Lehôtka – Ján Bernát
Do funkcie starostu som bol zvolený v roku 1990. Nechcem hodnotiť celé štyri volebné obdobia, ale zdá sa mi, že začiatkom deväťdesiatych rokov si obec z vlastných prostriedkov dokázala na menšie rozvojové programov vyčleniť viac finančných prostriedkov, z ktorých sme si vybudovali napríklad kanalizáciu na povrchovú vodu, chodníky, šatne TJ, rekonštrukciu ihriska, opravu strechy kultúrneho domu a pod. Obec už mala vybudovaný vodovod z osemdesiatych rokov, dom smútku a z čias spoločného družstva v dobrom stave miestne komunikácie, ktoré by však už potrebovali opravu. Máme projektovo a stavebne pripravenú plynofikáciu obce, ktorá sa však po privatizácii SPP po prehodnotení ekonomických ukazovateľov zastavila. Obec má na 95% pripravenú projektovú dokumentáciu na kanalizáciu a ČOV-ku. V súčasnosti by sme sa na jej realizáciu potrebovali 35 až 40 miliónov korún, čo však pri súčasnom stave, keď podľa zákona do roku 2015 aspoň obce nad 2000 obyvateľov by ju mali mať vybudovanú, sa nám zdá jej realizácia nereálna. S reformou verejnej správy a so vstupom do EÚ sme spájali väčšie nádeje na získanie finančných prostriedkov z fondov. Obec investovala svoje prostriedky do vypracovania projektov. Podali sme projekt na rekonštrukciu miestnych komunikácií v hodnote vyše 10 miliónov korún, ktorý po rok trvajúcom hodnotení bol zamietnutý. Po dva roky sme tiež podávali projekt na podporu vypracovania plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a tiež obcí združených v Mikroregióne Novohradské podzámčie (12 obcí). A hoci sa finančné prostriedky z fondov v rámci Slovenska čerpajú vraj ani nie nad 30%, aj tieto projekty boli po dva roky zamietnuté, tohto roku dokonca vraj preto, že sme neoprávnený žiadateľ (ako keby obec a mikroregión nevznikli podľa zákona 369/1990 Zb. O obecnom zriadení). Potešia aspoň malé sumy,ktoré sa nám podarilo dostať a preinvestovať z prostriedkov MŠ SR - 50-tisíc korún na dokončenie šatní a rekonštrukciu futbalového ihriska a 150-tisíc korún na vybudovanie tenisového ihriska, ako i dotácia z ministerstva financií 45-tisíc korún na rekonštrukciu miestneho rozhlasu.
V súčasnej dobe ideme realizovať projekt, ktorý bol podporený sumou 100-tisíc korún z prostriedkov fondu sociálneho rozvoja. Ide o projekt „Úprava miestneho prameňa žliebok“, ktorý zlepší životné prostredie v obci. Ťažký je tiež v podmienkach obce aj prerod myslenia a pocit zodpovednosti za konanie svojich občanov. Po prenose kompetencií zo štátu na obec si viacerí myslia, že už nepotrebujú napríklad stavebné povolenie (načo vraj, veď staviam už na svojom), povolenie na výrub stromov rastúcich mimo lesa, alebo svojský spôsob likvidácie odpadu. Ale to je dlhodobý proces našej reality, takže mnohé sa podarilo, ale ešte veľa treba urobiť pre krajšiu a spokojnejšiu obec, aby sa príjemné a ľudské prostredie v obci snažili vytvárať všetci občania.
Vidiná - Jozef Kucej
Do volebného obdobia 2002 – 2006 som vstupoval s predsavzatím pokračovať v rozvoji obce, v zlepšovaní životných podmienok v obci, oživiť kultúrno-spoločenský život a rozvíjať šport.
To, do akej miery sa mi to podarilo, nechám na posúdenie a hodnotenie mojich voličov – našich občanov. Viem, že všetkým sa vyhovieť nedá. Snažil som sa pracovať a konať tak, aby moja práca bola prospešná pre väčšinu občanov obce Vidiná.
