Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

Je skromný a rád pomáha iným

Lekár-neurochemik, vysokoškolský učiteľ Prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc. sa narodil 5. 7. 1956 v Lučenci. Základné vzdelanie získal v obciach Mýtna a Podkriváň. Maturoval v r. 1975 na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci v triede prof. Jána Fulajtára. V r. 19

75-81 študoval medicínu na Lekárskej fakulte (LF) Univerzity Komenského (UK) v Martine. Od r. 1981 pôsobí až doteraz ako vysokoškolský učiteľ na Jesseniovej LF UK v Martine, v súčasnosti je vedúcim Ústavu lekárskej biochémie. Univerzitným profesorom je od r. 2002. Žije v Martine.

Pán profesor, zmenila päťdesiatka niečo vo Vašom živote?
Jednotlivé obdobia v živote človeka prinášajú nejakú zmenu, či už je to zmena fyzická, alebo zmena psychická. Každá z nich má svoje zvláštne čaro a je neopakovateľná. Neúprosný, ale zároveň jediný spravodlivý beh času mi už priniesol nejaký šedivý vlas a snáď aj určité životné poznanie a skúsenosti. Ja sa však týmto zmenám teším, pretože ma najmä vnútorne obohatili. Pre mňa osobne je najdôležitejšie to, že sa v zdraví dožívam tohto okrúhleho životného jubilea.
Aká bola Vaša cesta ku medicíne?
Jednoznačná a zložitá zároveň. Pokúsim sa to vysvetliť. Svojim rodičom som sa narodil trochu vo vyššom veku, moja mamička mala štyridsaťdva rokov. Dosť času som ako chlapec trávil so svojim starým otcom Ondrejom Mužíkom v obci Mýtna, kde moji rodičia bývali. Mal som ho veľmi rád, pretože sa mi mimoriadne venoval a učil ma spoznávať svet jednoducho a pritom veľmi pútavo. Preto som dosť ťažko znášal, keď som videl a cítil, ale nie veľmi chápal jeho zdravotné problémy. V čase, keď som dospieval a začal som si viac uvedomovať svet okolo seba, zrazu som zistil, že život nie sú len bezstarostné detské hry, ale aj každodenné životné problémy, strasti a choroby. V tom čase sa už začali objavovať určité zdravotné problémy u mojej mamičky. Nevedel som jej pochopiteľne pomôcť, ale niekde vo vnútri sa začalo rodiť vnútorné presvedčenie, že v budúcnosti budem chcieť liečiť ľudí. Toto bol možno najsilnejší podnet, prečo som sa neskôr rozhodol študovať medicínu. Samozrejme, že tých vplyvov bolo podstatne viac, spomeniem aspoň niektoré. V dedine, kde som vyrastal, pôsobil ako všeobecný lekár MUDr. Karol Kirschner, u ktorého som bol častým návštevníkom ako pacient s bežnými detskými chorobami a poraneniami. Bol milý a najmä ku deťom veľmi vľúdny, takže návšteva u neho nebola až takým nepríjemným zážitkom. Okrem neho pôsobil v Mýtnej zubný lekár MUDr. Tibor Šumavský, ktorý mal ordináciu vedľa poštového úradu, kde môj otec pracoval ako vedúci. Bol nielen výborným odborníkom, ale aj vtipným človekom. On ma zbavil strachu zo zubného lekára a rád som k nemu chodil ako pacient aj počas štúdia na vysokej škole. Veľmi rád si spomínam aj na evanjelického farára Jána Búlika z Dobroče, ku ktorému som chodil spolu s rovesníkmi na prípravu pred konfirmáciou. Svojím pútavým a precíteným spôsobom nám dokázal vysvetľovať kresťanské a všeobecné ľudské princípy lásky a pomoci blížnemu, ktoré sú mimoriadne dôležité vo vzťahu k pacientovi. Moje spomienky z tohto obdobia by určite neboli kompletné, ak by som nespomenul učiteľky na ZDŠ v Podkriváni – pani Ľubu Špavúrovú (učila ma chémiu) a svoju tetu, Elenu Mužíkovú (učila ma dejepis a zemepis). Počas štúdia na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci som mal veľa vynikajúcich profesorov, ale obzvlášť by som spomenul prof. Jaroslava Straku, ktorý nám bol tri roky triednym profesorom a prof. Máriu Straškovú, ktorá nás učila chémiu a biochémiu. Bola to ona, ktorá nielen prebudila môj hlboký záujem o tento predmet, ale aj posilňovala orientáciu na štúdium medicíny tým, že sme spolu s ďašími spolužiakmi (napríklad s Jožkom Ďurčenkom a Irinou Šedenkovou – v súčasnosti tiež lekármi) pracovali v krúžku mladých zdravotníkov. Prihláška na vysokú školu nebola v tých časoch jednoduchou záležitosťou už aj z dôvodu existencie smerných čísiel na vysoké školy. Bol som však nakoniec prijatý na LF UK v Martine. Táto fakulta mala už v tom čase výbornú úroveň, ktorú si udržala do dnešných dní. Už v prvom ročníku štúdia som sa pod vedením doc. Ing. Viery Mézešovej, CSc. a neskôr Ing. Vladimíra Bukovského, CSc. úspešne zapojil do študentskej vedeckej odbornej činnosti na Katedre chémie a biochémie LF UK. V roku 1981 som využil možnosť a začal som na tejto katedre pracovať ako ašpirant pod vedením prof. MUDr. Viliama Mézeša, DrSc., rodáka z Uhorského, dlhoročného dekana LF UK v Martine a zakladateľa spomenutého ústavu. Bol to práve on, ktorý ma pritiahol k vedecko-pedagogickej práci na tomto pracovisku po promócii v roku 1981.
Mohli by sme si teraz v ťažisku priblížiť Vašu vedecko-pedagogickú prácu?
Na Katedre lekárskej chémie a biochémie som sa postupne zapájal do pedagogického procesu pri výučbe študentov medicíny v prvom a druhom ročníku. Vo vedecko-výskumnej oblasti som sa venoval problematike, ktorá sa v tom čase študovala na uvedenom ústave – modelovému ochoreniu pre roztrúsenú mozgomiešnu sklerózu u človeka (sclerosis multiplex). V roku 1989 som úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu s touto témou na LF UK v Bratislave. Začiatkom 90-tych rokov som sa začal venovať štúdiu biochemických zmien pri nedokrvení mozgu a liečebnými možnosťami pri tomto postihnutí. V roku 1997 som na LF UK v Bratislave obhájil habilitačnú prácu v tejto oblasti. Neskôr s príchodom nových technológií do výskumnej a klinickej praxe som sa orientoval na využitie magnetickej rezonancie pri štúdiu metabolických zmien a diagnostike niektorých ochorení mozgu, najmä mozgových infarktov a nádorov mozgu. V tejto oblasti som v roku 2002 získal titul profesora lekárskej biochémie na LF Univerzity Palackého v Olomouci. V roku 2000 som sa stal vedúcim Ústavu lekárskej biochémie na Jesseniovej LF UK v Martine (v roku 1996 došlo k premenovaniu LF v Martine na Jesseniovu LF na počesť významného stredovekého lekára Jána Jessenia, rodáka z Turca). Okrem vedecko-výskumnej práce sa pochopiteľne venujem pedagogickej činnosti, a to výučbe lekárskej biochémie študentov všeobecného lekárstva v slovenskom jazyku ako i zahraničných študentov študujúcich v jazyku anglickom v prvom a druhom ročníku. Ďalej vyučujem študentov v nelekárskych študijných odboroch a tiež študentov dennej a externej formy doktorandského štúdia.
Ste špecialistom v neurochémii. Predstave nám, prosím v krátkosti túto oblasť medicíny.
Základom všetkých patologických procesov v organizme sú určité zmeny v štruktúre a funkcii chemických zlúčenín tvoriacich ľudské telo. Nie je tomu inak ani v prípade mozgu, miechy a nervov. Výnimočné postavenie nervového systému je v tom, že riadi činnosť ostatných orgánov v tele. Neurochémia je práve vedným odborom, ktorý sa snaží popísať a vysvetliť, akým spôsobom funguje nervový systém nielen za normálnych podmienok, ale najmä počas chorobných stavov. V prípade, že sme alebo budeme schopní na základe výskumu k takýmto poznatkom dospieť, je možné navrhnúť nové diagnostické postupy a najmä kauzálne spôsoby liečby. Ako príklad by som mohol uviesť oblasť, ktorou sa zaoberám – a to spektroskopiu magnetickej rezonancie, ktorá nám ako pomocná metóda umožňuje diagnostiku niektorých chorobných procesov v mozgu človeka bez záťaže pacienta. Možnosti tejto metódy z hľadiska budúcnosti sú veľmi veľké.
Váš najväčší životný vzor?
Mojím najväčším životným vzorom bola moja mamička, ktorá mi svojou životnou filozofiou jednoduchej ženy z dediny, pracovitosťou a vzťahom k svojmu okoliu, vštepila veľa príkladov a postojov, ako sa v živote správať, aké názory zaujímať. Snáď by sa to dalo zhrnúť do môjho životného kréda: „Pokora, skromnosť a pomoc iným“.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Od Česka až po Jadran
  4. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  5. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 317
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 237
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 205
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 879
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 836
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 952
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 497
  8. Od Česka až po Jadran 3 280
  9. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 539
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 512
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Publikácia o hrnčierstve v Novohrade sa krstila hlinou z Gašparky - lokality medzi Haličou a Starou Haličou.

