Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Je skromný a rád pomáha iným

Lekár-neurochemik, vysokoškolský učiteľ Prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc. sa narodil 5. 7. 1956 v Lučenci. Základné vzdelanie získal v obciach Mýtna a Podkriváň. Maturoval v r. 1975 na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci v triede prof. Jána Fulajtára. V r. 19

75-81 študoval medicínu na Lekárskej fakulte (LF) Univerzity Komenského (UK) v Martine. Od r. 1981 pôsobí až doteraz ako vysokoškolský učiteľ na Jesseniovej LF UK v Martine, v súčasnosti je vedúcim Ústavu lekárskej biochémie. Univerzitným profesorom je od r. 2002. Žije v Martine.

Pán profesor, zmenila päťdesiatka niečo vo Vašom živote?
Jednotlivé obdobia v živote človeka prinášajú nejakú zmenu, či už je to zmena fyzická, alebo zmena psychická. Každá z nich má svoje zvláštne čaro a je neopakovateľná. Neúprosný, ale zároveň jediný spravodlivý beh času mi už priniesol nejaký šedivý vlas a snáď aj určité životné poznanie a skúsenosti. Ja sa však týmto zmenám teším, pretože ma najmä vnútorne obohatili. Pre mňa osobne je najdôležitejšie to, že sa v zdraví dožívam tohto okrúhleho životného jubilea.
Aká bola Vaša cesta ku medicíne?
Jednoznačná a zložitá zároveň. Pokúsim sa to vysvetliť. Svojim rodičom som sa narodil trochu vo vyššom veku, moja mamička mala štyridsaťdva rokov. Dosť času som ako chlapec trávil so svojim starým otcom Ondrejom Mužíkom v obci Mýtna, kde moji rodičia bývali. Mal som ho veľmi rád, pretože sa mi mimoriadne venoval a učil ma spoznávať svet jednoducho a pritom veľmi pútavo. Preto som dosť ťažko znášal, keď som videl a cítil, ale nie veľmi chápal jeho zdravotné problémy. V čase, keď som dospieval a začal som si viac uvedomovať svet okolo seba, zrazu som zistil, že život nie sú len bezstarostné detské hry, ale aj každodenné životné problémy, strasti a choroby. V tom čase sa už začali objavovať určité zdravotné problémy u mojej mamičky. Nevedel som jej pochopiteľne pomôcť, ale niekde vo vnútri sa začalo rodiť vnútorné presvedčenie, že v budúcnosti budem chcieť liečiť ľudí. Toto bol možno najsilnejší podnet, prečo som sa neskôr rozhodol študovať medicínu. Samozrejme, že tých vplyvov bolo podstatne viac, spomeniem aspoň niektoré. V dedine, kde som vyrastal, pôsobil ako všeobecný lekár MUDr. Karol Kirschner, u ktorého som bol častým návštevníkom ako pacient s bežnými detskými chorobami a poraneniami. Bol milý a najmä ku deťom veľmi vľúdny, takže návšteva u neho nebola až takým nepríjemným zážitkom. Okrem neho pôsobil v Mýtnej zubný lekár MUDr. Tibor Šumavský, ktorý mal ordináciu vedľa poštového úradu, kde môj otec pracoval ako vedúci. Bol nielen výborným odborníkom, ale aj vtipným človekom. On ma zbavil strachu zo zubného lekára a rád som k nemu chodil ako pacient aj počas štúdia na vysokej škole. Veľmi rád si spomínam aj na evanjelického farára Jána Búlika z Dobroče, ku ktorému som chodil spolu s rovesníkmi na prípravu pred konfirmáciou. Svojím pútavým a precíteným spôsobom nám dokázal vysvetľovať kresťanské a všeobecné ľudské princípy lásky a pomoci blížnemu, ktoré sú mimoriadne dôležité vo vzťahu k pacientovi. Moje spomienky z tohto obdobia by určite neboli kompletné, ak by som nespomenul učiteľky na ZDŠ v Podkriváni – pani Ľubu Špavúrovú (učila ma chémiu) a svoju tetu, Elenu Mužíkovú (učila ma dejepis a zemepis). Počas štúdia na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci som mal veľa vynikajúcich profesorov, ale obzvlášť by som spomenul prof. Jaroslava Straku, ktorý nám bol tri roky triednym profesorom a prof. Máriu Straškovú, ktorá nás učila chémiu a biochémiu. Bola to ona, ktorá nielen prebudila môj hlboký záujem o tento predmet, ale aj posilňovala orientáciu na štúdium medicíny tým, že sme spolu s ďašími spolužiakmi (napríklad s Jožkom Ďurčenkom a Irinou Šedenkovou – v súčasnosti tiež lekármi) pracovali v krúžku mladých zdravotníkov. Prihláška na vysokú školu nebola v tých časoch jednoduchou záležitosťou už aj z dôvodu existencie smerných čísiel na vysoké školy. Bol som však nakoniec prijatý na LF UK v Martine. Táto fakulta mala už v tom čase výbornú úroveň, ktorú si udržala do dnešných dní. Už v prvom ročníku štúdia som sa pod vedením doc. Ing. Viery Mézešovej, CSc. a neskôr Ing. Vladimíra Bukovského, CSc. úspešne zapojil do študentskej vedeckej odbornej činnosti na Katedre chémie a biochémie LF UK. V roku 1981 som využil možnosť a začal som na tejto katedre pracovať ako ašpirant pod vedením prof. MUDr. Viliama Mézeša, DrSc., rodáka z Uhorského, dlhoročného dekana LF UK v Martine a zakladateľa spomenutého ústavu. Bol to práve on, ktorý ma pritiahol k vedecko-pedagogickej práci na tomto pracovisku po promócii v roku 1981.
