umelecké diela. Snáď niet Žihľavčana, ktorý by Ivana nepoznal. Okrem komických filmov sa preslávil aj svojim indiánskym srdcom. Kultúra a celkový život stepných indiánov mu učarovali natoľko, že si počas dlhých zimných večerov kráti čas vyrábaním rôznych indiánskych odevov a predmetov z kože, kostí a iných, prevažne prírodných materiálov. Pred vstupom do jeho „wigwamu“, ktorý má hneď vedľa domu, každému padne do oka kravská lebka. Aj vo vnútri ich nájdete niekoľko. Nie však vyčistených bielych, ale krásnych farebných. Vyobrazení sú na nich indiánski náčelníci, ktorí skutočne kedysi chodili po tejto zemi, alebo výjavy zo života indiánov. Aj čeľuste alebo lopatky Ivan vyzdobí jedinečným spôsobom. „Ľudia, ktorí nás poznajú, či už z našej dediny alebo okolitých obcí, mi vždy, keď zabijú kravu alebo býka, prinesú odrezanú hlavu. Vedia, že Ivan z toho spraví hotovú parádu. Keďže je zamestnaný, nemá čas sa s hlavami babrať. Veľakrát sa namordujem a vo veľkom hrnci, v ktorom som kedysi varievala lekvár, vyváram hlavu aj dva dni. Potom ju oškrabem. Rohy sa sťahujú najhoršie. Ivan si to doma ešte vyčistí chemikáliami, no a potom maľuje,“ rozpráva sympatická dôchodkyňa Mária. Pre netradičné záľuby svojho syna mala vždy pochopenie a podporovala ho. Veď neraz šila kostýmy pre hercov, ktorí účinkovali v Ivanových filmoch. Ani pribúdajúce rôčky jej na šikovnosti nestihli ubrať.
Autor: M. Ballová