Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky

Ani neposlušné prsty jej maľovanie neprekazili

Keď bola Ivetka Kuricová z Kalinova ešte malé dievča, nevydržala ani chvíľu bez papiera a ceruzky. „Gudrune“, ako nazývala jej mama namaľované princezničky, sa objavovali všade. Stačil malý kúsok papiera a drobné pršteky vyčarili usmievavú dlhovlásku. Ško

lské zošity, obaly, nič nezostalo ušetrené. Obrázky museli byť doslova všade. Maliarska vášeň neutíchala ani po rokoch. Čas ju len znásoboval a dnes výtvarné diela pani Ivetky nezdobia len jej príbytok. Sú originálnym darčekom pre príbuzných a známych. Dokonca ste si jej obrazy mohli prezrieť na výstave poriadanej Maticou Slovenskou alebo na Zvolenskom zámku.

V JEDNEJ RUKE VAREŠKA, V DRUHEJ ŠTETEC
„Ako dieťa som si život bez ceruzky nedokázala predstaviť. Pamätám si, ako na mňa zvykla mama volávať: Zase maľuješ tie svoje gudrune?!“ smeje sa sympatická 51 – ročná maliarka. Pri dvoch starších bratoch, z ktorých jeden bol od nej starší o dvadsaťštyri a druhý o dvadsať rokov, mala pekné detstvo. Starostlivosti sa jej dostávalo z každého kúta. „Keď mi bratova manželka podarovala sto výkresov, bol to pre mňa hotový poklad. Dlho čisté nezostali. Všetky som ich pomaľovala,“ rozpráva pani Ivetka, ktorá maliarstvo nikdy neštudovala. „Doba bola taká, aká bola a o štúdiách na umeleckých školách som mohla iba snívať,“ povzdychne si. Na štetce a farby však nezanevrela. Vydala sa a prišli deti. „Ani na materskej dovolenke som maľovanie nezavesila na klinec. Popri domácich prácach a starostlivosti o deti, som stihla aj čo – to namaľovať. Odjakživa moje maľovanie vyzeralo tak, že som k plátnu, alebo sololitu odbiehala od ostatných domácich prác. Zároveň som varila, upratovala a samozrejme maľovala, háčkovala alebo šila,“ spomína maliarka, pričom nezabudne dodať, že dnes tomu nie je inak.

