napríklad ťažko vedeli predstaviť Hriňovčana v plnej kráse. Tam v rohu je kroj, presne taký, ako nosil. Mládenci nosili klobúčiky s vybíjanou retiazkou, košeľu s bohatou výšivkou a širokými rukávmi, na tom mali kožený kožuštek, mosadzný vybíjaný opasok, ľanové gety, vyšívanú zásteru, krpce s návlekmi a kabanicu s vypleteným remencom. No ani dievky nemali kroj o nič chudobnejší. Sukňu mali z modrotlače, vo vrkočoch stužky, krásne oplecko a čižmy museli byť s tvrdou sárou. Kroj si vyšívali sami. Používali rám a krivú ihlu,“ objasňuje Marta Vaculčiaková, vedúca kultúrneho strediska. Exponáty do izby získavala svojpomocne. Po susedoch, povalách, po okolitých lazoch. Nájdeme tu napríklad aj listinu z roku 1924. „Je to obecné svedectvo občana Juraja Berkyho. Podobá sa to dnešnému životopisu. Táto listina slúžila ako doklad. Je v nej uvedené aj to, akú mal dotyčný farbu vlasov, tvar tváre, ale aj farbu bajúzov. Náš Juraj nevedel písať. Pri mene nakreslil krížik. Zaujímavá je aj listina z roku 1778, v ktorej sa píše, že Detva požičala Hriňovej pečať,“ hovorí autorka myšlienky pamätnej izby, ktorú vám odporúčame navštíviť.
Autor: zs