Mohli by sme si teraz v ťažisku priblížiť Vašu vedecko-pedagogickú prácu?
Na Katedre lekárskej chémie a biochémie som sa postupne zapájal do pedagogického procesu pri výučbe študentov medicíny v prvom a druhom ročníku. Vo vedecko-výskumnej oblasti som sa venoval problematike, ktorá sa v tom čase študovala na uvedenom ústave – modelovému ochoreniu pre roztrúsenú mozgomiešnu sklerózu u človeka (sclerosis multiplex). V roku 1989 som úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu s touto témou na LF UK v Bratislave. Začiatkom 90-tych rokov som sa začal venovať štúdiu biochemických zmien pri nedokrvení mozgu a liečebnými možnosťami pri tomto postihnutí. V roku 1997 som na LF UK v Bratislave obhájil habilitačnú prácu v tejto oblasti. Neskôr s príchodom nových technológií do výskumnej a klinickej praxe som sa orientoval na využitie magnetickej rezonancie pri štúdiu metabolických zmien a diagnostike niektorých ochorení mozgu, najmä mozgových infarktov a nádorov mozgu. V tejto oblasti som v roku 2002 získal titul profesora lekárskej biochémie na LF Univerzity Palackého v Olomouci. V roku 2000 som sa stal vedúcim Ústavu lekárskej biochémie na Jesseniovej LF UK v Martine (v roku 1996 došlo k premenovaniu LF v Martine na Jesseniovu LF na počesť významného stredovekého lekára Jána Jessenia, rodáka z Turca). Okrem vedecko-výskumnej práce sa pochopiteľne venujem pedagogickej činnosti, a to výučbe lekárskej biochémie študentov všeobecného lekárstva v slovenskom jazyku ako i zahraničných študentov študujúcich v jazyku anglickom v prvom a druhom ročníku. Ďalej vyučujem študentov v nelekárskych študijných odboroch a tiež študentov dennej a externej formy doktorandského štúdia.
Ste špecialistom v neurochémii. Predstave nám, prosím v krátkosti túto oblasť medicíny.
Základom všetkých patologických procesov v organizme sú určité zmeny v štruktúre a funkcii chemických zlúčenín tvoriacich ľudské telo. Nie je tomu inak ani v prípade mozgu, miechy a nervov. Výnimočné postavenie nervového systému je v tom, že riadi činnosť ostatných orgánov v tele. Neurochémia je práve vedným odborom, ktorý sa snaží popísať a vysvetliť, akým spôsobom funguje nervový systém nielen za normálnych podmienok, ale najmä počas chorobných stavov. V prípade, že sme alebo budeme schopní na základe výskumu k takýmto poznatkom dospieť, je možné navrhnúť nové diagnostické postupy a najmä kauzálne spôsoby liečby. Ako príklad by som mohol uviesť oblasť, ktorou sa zaoberám – a to spektroskopiu magnetickej rezonancie, ktorá nám ako pomocná metóda umožňuje diagnostiku niektorých chorobných procesov v mozgu človeka bez záťaže pacienta. Možnosti tejto metódy z hľadiska budúcnosti sú veľmi veľké.
Váš najväčší životný vzor?
Mojím najväčším životným vzorom bola moja mamička, ktorá mi svojou životnou filozofiou jednoduchej ženy z dediny, pracovitosťou a vzťahom k svojmu okoliu, vštepila veľa príkladov a postojov, ako sa v živote správať, aké názory zaujímať. Snáď by sa to dalo zhrnúť do môjho životného kréda: „Pokora, skromnosť a pomoc iným“.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 216
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 209
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 775
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 225
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 184
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 671
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 019
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 752
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 702
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 579
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Vo Diľakove majú vlatné potvrdenia o vykonaní testu.

Vo Fiľakove konali rýchlo, aby testovanie prebehlo hladko.

9 h
sklenený snehuliak

Je vyrobený neznámym sklárskym majstrom.

15 h
Aj v Humennom prebieha skríningové testovanie.

Po zaplnení všetkých termínov sú pripravení rozšíriť elektronické objednanie aj na ďalšie miesto.

15 h

Ľudia sa na testovanie na ochorenie COVID-19 môžu objednávať telefonicky aj online.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

20 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Niektorým ľuďom sa nepáči, aké druhy stromov prievidzská samospráva sadila v rámci náhradnej výsadby. Preto pripravili petíciu.

21. jan

Už ste čítali?