lymskú boreliózu.
Keď teda zistíte, že máte kliešťa, mali by ste sa pokúsiť (alebo niekoho požiadať), odstrániť ho tak, aby ste odštipli hlavičku, aby nezostala v tele... Treba ho uchopiť tesne nad kožou a jemnými kývavými pohybmi vykývať kliešťa. Miesto, kde bol prisatý, treba umyť mydlom a potom vydezinfikovať. Kliešťa, ktorého sa vám podarí vybrať z kože, by ste nemali v žiadnom prípade pučiť, ani ho roztĺkať. Keď ste doma, môžete ho spláchnuť, keď ste v prírode mali by ste ho spáliť. Určite by ste ho nemali púšťať znova do prírody, pretože potom čo sa už raz napil, po niekoľkých dňoch parazituje na nejakom inom živočíchovi či človeku.
PREVENTÍVNE OPATRENIA PRI DIAKOVÝCH CESTÁCH
V teplých krajinách sú často masívne problémy so švábmi. Na ochranu pred nechcenými a nepozorovanými „spolucestujúcimi“ z ďalekých krajín by sa pred návratom mal prehľadať obsah batožiny kvôli možným nakladeným vajíčkam. Kufre a cestovné tašky by sa mali dobre zavrieť a šaty by sa mali po návrate oprať.
ALERGIA NA BODNUTIA HMYZOM
Komáre, vši, ploštice a kliešte sa živia krvou. Osy, sršne a včely bodajú naproti tomu len na obranu. Keď sa necítia byť napadnuté, nebodajú. Mimoriadne opatrenia proti týmto zvieratám nie sú teda vo väčšine prípadov potrebné.
Celkom inak je to u ľudí, ktorí na bodnutia, jedno akého hmyzu, reagujú alergicky. Kto na sebe spozoroval veľmi silné reakcie na bodnutia hmyzu, mal by sa o tom porozprávať s lekárom! Ak ide o alergiu na bodnutie hmyzom, mali by sa urobiť určité preventívne opatrenia. V niektorých prípadoch môže pomôcť „desenzibilizácia“. Alergici by sa pri pobytoch vo voľnej prírode mali počas letných mesiacov preventívne natierať prípravkami odpudzujúcimi hmyz.
Kto vám pred dovolenkou najlepšie poradí?
Každý, kto chce vedieť viac, môže sa obrátiť na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, kde je team lekárov vždy ochotný poradiť.
