Prezidentovi chce vyrezať pažbu

prednosť. Zranil som si chrbticu, mal som zlomených 19 kostí. Najskôr som bol na vozíku, neskoršie som chodil o barlách, potom o paličke,“ spomína na haváriu spred desiatich rokov Ján Likavec z Poltára.
Nehoda zanechala stopy nielen na jeho tele, ale aj duši. Chránil zákon, zranil sa a následne prišiel o prácu. „Prepustili ma práve v čase, keď mi bolo najťažšie. To obdobie má pre mňa takú zvláštnu príchuť. Bol som bez akéhokoľvek príjmu, pracovný úraz mi uznali až po súdnych ťahaniciach, stratil som ilúzie o morálke. V detstve som maľoval obrazy, no ťahalo ma to aj k drevu. V časoch keď mi bolo najťažšie, zobral som do ruky dláto a začal som tvoriť. Vyrezával som sošky žien, zvieratiek, svätých... Keď som bol už veľmi unavený, trochu som si dal pauzu a potom som opäť stružlikal. Nemal som sa s kým poradiť, ako postupovať pri morení sošiek. Zistil som, že znalci v tomto fachu, sú na slovo skúpi. Siahol som po literatúre a postupne som si doplnil vedomosti. Už som mal aj výstavu. Na drevo si chodím sám, suším ho v chatke pri krbe. Manželka lamentuje, že raz vyhoríme,“ zdôverí sa rezbár. Vyrezáva v paneláku v kúpeľni. Momentálne pracuje na Pražskom orloji a v blízkej budúcnosti sa chystá vyrezať prezidentovi pažbu na pušku. Jeho najväčšia soška má takmer dva metre. „Je to Ježiš. V kostole by vynikol viac, ako v garáži,“ utrúsi 55 -ročný Ján Likavec, ktorý do tajov rezbárstva zaúča aj žiakov. Vedie rezbársky krúžok na tamojšej základnej škole.