Čo sa mi však nepodarilo a čo ma skutočne mrzí je, že sme museli zrušiť základnú školu z dôvodov, že rodičia prehlásili svoje deti do základných škôl v Lučenci.
Moja predstava, že na projekty zamerané na skvalitnenie životného prostredia a rozvoj obce budeme môcť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, sa nenaplnila. Žiadosť na finančné prostriedky na rekonštrukciu chodníka na Zvolenskej ulici a rekonštrukciu niektorých MK v celkovom náklade 14,5 mil. Sk bola v schvaľovacom procese viac ako rok. Pred pár dňami, bez udania akéhokoľvek dôvodu, nám bola ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja žiadosť zamietnutá. Je to pre mňa veľké sklamanie.
Tomášovce - Karol Dovala
Do funkcie som nastúpil s predsavzatím, starať sa o rozvoj obce a život občanov našej obce, nakoľko mojim cieľom je najprv práca, potom zábava. V súčasnej dobe pripravujeme výstavbu priemyselného parku. Momentálne jednáme so štyrmi investormi. Založili sme Obecný podnik výroby a služieb, ktorý realizuje práce pri výrobe a kladení zámkovej dlažby. Cez vlastnú prevádzku vieme lepšie ušetriť peniaze na rozvoj obce. Udržali sme základnú školu, do ktorej sme investovali cca 600-tisíc Sk a materskú škôlku do ktorej sme investovali cca 500-tisíc Sk. V dnešnej dobe, keď ceny stúpajú, majú dôchodcovia v našej obci zľavy na daniach z nehnuteľnosti a z tuhého komunálneho odpadu. Po vybudovaní priemyselného parku nás čaká ešte väčšia možnosť pomôcť obci a všetkým ľuďom našej obce. Viem, že len priemyselne vybudovaná obec alebo mesto môže priniesť peniaze, ktoré sa dajú zúžitkovať v prospech občanov, ale aj pre šport a zábavu. Ďalší krok, ktorý bude nasledovať, je výstavba rekreačného zariadenia a všešportového areálu. A niečo pre našich starších občanov - chceme vybudovať zariadenie s opatrovateľskou službou.
Trebeľovce - Štefan Šulek
Do volebného obdobia 2002-2006 som spolu s poslancami OZ v Trebeľovciach vstupoval s viacerými plánmi a predsavzatiami. V prvom rade sme chceli dokončiť obecný vodovod tak, aby do konca volebného obdobia bola pitná vody v každej časti obce – Muľke, Trebeľovciach i na Láze. Tento zámer sa nám podarilo splniť a v týchto dňoch prebieha kolaudácia poslednej časti vodovodu v Trebeľovciach. Takisto sme chceli opraviť po budovaní plynovodu, vodovodu a optického kábla stav miestnych komunikácií a chodníkov. V súčasnosti je všetko poopravované a v obci nie je vidieť pozostatky po stavebných prácach. S tým sa však neuspokojujeme, pretože by sme chceli miestne komunikácie a chodníky na kvalitatívne vyššej úrovni, t.j. bez odkrytých priekop a so zelenými upravenými pásmi pred domami. Preto máme vypracovaný projekt rekonštrukcie miestnych ciest a žiadosť na jeho financovanie z prostriedkov EÚ. Žiaľ, v týchto dňoch sme dostali oznámenie, že nebude zaradený do realizácie. S touto úlohou sa preto pokúsime popasovať z vlastných zdrojov. Významným cieľom tohto volebného obdobia bolo aj dokončenie budovania viacúčelových športovísk v každej časti obce. Toto sme splnili a v každej časti obce sú vybudované športoviská na tenis, basketbal,nohejbal a iné loptové hry. Do konca volebného obdobia by sme chceli ešte vybudovať plochu na zimné klzisko.
