O tom, čo prežila, rozpráva celkom otvorene.
„Nie, ja sa nemám za čo hanbiť. K tomu, čo som, mi pomohla bieda. Chudoba ma vyhnala na ulicu. Nemala som z čoho vyplatiť byt. Dostávala som 1500 korún. Ani na chleba by nevyšlo. Mám malé dieťa. Nemôžem si dovoliť ostať na ulici. Každý deň bojujem o prežitie. Na ulici sa nedá zarobiť tak, aby ste boli za vodou. Dá sa však prežiť. Hanbiť sa? A čo by mi to pomohlo?! Nemám sa za čo hanbiť. Nech sa hanbia tí, ktorí sa pri mne pristavia. Majú oblek, čistú košeľu, ktorú im ráno žehlila manželka, v peňaženke fotky svojich detí. Platia mi za sex, aby im bolo dobre. Ja predávam svoje telo preto, aby som mala ja aj moje dieťa strechu nad hlavou a čo do hrnca,“ podotkne.
Má sotva 20 rokov, peknú tváričku a strašne smutné oči. Postáva pri ceste za Detvou. Živí sa prostitúciou. Ponúka sex za peniaze. Ak jej ide kšeft, zarobí si aj dve tisícky za deň. Nie je to žiadna obeť obchodu s bielym mäsom. Šľape dobrovoľne. Pasáka nemá.
„Tu, v Detve, je nás okolo tridsať. Máme svoje miesta. Do kšeftu si nelezieme. Kazia nám ho len dve také, čo prespávajú na ulici. Idú bez ochrany aj za päťdesiatku,“ stihne nám oznámiť, kým nenastúpi do kamióna. Fajku robí za 500, kompletku za 1000, no je ochotná aj zľaviť. Všetko závisí od dohody. S vodičom kamióna sa dohodla rýchlo.
Je pol druhej popoludní a zatiaľ je tu jediná „čierna Venuša“, čo ponúka sex za peniaze. Vyberieme sa na adresu, ktorú nám odporučila. Má tam žiť žena, ktorá sa tiež živí prostitúciou.
V Detve sa vraj šľapalo aj za socializmu
Bytovka neďaleko hlavnej cesty je ošarpaná. Pred vchodom sa hrajú sporo oblečené deti. Opodiaľ fajčia dve ženy. Tvrdia nám, že z ich činžiaku sa nikto prostitúciou neživí. Hoci prostitúcia na Slovensku nie je protizákonná, niet sa čím chváliť. Tie ženy to vedia. V Detve sa vraj šľapalo ešte za socializmu.
„A to tu fungovala fabrika. Ja som robila žeriavničku, slušne som si zarobila. No čo teraz? Fabriku zavreli, roboty na okolí niet. Ak chcú tie chudery prežiť, čo majú robiť? Aj my sme už veľakrát rozmýšľali, že pôjdeme na ulicu, aby sme mali aspoň trochu peňazí. No máme takých mužov, ktorí by nás hádam aj zabili. No poznáme ženy, ktoré vlastní chlapi posielajú na ulicu. Niektoré páry žijú pekne. Z peňazí za prostitúciu si vyplatia byt, oblečú deti. No niektorí chlapi pustia groše dole gágorom a tie chudery ešte aj bijú,“ oznamuje nám dobre vyzerajúca štyridsiatnička.
Pracovať na ulici nie je podľa nej žiadna výhra. Tunajšie prostitútky vraj nemajú pasákov. Robia na vlastnú päsť.
„No poznám aj také, čo chodia do hotela a majú sa dobre. Žiadna to podľa mňa nerobí preto, lebo ju to baví. Robia to pre peniaze. Poznám však jenu päťdesiatničku. Nosí príčesok, je obkvačkaná zlatom, tá by nemusela. Ale šľape. Hádam ju to baví,“ zachichoce sa druhá žena.
O chvíľu stojíme už pred správnymi dvermi. Otvorí nám žena oblečená v teplákoch. Absolútne nepripomína tie, ktoré stoja pri cestách. Spoza chrbta jej vykúka malé dieťa. Našej „Venuši“ nie je do reči. Keď ju však ubezpečíme, že nezverejníme jej meno, rozhovorí sa.