Skryť Vypnúť reklamu

UČAROVAL JEJ SLOVENSKÝ FOLKLÓR
Hľadím na obrazy rozložené v obývačke. Nie, zďaleka tu nie sú všetky. Veľa z nich má už dávno svoje miesto na stenách bytov príbuzných, známych a všetkých tých, ktorým výtvarné umenie nie je cudzie a vedia oceniť jeho krásu. Najpočetnejšie sú tu zastúpené maľby, znázorňujúce ľudí v krojoch z rôznych kútov Slovenska. „Náš folklór je mojou srdcovou záležitosťou. Vždy som obdivovala nádhernú pestrosť krojov, precízne výšivky alebo čipky. Mojim snom bolo namaľovať aspoň 70 obrazov, na ktorých by som zvečnila krásu krojov zo všetkých regiónov Slovenska. Môj sen sa však rozplynul ako zrnko v mori pri šestnástom obraze...,“ zarazí sa. Choroba do Ivetkinho života vstúpila náhle a bez akýchkoľvek varovných príznakov.
V júli minulého roka je vypovedalo zdravie. Mozgová príhoda obrátila život jej rodiny hore nohami. Rozsiahla krvná zrazenina v mozgu neveštila nič dobré. „Nedokážem slovami popísať, čo sme prežívali. Keď som Ivetku prvýkrát uvidel na nemocničnom lôžku, uvedomil som si cenu zdravia. Jej prázdny pohľad ma vystrašil. Aj napriek tomu, že nerozprávala a nehýbala sa, neprestával som veril, že moja manželka je silná a dokáže sa popasovať s chorobou,“ pridá sa do rozhovoru domáci pán. „Pamätám si, že keď som dostala porážku, bol piatok. Prvé čo mi prebleslo v nemocnici hlavou bolo: Ako pôjdem v pondelok do práce? Skutočnosť, že lekári mi predpovedali život na invalidnom vozíčku, som okamžite zamietla. Nepripúšťala som si svoju nemohúcnosť. Snažila som sa postaviť, každý deň spraviť o pár krokov viac. Z najhoršieho som von, ale už nikdy to nebude také, ako predtým. Som unavená a večer už nevládzem ani rozprávať. Maľovať však neprestávam,“ usmeje sa maliarka a rozhovorí sa o tom, ako si dokáže poradiť, keď ju ruka prestáva poslúchať. „Veľakrát som bola zlostná, keď sa mi niečo podarilo namaľovať a odrazu mi vypovedala pravá ruka. Spravila som rýchly škrt cez obraz. Všetka moja námaha v zlomku sekundy vyšla nazmar. Dnes si ľavou rukou držím pravú a pomaly maľujem. Keď sa mi prsty začnú chvieť, prestanem,“ povie a nezvyčajný spôsob maľovania mi aj predvedie.
OD PLÁTNA PREŠLA
KU SKLU
Na stole je rozrobený obraz znázorňujúci slnečnice. Keď som si s pani Ivetkou dohadovala telefonicky stretnutie, práve sa skláňala nad svojim rodiacim sa dielom. Vôbec nerozoznám rozdiel medzi obrazmi, ktoré Ivetka namaľovala pred a po prekonaní porážky. „Tých nedostatkov je tak veľa. Odborník by ma veru vedel poriadne skritizovať,“ usmeje sa pani domáca a ponúkne ma bylinkovým čajom. Lieky z božej lekárne si dávno zamilovala. „Najkrajšou dovolenkou pre mňa bolo, keď sme sa mohli s manželom túlať prírodou a nazbierať si bylinky. Tie som si vždy starostlivo usušila, no a poviem vám, niet nad dobrý bylinkový čaj s medom.“ Záhradka vedľa domu Kuricovcov svedčí o ďalšej záľube pani domácej. Medzi hriadkami so zeleninou a kvetmi, si tu našli svoje miesto aj bylinky. „Keď už za nimi nevládzem chodiť, mám im aspoň blízko,“ usmeje sa maliarka. Dnes už nemaľuje len na plátno a sololit. Zistila, že maľba na sklo je jednoduchšia a rovnako pekná. Keď sa ťah štetcom pokazí, dá sa vymazať. Obyčajným fľaškám rôznych veľkostí aj tvarov dávajú Ivetkine ruky nový šat. Medzi detskými a prírodnými motívmi si našli svoje miesto utešené anjeliky.
Aj napriek tomu, že Ivetkine sny o štúdiu maliarstva pred rokmi stroskotali, neváhala opäť zasadnúť do školských lavíc. Absolvovala univerzitu tretieho veku, odbor filozofia a výtvarná výchova. Minulý rok promovala. „Vôbec neľutujem, že som chodila opäť do školy. Okrem vzdelania som tu spoznala veľa zaujímavých ľudí,“ dodá Ivetka, ktorej maliarske plány neprekazila ani ťažká choroba.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  9. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 22 746
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 16 688
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 16 174
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 497
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 526
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 963
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 461
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 999
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 642
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 149
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Tomášovský pohár si ukoristila Mýtna, Dolná Strehová tretia

O trofej bojovali Mýtna, Dolná Strehová, Halič a Tomášovce.

Mýtna
Šoférka pri zameraní išla rýchlejšie o vyše 50 km/h.

Mimel posilnil slovenský reprezentant aj brazílsky futsalista

Lučenec skladá káder na ďalší ročník.

Martin Směřička.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Narodili sa s hudbou v krvi

Pohľad na rómskych hudobníkov vo Fiľakove je aj kúskom histórie mesta samotného.

Hudobná skupina Ernesta Bariho v tridsiatych rokoch 20. storočia: Ernest Bari – primáš; Július Bary (syn Ernesta) – druhé husle; Emil Barry (syn Ernesta) – bubon.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Orave sa na športovom sústredení nakazilo 12 detí

Regionálna hygienička predpokladá, že počet infikovaných bude rásť.

Kde sa stratila ľudskosť?

Víkendové noci v centre mesta poznačili výtržnosti i bitka.

FOTO: Beh na Chatu pod Magurou

Obdivuhodné výkony podali všetci pretekári a pretekárky. Najrýchlejší bol Tibor Ponek, z Turčianskych Kľačian vybehol na Chatu pod Magurou za 28:06 min.

Už ste čítali?