Zo zámerov ,ktoré sa nám nepodarilo splniť, je zvýšenie zapojenia obyvateľov do pravidelného zberu a separácie odpadu, keď približne 10% obyvateľov ešte stále nechápe, že životné prostredie si vytvárame sami a že všetko, čo sa dá recyklovať, je potrebné triediť. Pre finančnú náročnosť sa nám zatiaľ nedarí doriešiť odkanalizovanie obce a výstavbu ČOV, pretože žiadateľom na takéto projekty môžu byť iba vodárenské spoločnosti a Slovensko má za prioritu dobudovať tieto stavby najmä v obciach nad 5000 resp. 2000 obyvateľov.
Pinciná - Dušan Kováčik
Ako každý verejný činiteľ, ktorý nastupuje do funkcií, tak aj ja som mal určité predsavzatia, s ktorými som nastupoval na post starostu obce. Bolo ich veľa, avšak možnosti a realita, to je už iná vec. Ale aj tak sa nám podarilo splniť dosť z volebného programu. Prvé a najdôležitejšie bolo začleniť našu obec z okresu Poltár do okresu Lučenec. Ďalej vybudovať vodovod a splynofikovať obec. Vodovod už začíname v týchto dňoch realizovať. O plyn už občania nemajú záujem. Podarilo sa nám vysporiadať obecné pozemky, ktoré doposiaľ neboli vysporiadané. Jednalo sa o veľmi chúlostivú záležitosť, nakoľko usporiadať vlastníctvo občanov k pozemkom nebolo jednoduché. Vymenilo sa elektrické vedenie, pretože staré už nepostačovalo dnešným požiadavkám. Vybudovali sme chodníky pri hlavnej ceste č. 50. Opravili sme starú časť kultúrneho domu – strechu, vonkajšiu omietku a tiež sme vymaľovali. Opravila sa aj miestna zbrojnica – strecha a omietka. V budúcnosti ešte treba zrekonštruovať strechu na obecnom úrade a dokončiť vodovod. Nazdávam sa, že z volebného programu sa podarilo dosť splniť.
Mašková - Marian Halgaš
Otázka znela, s akými predsavzatiami som nastupoval do funkcie starostu obce a čo sa mi podarilo splniť a čo nie. V roku 1990 s predsavzatiami novej doby, ktorá nás po roku 1989 zastihla. Postupom času sa predsavzatia ukazovali ako beh na dlhé trate. Jedna z prvých myšlienok po revolúcii bola potreba obnovy vidieka. Mnoho starostov vycestovalo do zahraničia, aby získali skúsenosti v iných krajinách, ktoré prešli týmto procesom. Už tam na začiatku tejto cesty sme sa presvedčili a ukázalo sa aj u nás doma, že tento proces bude zložitejší a náročnejší, ako boli predsavzatia na začiatku nástupu do funkcie starostu. Z pohľadu súčasnej ekonomickej a spoločenskej situácie sa teda zdá, že proces obnovy vidieka sa prinajmenšom spomalí. Je síce pravda, že financie sú dôležité, ale čo je nevyhnutné, je spoluúčasť obyvateľov obce. Veď napríklad čistota a poriadok nesúvisí s tým, koľko má obec financií, ale akých má obyvateľov. Akási rozpačitá atmosféra netrpezlivosti, sklamania medzi ľuďmi, tomuto procesu nenapomáha a samosprávu čaká ešte veľa práce, nakoľko tento proces vidí každý po svojom. Vo volebnom období 2002 – 2006 sa to znovu potvrdilo. Dôkazom môjho tvrdenia je aj zorganizovanie prvého ročníka výstavy výšiviek v našej obci, kde za pomoci obyvateľov a z podpory BBSK (14-tisíc korún), sa uskutočnila akcia, ktorá napomáha k rozvoju vidieckej kultúry. Bez pomoci a účasti obyvateľov by sa nebolo poradilo udržať už viac rokov trvajúce priateľské vzťahy medzi našou obcou a obcou Silbaš vo Vojvodine, kde žijú naši priatelia, Slováci z dolnej