Múzejná záhrada sa zaplnila priaznivcami keramiky.


TASR 4 h
Ipeľ sa splavuje po hrádzu v Kalonde, kde si záujemcovia nechajú svoje autá a odtiaľ ich odvezú aj s loďami na miesto štartudo Holiše.

Príjemné osvieženie a nevšedné pohľady na rieku Ipeľ ponúka v letných horúčavách táto sezónna aktivita.


(rv) 11 h
Včelnica Včelí kRaj v Liešnici je miestom kam smerujú mnohí zvedaví turisti.

Obec Kokava nad Rimavicou aktuálne realizuje svoju najväčšiu investíciu v tomto roku.


TASR 14 h
Cyklista Lukáš Kubiš.

V pretekoch s hromadným štartom budú Slovensko v sobotu 24. júla reprezentovať Juraj Sagan a Lukáš Kubiš.


TASR 23. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodnú plochu v kameňolome využívajú tisíce ľudí, napriek tomu, že je tam zákaz kúpania aj vstupu. Dnes sa tam utopil mladý muž.


7 h

Muža obvinili z nedovoleného ozbrojovania.


11 h

Prasklo vodovodné potrubie.


9 h

Na miesto udalosti smeruje zisťovateľ príčin požiarov.


23. júl

Už ste čítali?