Článok pokračuje pod video reklamou
bil tridsaťjeden rokov. Stará fara sa za posledné dva roky zmenila. Vynovená fasáda, strecha a tiež vnútorné priestory svedčia o tom, že miestnym obyvateľom na nej naozaj záleží. „Najviac exponátov, ktoré sú dnes vystavené v našom múzeu zhromaždil náš presbyter Ján Mäsiar. Okrem starožitností je jeho srdcovou záležitosťou paleontológia. Preto sme tu zriadili aj izbu, kde sú vystavené vykopávky z nášho okolia a tiež rudy a skameneliny,“ hovorí senior evanjelickej cirkvi Jaroslav Ďuriš.
Na pôjdoch dedinčanov sa dlhé roky ukrývali staré predmety každodennej potreby, fotografie, nábytok, či pracovné nástroje. Zapadnuté prachom boli ukryté pred ľudským zrakom. „Bola by veľká škoda, keby sa tieto starožitné predmety nezachovali ako dedičstvo pre budúcu generáciu. Mnohí z nás už dnes určite nevedia, ktoré predmety na čo slúžili. Aj nádherný plachtinský kroj si zaslúži, aby neupadol do zabudnutia. Svojou bohatou výšivkou, čipkami a rôznymi ozdobami patrí určite medzi tie najkrajšie,“ dodá senior a ukáže na staré fotografie, ktoré visia na stenách izieb. Návštevníkov múzea vracajú späť do čias, keď naši pradedovia lopotili na poliach alebo predostrú obraz niekdajších veselíc.
Dedinčanom sa podarilo zhromaždiť takmer 400 vzácnych exponátov. Do múzea ich priniesli bez toho, aby niečo požadovali. Ak by ste múzeum navštívili dnes, môžete si prezrieť päť izieb. Okrem ľudových odevov, výšiviek, nábytku, kníh a krosien, tam uvidíte malú obuvnícku dielňu, miestnosť venovanú košikárstvu alebo včelárstvu. Fotokópia starého zažltnutého výučného listu pamätá aj vojnové časy. Miestny obuvník Juraj Ondrejkov, ktorý sa narodil v roku 1911, ho získal ako štrnásťročný. Kolovrátky, motovidlá a drevené krosná nájdete v ďalšej izbe. Pri vstupe do miestnosti, venovanej paleontológii mi nedá nevšimnúť si mohutný kožuch z ovčej vlny. „S tým sme sa veru poriadne namordovali, kým sme ho vykvačili na stenu. Váži hádam viac ako tridsať kilo. Predstavte si chlapa, ktorý ho v zime nosil. Kým prešiel z horného konca dediny na dolný, musel sa poriadne zapotiť,“ usmeje sa Jaroslav Ďuriš.
Jánovi Mäsiarovi učaroval svet vykopávok. V miestnosti s vystavenými horninami môžete nájsť otlačky pravekých živočíchov, črepiny kyjatickej kultúry alebo pozostatky z rôznych nástrojov, či dokonca zuby zo žralokovitých rýb. Každý, kto navštívi toto múzeum, určite nebude sklamaný. Okrem náučných chodníkov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce, tam nájdete miesto, kde sa dodnes zachoval folklór. „Nie je nič výnimočné, keď stretnete miestnu ženičku oblečenú v kroji. Na omše tiež chodia v kroji,“ dodá senior, ktorý vás ochotne prevedie po novom múzeu, ktoré sa každým dňom mení a rozrastá o nové exponáty.