zeme. Reformou verejnej správy a fiškálnou decentralizáciou sa naštartovali niektoré procesy aj v našej obci. Vypracovanie viacerých projektov nás zastihlo pripravených reagovať na výzvy rôznych grantových programov. Podali sme projekt pre operačný program základná infraštruktúra – „Rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci“, ktorý je v zásobníku programov v rámci BBSK. V rámci grantovej schémy – Rozvoj lokálnej infraštruktúry, sme predložili žiadosť o vybudovanie chodníka k predajniam a bol podporený 210-tisíc korunami. Z podpôr MF a v rámci programu Obnovy dediny sme zrekonštruovali autobusové zastávky, kde dotácia bola 50-tisíc korún, zrekonštruovali a zmodernizovali vnútorné priestory kultúrneho domu s dotáciou 45-tisíc korún a úradnú tabuľu obce. Previedli sme výmenu a rozšírenie verejného osvetlenia za 180-tisíc korún s dotáciou 150-tisíc korún. Všetky tieto akcie sme spolufinancovali v rámci obecného rozpočtu, ako i ďalšie už tradičné akcie, organizované v obci, ako napríklad Maškovská hostina, fašiangový ples, akcie pre deti. Prínosom pre obec by bol bezpochyby verejný vodovod. Obec sa už niekoľko rokov snaží o jeho vybudovanie. Situácia je v štádiu riešenia. V dohľadnej dobe bude vydané územné rozhodnutie pre stavbu vodovodu. Nepodarilo sa realizovať stavbu plynovodu v obci i napriek pripravenej stavbe, kde bolo už vydané aj stavebné povolenie. SPP na základe ekonomického prepočtu túto stavbu zrušil.
Políchno - Július Slovenčák
Pred ôsmimi rokmi ma oslovilo pár ľudí z Polichna, ktorí ma poznali, či by som nechcel vykonávať funkciu starostu v tejto obci. Dlho som váhal, ale nakoniec som sa rozhodol, že to skúsim. Prvé roky neboli ľahké, chýbali finančné prostriedky na zrealizovanie plánov, ktoré som si stanovil vo volebnom programe. Podarilo sa nám získať finančné prostriedky na kompletnú opravu strechy na kultúrnom dome a obecnom úrade. Časť financií sme získali z ministerstva financií, časť sme hradili z rozpočtu obce. V obci chýbala spoločenská miestnosť a tak sme v rámci rozpočtu obce zrekonštruovali zatiaľ 1 miestnosť v budove bývalej školy tak, aby sa mohla využívať v zime aj v lete na rôzne spoločenské podujatia. Z rozpočtu obce sa zrealizovala výmena svietidiel verejného osvetlenia za úsporné, obecný úrad sa vybavil počítačovou technikou, vykonali sa menšie opravy budov, zrekonštruovali sme detské ihrisko, dokúpili hojdačky. Vďaka finančným prostriedkom z ministerstva kultúry a sponzorom sa nám podarilo zviditeľniť obec v rámci Slovenska vydaním Monografie obce Polichno, a to knižne aj na CD, vytvoriť vlastnú internetovú stránku. Vážime si kultúrne dedičstvo našich predkov – každoročne si oslavami pripomíname výročie narodenia B. S. Timravy. V minulom roku sme dali urobiť oplotenie a striešku nad pamätnou tabuľou na jej rodnom dome a v budúcnosti plánujeme urobiť múzeum tejto našej slávnej rodáčky. Podali sme projekt na rekonštrukciu miestnych komunikácií a kultúrno-spoločenského centra. Vďaka aktivačným prácam vieme urobiť menšie opravy na budovách, udržiavať obec čistú a upravenú. Bol by som rád, keby v blízkej budúcnosti konečne začala fungovať plnička pitnej vody a tak by vznikla pracovná príležitosť pre našich občanov.
