vi sto rokov. Je najstaršou obyvateľkou Dolnej Strehovej. Zdravíčko jej slúži, po dvore chodí ako mladica. „Tá nás ešte všetkých preskočí,“ žartom dodáva jej zať. Starká nemala život ľahký. Keď bola malá, zomreli jej rodičia a ona sa pretĺkala ako sa dalo. „Slúžila som v Lučenci u viacerých rodín. Ba bola som aj v jednej židovskej. Tam som sa naučila variť. Boli to dobrí ľudia. Vychovala som dve deti. Škoda, že ma ten môj tak skoro opustil. Ani v novom dome mu nebolo dopriate prespať. Mala som len 68, keď zomrel. Nech mu je zem ľahká. Občas mi je už aj dlhá chvíľa. To viete, robota mi chýba. Dcéra mi vraví, maminka, veď si oddýchni, dosť si sa už nadrela. Ale mne od ničnerobenia už ruky oťaželi. Donedávna sme mali aspoň sliepky, no niečo nám ich vydrhlo. Škoda! Do kostola už nechodím, pomodlím sa doma,“ hovorí starenka. Najhoršie spomienky má na vojnu. Hoci sa nikdy nenaučila čítať ani písať, na osud si nesťažuje. „Človek by nemal mať zlé myšlienky a mal by vedieť dopriať druhým. Majetok si na druhý svet nezoberie a dobré slovo nič nestojí,“ zamýšľa sa starká Mária. Z jedál najviac obľubuje kyslé polievky a ako hovorí, na staré kolená si dopraje už aj jeden luxus – pije kapučíno. Želáme vám veľa zdravia, starká Mária.
Autor: Z. Suráková