Pracovať na ulici je riskantné
Na ulici je už tretí rok.
„Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Mala som 16 a každý chlap mi bol odporný. Kým som sa s niekým odhodlala ísť, musela som si vypiť. Občas sa mi stalo, že som sa povracala. Išla som s chlapom, ktorý sa hádam aj týždeň neumýval. Chcel orálny sex a mne sa zdvihol žalúdok. Našťastie, bol to dobráčisko. Išiel kúpiť minerálku a poumýval sa. Dal mi dve tisícky. No nie každý má srdce. Raz ma zobrali do auta dvaja. Jeden mohol mať tak 40 druhý bol o niečo starší. Keď si to užili, vyhodili ma na cestu bez peňazí. Cítila som sa ponížená a veľmi špinavá. Pracovať na ulici je riskantné, ale keby som pracovala v nejakom salóne, tak o zárobok sa musím deliť s majiteľom. Mám kamarátku. Robí vo verejnom dome neďaleko Nitry. Od zákazníka inkasuje dve tisícky a majiteľ jej z toho necháva 600. Pasákov tu v Detve nemáme. Načo? Policajti nás nechajú na pokoji, o miesta sa nebijeme,“ zamudruje.
Chcela by s tým vraj čo najskôr skončiť. Nájsť si normálnu prácu aj slušného chlapa. Tu v okolí už nemá najlepšiu povesť, ale keby mala peniaze, môže sa presťahovať. No a občas sa aj do chudobnej Popolušky zaľúbi bohatý princ. Snívanie peniaze nestojí.
V zahraničí platia viac
Do šiestej hodiny večer chýba len niekoľko minút. Neďaleko benzínky v Detve stretávame pri ceste ďalšie dve ženy. Než sa stačíme jednej z nich prihovoriť, zastavuje pri ceste auto. Dievčina sadá do auta. Pohne sa smerom na Zvolen. Jej „kamarátka“ ostáva sama. Váhame, ako sa prihovoriť. Prostitútky netúžia po popularite. Peniaze prelomia bariéru mlčanlivosti. Z. Suráková, M. Ballová
„Tak čo chcete vedieť, ako to robím? S gumou. Orál, anál, klasiku a neodmietnem ani ženu, Najstarší mohol mať 70, najmladšieho som mala včera. Sotva mal 15, priviezol ho starší kamarát. Stačilo niekoľko minút a bol hotový. Super kšeft. Za 5 minút 500. No mám aj stálych zákazníkov. Prídu každý týždeň, obslúžim ich, zaplatia, ale keď ich stretnem za bieleho dňa, tvárime sa, že sa nepoznáme. Nechápem mužov. Doma to môžu mať zadarmo a tu za to platia. Majú fajnové paničky a idú za nami. Tirákov, tých chápem. Sú na ceste, nemajú kde, zastanú a hotovo. Ale takým, ktorí prídu z domu, nerozumiem. Raz mi zastala žena. Musela som jej to urobiť jazykom. Povedala mi, že to chcela aspoň raz vyskúšať so ženou. Dnes je mojou stálou zákazníčkou. Dobre platí. No aj medzi nami je veľká konkurencia. Verte mi, že nepoznám ani jednu, ktorú táto práca baví. Nemáme prácu, kradnúť nevieme a živiť nás nemá kto. Tak čo máme robiť? Pomrieť od hladu? V zahraničí platia viac. Ale je tam ešte väčšia konkurencia. Nedávno sa mi z Nemecka vrátila kamarátka. Priniesla si za dva mesiace 120-tisíc, no povedala, že by to už nikdy viac nechcela zažiť. K prostitútkam sa tam vraj zákazníci správajú oveľa horšie ako u nás doma. Nechcela o tom veľmi hovoriť, len toľko povedala, že sú to veľmi ťažko zarobené peniaze. Teraz oddychuje. Vraj sa na ulicu nevráti, kým nebude musieť,“ vychŕli jedným dychom.
