o. Tu do týchto vrchov prišli traktory len v 60 - tych rokoch. Dovtedy sa takmer všetko robilo na koňoch. Treba im rozumieť. Človek pri nich musí byť neustále v strehu. Raz som šiel s dvoma žrebcami z oračky a splašili sa mi. Boli to riadne vajčiaky. Sily mali neúrekom. Ťahali ma hodný kus cesty. Celý som bol dokaličený, no nepustil som ich,“ hovorí 61-ročný Štefan Hriň. Býva na lazoch nad Hriňovou v časti zvanej Pivničky. Kone ho sprevádzajú po celý život. Za dobrého ťažného koňa dostal aj 80-tisíc. „Ale to už musel byť pán koník. Taký v lese vydrží pracovať aj desať rokov. No väčšinou sa ťažné kone predávajú po štyridsaťtisíc. Aj teraz mám moju kobylku Micku žrebnú. Na žriebätko sa tešia najmä vnúčatá. Časť života som odpracoval v Podpolianskych strojárňach. Popritom sme hospodárili, dalo sa vyžiť. Dnes je ťažšia doba. Na okolí práce niet. No ja s mojou ženou si nesťažujem. Máme statok aj hydinu, vieme vyžiť,“ povie hospodár a pohladí svoju kobylku.
Autor: zs
