okmi sme pochovali nášho posledného psíka, ktorý sa dožil 14 rokov. Vtedy som si povedal, že si zaopatrím psíka podľa mojich predstáv. Chcel som spoľahlivé plemeno, vhodné aj k deťom. Začiatkom minulého roku som si zaobstaral čierneho labradora. Čas ukázal, že je to skutočne pes hoden svojej povesti. Múdry, učenlivý a pri deťoch spoľahlivý, Stal sa členom rodiny a a všetci ho máme veľmi radi. Typické pre labradorov je, že majú radi vodu. V lete, keď počasie a môj čas dovolí, zvyknem zájsť k neďalekej rieke, aby som mu urobil radosť. Z vody sa náš psík skutočne teší ako malé dieťa. Bez nútenia sa vrhne do vody a aj dobre pláva. Nedávno som ho tiež zobral k rieke. Išli s nami aj deti -môj syn a jeho traja kamaráti. V tej horúčave mali z vody všetci veľkú radosť. Tiež som jej neodolal a trochu som sa aj ja schladil. Nikto nás pritom nerušil, pretože sme tam boli sami. Čo sa však stalo potom, z toho som sa ešte stále nespamätal. Po hrádzi sa k nám blížilo auto. Neďaleko nás zastavilo. Z neho vystúpili dve osoby. Jedna z nich otvorila batožinový priestor auta. Chlap svojho pitbulla bez váhania pustil. Nemal náhubok! Jeho pes okamžite zamieril na môjho psíka. Zahryzol sa mu do krku. Nasledoval boj o život. Pitbull absolútne nerešpektoval svojho pána. Po niekoľkých neúspešných pokusoch (skúšal som ho aj oblievať vodou), tí dvaja chytili pitbulla za zadné nohy a vtiahli ho do vody. Až keď mu strčili hlavu pod vodu, pustil môjho psa. Tí dvaja sa potom tvárili ako hrdinovia. Tvárili sa tak, akoby mi spravili láskavosť a zachránili môjho labradora. Samozrejme, v tom šoku som po nich nekričal, ako to mohli urobiť, ako mohli voľne a bez náhubku pustiť tak nebezpečného psa. Môj psík sa len ťažko lieči z rán, ktoré utŕžil. V šoku sú aj deti. Neviem, či ma má tešiť, že si to našťastie odniesol len psík. Nechcem ani pomyslieť na to, že by sa pitbull zahryzol do krku mojich detí. Deti mi stále vravia, oci, ten pes za to nemohol. Škoda len, že tí dvaja to nepochopili. Možno na nich podám trestné oznámenie. Značku auta som si zapísal.
Autor: Ladislav Telek
