Ťažko je to presne definovať. Krása, to je „vec“, ktorú je hádam najlepšie precítiť. V malej dedinke, zašitej v horách Krupinskej planiny, to intuitívne pochopili. Trochu srdcom, trochu rozumom, no pochopili tak, ako málokde.
Hrušov, tak sa táto hontianska dedinka fungujúca už viac ako 700 rokov volá, susedia vždy pokladali za bohatú dedinu. No a bohatstvo sa u nás na Slovensku navonok vždy prejavovalo parádou. Chytili sa toho aj dnešní Hrušovčania. Prvú parádu, takú „hrušovskú“, vystrojili už pred jedenástimi rokmi. Prehliadky folklórnych skupín mali v Hrušove už vtedy dlhoročnú tradíciu, ale folklórnych festivalov bolo na Slovensku ako maku. Uvedomili si to aj ľudia okolo terajšieho hrušovského starostu Pavla Bendíka. Vedeli, že chcú niečo iné. Chceli ukázať celú parádu tradičného hontianskeho života a na to veru javisko nestačilo. V Hrušove ženy ešte chodia v krojoch. To už vidieť málokde. Mnohé domy v dedine majú stále pôvodný charakter. Pivnice vysekané v pieskovci tiež nič na pôvodnom čare nestratili. Okolité laznícke usadlosti sa nezmenili takmer vôbec. Skrátka, Hrušov si napriek obdobiu socialistickej industrializácie zachoval svoju tvár. Prečo by javiskom nebola celá dedina? A „herci“ sa tiež našli. Vyše 60 percent obyvateľov Hrušova sa na paráde aktívne podieľa. Otvorili dvory – v dedine aj na lazoch. Využili, čo mali poruke. Staré kamenné pece na pečenie chleba, tufové pivnice, voľné priestory pri kultúrnom dome, starú keramiku, náradie z kuchýň i zo záhrad, skrátka všetko, čo sa vo dvoroch aj na povalách našlo. Poľovníci v poľovníckom dvore varia guľáš, neraz veru aj 18 kotlov, hasiči oprášili starú techniku, miestny zberateľ stabilákov (stabilných strojov používaných ako pohon mláťačiek, sečkárni a pod.) zozbieral podľa miestnych tretiu najväčšiu európsku zbierku týchto unikátov. Miestne vína, a ako inak aj hruškovicu, môžete ochutnať v chladných priestoroch pieskových pivníc. Totiž, od planých hrušiek, ktorých je v chotári Hrušova neúrekom, pochádza aj názov obce. V lazníckych dvoroch zase kraľujú uhliari. Našli sa ľudia, čo si pamätali, ako stavať „míle“ na drevené uhlie, aj ako v nich podkurovať. Aj peciari, čo sú schopní postaviť tradičnú chlebovú pec. A domáce ženy? Za chlebíkom alebo lokšami upečenými v spomínaných peciach si len prsty oblížete. Skrátka, javiskom hrušovského folklórneho festivalu sa stala celá dedina aj okolité lazy. A hercom každý, čo sa na hrušovskej paráde zúčastní. Veď každé zo spomínaných starých remesiel si môžete vyskúšať aj sami. Pravda, ak sa na tejto paráde zúčastníte. Nezabudnite, tento rok to bude 18. a 19. augusta.
Autor: P. Rapco