Žena uväznená v mužskom tele
Spolu s prostitútkami, ktoré si vyslúžili neslávnu prezývku šľapky, v lepšom prípade „čierne Venuše“, postáva neďaleko benzínky aj 27-ročný Vlado. Ponúka na predaj najstarší tovar na svete. Sám seba. Nie, nie je homosexuál. Zmyselná dlhovlasá kráska v extravagantnej róbe, na ktorú sa mení večer čo večer, je vlastne žena uväznená v mužskom tele. Jeho diagnóza je v lekárskej literatúre označená ako F 64 - transsexualita.
So svojou identitou zvádzal mladý chlapec boj už ako trinásťročný. Zápasil s osudovou nespravodlivosťou až dovtedy, kým sa nerozhodol povedať pravdu nielen svojej rodine, ale všetkým, ktorí ho poznali. Bitka od mamy a posmešky spolu s nadávkami, ktorými ho častovali jeho spolužiaci, sa neskôr zmenili na pochopenie. Ako prvé ho medzi seba prijali dievčatá. Chlapci si jednoducho zvykli a jeho mama sa po čase zmierila s tým, že má doma namiesto Vlada Vladenu.
Dvaja transsexuáli v jednej rodine
„Už ako malý chlapec som sa rád prehrabával v maminej skrini a skúšal si jej šaty. Neskôr som si potajomky robil mejkap a cítil som, že keď vyzerám ako dievča, som vo svojej koži,“ začína svoje rozprávanie Vlado, ktorého na jeho požiadanie budeme oslovovať Vladena.
V čase, keď jeho spolužiaci poškuľovali po dievčatách, jemu sa páčili chlapci. V kruhu dievčat dokázal riešiť babské problémy celé hodiny. Za zatvorenými dverami sa deň čo deň menil na svoje druhé ja.
„Keď ma prvýkrát nachytala mama v jej šatách, zbila ma. Po čase som sa jej priznal, že sa cítim byť ženou a nie mužom,“ dodá a vytiahne kopu fotografií, z ktorých hľadí peroxidová blondína sršiaca sexapeelom a zvodná tmavovláska s vyzývavým pohľadom. Je to Vladena so svojím bratancom Simonom, lepšie povedané Simonou.
To, že sa dvom sestrám narodili synovia s rovnakou diagnózou, neberie dnes nikto v tejto rodine ako tragédiu či prekliatie. Naučili sa s tým žiť, a dokonca sa zmierili aj s remeslom, akým sa bratanci živia.
Takmer šesťtisíc za šichtu
Životu na ulici dali prednosť pred vzdelaním. Po skončení základnej školy vycestovali do ďalekého Hamburgu. Nalíčení, v minisukniach a na vysokých podpätkoch postávali na okraji cesty takmer každý večer. Ak bola šťastena niekde nablízku, pristavil sa solventný zákazník, ktorý sľuboval dobrý kšeft. No boli aj horšie chvíle, na ktoré Vladena nerada spomína.
„Zákazník, ktorý si ma vybral, si myslel, že si ide užiť so ženou. Keď však zbadal, že vedľa neho sedí chlap jednoducho ma zmlátil,“ spomína mladý transsexuál.
Boli však aj takí, ktorí hľadali práve takého človeka, akým je Vladena. Ženu v koži muža. Chceli spoznať niečo nové.
„Bežne praktizujem análny a orálny sex. Vyžadujem však, aby sa môj zákazník ku mne správal ako k žene, nie ako k homosexuálovi. Stalo sa mi, že chlap túžiaci po „sendviči“, teda „two in one“, zobral si mňa a ešte jednu prostitútku. So ženou by som však nedokázal mať sex. Je to pre mňa hranica, ktorú som zatiaľ neprekročila. Rovnako nechodím so zákazníkmi, ktorí majú úchylné požiadavky. Ak by ma oslovil sadomasochista, určite by som sa nenechala mlátiť. Nanajvýš by som ho mohla zbičovať ja,“ zasmeje sa Vladena, ktorá si počas jednej šichty v Nemecku dokázala zarobiť 150 eur. Necelých šestisíc korún na deň, to nie je až také zlé. Človek bez vzdelania, v meste, kde sa pracovné príležitosti dajú spočítať na prstoch jednej ruky, môže o takomto zárobku iba snívať.
