- Stojíme na prahu novej sezóny, futbalová verejnosť hľadí s očakávaním na zmeny v republikových aj regionálnych súťažiach. Na strednom Slovensku neprevládalo veľké nadšenie zo zrealizovaných zmien, zlepšila sa už podľa Vás atmosféra v hnutí?
- Zmeny v republikových súťažiach Stredoslováci naozaj neprijímali s nadšením. Ako jediní sme využili všetky právne kroky na zvrátenie stavu. Nepodarilo sa. Rada i Konferencia SFZ veci definitívne uzatvorili. Odvtedy ctíme právny stav a názor väčšiny. Život ukáže...
Keď bolo všetko okolo súťaží jasné, začal s plnou vážnosťou, myslím si, férový boj o postupové miesta. Naše súťaže počas jari mali dramatickosť, patričný náboj a napätie až do posledného kola.
Som rád, že nám nikto z vyšších súťaží do regiónu nezostúpil, rovnako ma teší, že Turčianske Teplice akceptovali postup do I. ligy a že sme mohli delegovať sedem kvalitných účastníkov do budúcej II. ligy – východ. I keď treba poznamenať, že Bánová uvoľnila miesto Podbrezovej B. No a k súťažnej atmosfére sa pridala i radostná.
V krátkej dobe po Žiline aj Ružomberok vybojoval pre stredné Slovensko titul majstra Slovenska. Navyše, Liptáci sú víťazmi Slovenského pohára, tamojší dorastenci sú najlepší na Slovensku, pokračuje modernizácia ich športového stánku, prezentovali sa vynikajúcimi spoločensko-futbalovými akciami... Môžeme byť právom hrdí na ružomberskú enklávu na čele s jej vodcom Milanom Fiľom. Klobúk dole!
- Ako prebiehalo napĺňanie regionálnych súťaží od III. ligy nižšie? Keďže z každej súťaže postupovali okrem víťaza aj ďalšie družstvá, dá sa predpokladať ich spokojnosť...
- Dávnejšie známe pravidlá pre usporiadanie zápolení drvivá väčšina zainteresovaných akceptovala, je spokojná. Súťaže sú kompletizované. Vždy je dobre, keď viacerí postupujú ako naopak. Jeden problém ale predsa vyskočil – Jamník, druhý celok z I. triedy ObFZ Liptovský Mikuláš sa odvolal voči zaradeniu Vrútok namiesto nich do V. ligy sk. B. Tretia liga ako naša výkladná skriňa mala výbornú športovú i spoločenskú úroveň. Najvyššia kvalita odišla – oslabenie musíme spoločne nahradiť. Verím, že nám to so zostávajúcimi i postupujúcimi klubmi nebude trvať dlho. Nováčikovia aj v ďalších súťažiach majú predpoklad byť dôstojnými partnermi ostatným. V nedávno minulom čase to bývalo pravidlo.
- Na ktoré novinky aj z Rozpisu súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu by ste chceli najviac upriamiť pozornosť klubových funkcionárov?
- Zvýšilo sa štartovné, počas najbližších štyroch rokov sa meniť nebude, upravilo sa cestovné rozhodcom a delegátom, zjednotili sa disciplinárne poplatky... Najdramatickejšia zmena nastáva v V. lige, kde zavádzame natáčanie stretnutí na videozáznam a následne písomné hodnotenie výkonu rozhodcov futbalovými klubmi.
- Prezradili by ste našim čitateľom, ako trávil prvý muž SsFZ prázdninové obdobie?
- Futbal nemá prázdniny. Leto je žatvou nielen pre poľnohospodárov, ale aj funkcionárov športu číslo jedna od SFZ po ObFZ. Starý ročník treba uzavrieť, nový otvoriť, veľa administratívy vykonať, čo nevidieť po republikových, už začínajú aj regionálne súťaže. Kolotoč pokračuje... Pokiaľ ide o dovolenky, milujem Chorvátsko. Keď sa dá, využijem každú príležitosť na jeho návštevu. V ostatnom čase mu ostávam neverný. Čo najskôr to chcem napraviť. Toho roku, ešte v júni, keď bežal minulý ročník, som si odskočil s manželkou Brigitou k moru pod Olymp do gréckej Leptokárie. Aj tam sa nám páči. V rovnakom období sme tam boli už tretíkrát. No a veľmi sa teším na koniec leta. Chcem, aby sme išli kompletná rodina: manželka, 3 synovia, nevesta a 2 vnúčatá aspoň na týždeň, kam inam, ako do obľúbenej chorvátskej Crikvenice. Smerujeme tam po 4-5 krát. Už aby to bolo, lebo dlho sme v takomto zložení spolu neboli – 2 synovia pracujú a študujú v zahraničí. Zvyšok leta mi zaberá práca.
- Čo by ste na záver odkázali hráčom, funkcionárom a fanúšikom futbalu?
- Bude to odkaz – prianie cez prizmu nedávno skončeného svetového šampionátu vo futbale. Netvrdím, že všetko v Nemecku bolo stopercentné, no s najväčším futbalovým sviatkom sme mnohí prežili vzrušujúci mesiac a aj vo mne zanechal veľa pozitívneho. Prial by som sebe aj iným toľko radosti, krásy, neopakovateľných zážitkov, ale aj džentlmenstva v našom futbale, koľko ho bolo vidieť v Nemecku, i keď nechýbali ani unfer činy. Toľko spotených dresov na slovenských ihriskách, ako sme videli na Portugalcoch, Zidanovi, Gattusovi a ďalších. Dojímali ma pozápasové objatia hráčov, trénerov, celých lavičiek. Dlho nezabudnem, ako Scollari vystískal Klinsmanna po vyradení Portugalska domácim tímom. A pritom išlo v každom zápase o veľmi veľa, no šport dominoval. V tom by sme mali hľadať naše motívy. Kto úprimne fandí futbalu, toho museli podobné veci napĺňať. Finále sledovala štvrtina našej planéty, futbal prebúdzal národnú hrdosť, zastavoval sa bežný život, vrátane politiky. To nedokáže nik a nič na svete len futbal, futbal a ešte raz futbal. Opäť potvrdil, že je najpopulárnejšou hrou na svete, láskou chudoby i bohatých, malých i silných. V tomto trende by sme mali kráčať aj my na Slovensku. Byť hrdí na svoje mužstvo, obec, mesto, kde sa futbal hrá vďaka veľkej obetavosti zanietených. A to i napriek tomu, že vo futbalovej kvalite máme čo doháňať za tým, čo sme videli na Majstrovstvách sveta v Nemecku.
