Článok pokračuje pod video reklamou
sa s plačom modlili a lekári robili všetko, čo bolo v ich silách. Nebesá boli k tejto rodine zhovievavé. Majka sa na šestnásty deň od osudného večera, keď ju jej starká našla obesenú v kôlni, prebrala. Odvtedy uplynul viac ako rok a pol. Psychológovia a psychiatri potvrdili, že nešťastná udalosť nepoznačila dievčatko trvalými následkami. Jej 75–ročnú starkú však obraz svojej obesenej vnučky máta dodnes.
„Taká bola chudinka čierna, ako moja fertucha,“ zalamuje rukami babička. „Už sme ju mohli mať tam, pod čiernou zemou. Veľa nocí som po tom, čo nám tá Majka vyviedla, nemohla oka zatvoriť. Budila ma zlá mora. Pred očami sa mi moje dievčatko hompáľalo na motúze,“ povie starká a oči sa jej zalejú slzami. Vnučku vychovávala od narodenia. Keď začala chodiť do školy, každé ráno ju vyprevádzala k autobusu, ktorým cestovala do školy. Nebolo popoludnia, aby ju poslušne nečakala na zastávke. „Počúvala ma na slovo. Majka je dobré dievča. Kto mohol vedieť, čo skrsne v hlave vtedy osemročného dievčatka? Vari bol ten bicykel hoden viac ako jej život?“ spytuje sa starká a rezkým krokom zamieri k malému domu, ktorý stojí oproti. Chcela zavolať Majku, aby nás presvedčila o tom, že ony dve sa naozaj nadovšetko ľubia. Po hodnej chvíli však vyjde sama. Za zatvorenými dverami počuť len televízor. „Kadekto tu bol a kadečo sa popísalo. Niet divu, že dievča už cudzím nedôveruje,“ hovorí.
Majka sedela na pohovke vedľa svojej mamy. „Nie prosím, nefoťte ma! Už bolo toho dosť!“ povie ticho a sklopí veľké modré oči. O tom, čo sa stalo pred vyše rokom nechce hovoriť. Veľmi dobre si však pamätá, ako hľadala v kope sena bicykel, ktorý jej schoval jej starší brat. V zúfalstve, že prišla o svoj vianočný darček konala skratovo. Svoju bezmocnosť demonštrovala tým najstrašnejším spôsobom. Onedlho končia prázdniny a Majka pôjde do štvrtej triedy. Jej kroky však naďalej bude sledovať starká Mária Jančová, ktorá sa nikdy nevyrovná s tým, že sa jej milované dievčatko chcelo odobrať tam, odkiaľ niet návratu.
