astavuje, ak sa po ulici prechádzajú dve ženy a držia sa za ruku. To, že ma priťahujú ženy som si uvedomila, keď som mala 15 rokov. Oslavovali sme narodeniny mojej spolužiačky a trochu sme si vypili. Dve kamarátky odišli domov skôr a ja som zostala s Evou sama. Spýtala sa ma, či sa s ňou nechcem okúpať. Napustili sme si plnú vaňu vody a potom to prišlo akosi automaticky. Začala mi hladiť prsia. Prekvapilo ma to, ale nevyľakalo. Bolo mi to celkom príjemné. Eva pokračovala a ja som zažila prvý orgazmus. Na druhý deň sme sa stretli v škole a ja som cítila previnilo. Eva sa správala prirodzene. Povedala mi, že sa jej páčim a rada to robí aj so ženami. Dva mesiace som sa jej vyhýbala. Pozerala som sa na seba do zrkadla a najradšej by som sa bola prepadla pod zem,“ spomína Iveta. V duši mala zmätok a nevedela, čo ďalej. Trvalo jej tri roky, kým si uvedomila, že je iná ako ostatné ženy. Boli to roky plné výčitiek, tápania a márnych pokusov byť šťastná s mužom.
Keď mala 16 rokov, začala chodiť s chlapcom. Bola v druhej triede na strednej škole a takmer všetky jej spolužiačky už mali prvé skúsenosti s chlapcami za sebou. „Ja nie. Môj prvý sexuálny zážitok bol so ženou. Peter bol pozorný. Bol o tri roky starší odo mňa. Chodili sme spolu štyri mesiace, kým sme sa milovali. Náš intímny život nestál za veľa. Peter mi vravel, že som ako ľadová socha. Krásna, ale chladná. Rozišli sme sa a ja som si, či som chcela alebo nie, musela priznať, že ma priťahujú ženy. Na internete nie je problém nájsť si priateľku. Moja prvá známa mala 30 rokov. Bola skúsená a mne to vyhovovalo. Veď s Evou som bola len raz a moje skúsenosti boli takmer nulové. Stretávali sme sa tri mesiace. Bývala vo Zvolene, bola vydatá, ale deti nemala. Jej manžel obchodoval s nehnuteľnosťami a ona mala kopec voľného času. Pochodila som s ňou kus Slovenska. Vedela som však, že jej ide iba o sex. Vlastne ma zneužila a využila,“ pokojným hlasom povie Iveta. Jej sexuálna orientácia ju obrala o bezstarostné dospievanie. Bála sa vyjsť s pravdou von. Bála sa reakcií jej najbližších. Svojej mame to povedala, až keď skončila strednú školu. Otec to nevie dodnes.
„Mama najskôr plakala. Rozhodla sa robiť mi nekonečne dlhé prednášky. Záležalo jej na tom, aby mala „normálnu“ dcéru. Ale realita bola neúprosná. Mne sa naozaj páčili a sexuálne ma priťahovali ženy. Darmo sa mama oháňala morálkou a trápila sa nad tým, čo povie okolie. Nevedela to zmeniť. Ani ja som to nedokázala zmeniť. Mohla som len tak naoko chodiť s mužom, ale vlastne by som tým klamala len seba. Rozhodla som sa odísť z Lučenca. Najskôr som si našla prácu v Bratislave. Pracovala som v jednej cestovnej kancelárii. V jednom bare, kde chodia väčšinou len ženy, som sa zoznámila so Silviou. Mala dlhé vlasy a neuveriteľne štíhlu postavu. Padli sme si do oka, vlastne to bola láska na prvý pohľad. Spolu sme si zariadili byt. Natreli sme si ho pestrými farbami a boli sme šťastné. Niekto si myslí, že v partnerskom živote dvoch žien jedna musí byť „chlapom“ a druhá ženou. To je hlúposť,“ tvrdí Iveta. Všetci zaľúbení si želajú byť šťastní. Ono však má rôzne podoby. Život prináša aj ťažké chvíle. Vraví sa, že lož má krátke nohy. Silvia začala čoraz častejšie chodiť na služobné cesty. Ivete tvrdila, že je v práci maximálne vyťažená. Trvalo dlho, kým svojej partnerke dokázala povedať pravdu - budem sa vydávať. „Nechápala som to, nerozumela som tomu. Spávali sme spolu, plánovali si budúcnosť, tvrdila mi, že ma miluje. No nebolo to úprimné,“ priznáva mladá žena. Po tejto skúsenosti sa utiahla do seba. Boľavú dušu si liečila prácou. „Stal sa zo mňa workoholik. No po čase som pochopila, že takto sa žiť nemá. Rozhodla som sa dať Bratislave zbohom a odísť do Prahy. Bolo to správne rozhodnutie. Až tu som pochopila, že nemôžem mať naveky výčitky a nemôžem sa báť hovoriť o svojom vzťahu k ženám. Začala som chodiť do spoločnosti žien osudovo blízkych. Zrazu som sa cítila slobodná. Pochopila som, že každého stvoril Boh na svoj obraz. Naučila som sa so svojou orientáciou žiť. Naučila som sa komunikovať so svojou mamou. Dnes mám partnerku, s ktorou nám to klape. Ja cestujem po svete, ona sa venuje svojmu butiku. Keď ideme po meste, otáča sa za nami veľa mužov. Smejeme sa a sme šťastné,“ zakončí svoje rozprávanie Iveta.
Autor: Z. Suráková
