Má 47 rokov a do Lučenca pricestoval v marci s vidinou zárobku. „Do našej dedinky sa vydala jedna vaša rodáčka. Tá mi sľubovala prácu aj dobrú plácu u svojho brata. Hospodári v blízkej osade pri Lučenci. Štyri mesiace som dojil kravy, opravoval maštaľ, kŕmil svine, skrátka drel ako mulica za stravu a nocľah. Keď som sa gazdu opýtal, kedy ma vyplatí, vždy ma odbil so slovami, vyčkaj, veď potom ti dám. No do dnešného dňa som od neho neuvidel ani korunu,“ sťažuje si Peter. Práve ľudia so základným vzdelaním sa často ocitnú v podobnej situácii ako on. Oklamaní, ponížení a bez peňazí. A hoci podľa štatistík nezamestnanosť na Slovensku klesá, tých, čo si uvedomili jej vážnosť, pribudlo. Na jar ju za jeden z dvoch najzávažnejších problémov pokladalo 61 percent obyvateľstva, čo je o 12 percent viac ako na jeseň minulého roka.
Autor: - zs -