V raji detvianskych prostitútok
Vladena a Simona vydržali v Hamburgu tri mesiace. Medzi ich zákazníkov patrili solventní aj menej solventní páni. Väčšinou na nich prstom kývli päťdesiatnici. No našiel sa aj šestnásťročný. Chvíle lacnej lásky si užívali na zadných sedadlách áut odstavených pri ceste alebo v lese. V lepšom prípade si svoje „pracovné povinnosti“ plnili v hotelovej izbe.
Po návrate domov sa svojho remesla nevzdali. Stali sa neodmysliteľnými postavičkami v raji detvianskych prostitútok. Pri ceste prešľapuje z nohy na nohu žena tisícich tvárí, ako sme nazvali Vladenu. Raz čiernovláska, ukrývajúca pohľad za tmavými sklami okuliarov, inokedy peroxidová blondína.
„Obchodné rokovania“ sa vedú priamo pri ceste. Jednať treba rýchlo. Fajka za tisícku, kompletka za dve. Počas vydarenej noci dokáže Vladena uspokojiť až štyroch zákazníkov. Okrem stálych siedmich vždy pribudnú noví. Slováci aj cudzinci. Normálni, ako prostitútky oslovujú sivý priemer, cez pracháčov na superfárach, končiac kamionistami.
„Mala som zákazníka, ktorému stačilo, že som ho navnadila len rečami, a on si to urobil sám. Ďalší sa vyžíval v tom, že sme sa pretláčali. Vzrušovalo ho, keď som ho porazila. Stalo sa mi, že za číslo som dostala od jedného Gréka päťtisícku. Taký príjem určite poteší,“ pochváli sa Vladena. Nájdu sa aj takí, ktorí sa snažia po sexe zjednať vopred dohodnutú cenu. Som však zásadová. Pod svoje taxy nejdem.“
Vladena mala už niekoľko vážnych vzťahov s mužmi. Ten najdlhší trval štyri roky. Ich spolužitie naštrbil alkohol a dnes sú jej jedinými spomienkami fotografie.
„Bol to Detvan a žili sme spolu v jednej domácnosti. Všetko fungovalo ako u bežnej dvojice. Varila som, prala, žehlila a samozrejme rozmaznávala svojho miláčika. Pijatika v ňom čoraz častejšie stupňovala agresivitu, a preto sme sa rozišli,“ spomína kráska z ulice, ktorej najväčším snom je operácia, ktorá by zmenila jej pohlavie a ktorá by urobila definitívnu bodku za jej trápením.
Na ulicu ich vyháňa bieda
Eva má dve deti. Aj ju na ulicu vraj dohnala bieda.
„Už som tu štvrtý rok. Po nociach zarábam, cez deň sa starám o rodinu. Môj príjem nie je vysoký, no prežijeme. Keby bol môj zárobok legálny, mohla by som si zobrať aj pôžičku,“ tvrdí.
Tú biedu a ulicu nám potvrdí aj muž, ktorého stretávame opodiaľ.
„Naše ženy ženie na ulicu bieda. Netajím sa, aj ja som už bol s prostitútkou. Fajku som mal za tristo. U nás si Róm prácu nenájde, tak z čoho majú tie ženy žiť? Dofrasa! Detvu preslávili nielen Podpolianske slávnosti, ale aj prostitútky!“ zdôrazní Ján a poberie sa ďalej.
Je krátko po ôsmej hodine večer a cesta v Detve sa začína podobať povestnej Krížnej ulici v Bratislave.
V Maďarsku už majú zákon o prostitúcii. Ženy, ktoré predávajú svoje telo, musia absolvovať pravidelné lekárske prehliadky. U nás taký zákon nemáme. Obmedzenia neplatia a pohlavné choroby sa šíria. Veľa mužov priplatí za sex bez ochrany. Peniaze sú lákavé. Prostitútok popri cestách pribúda. Prostitúcia prežila tisícročia a zatiaľ sa jej stále darí. Stále je totiž dosť solventných pánov, ktorí si za sex radi zaplatia. Vstupenku na ulicu ľahkým ženám vo väčšine prípadov predplatia okolnosti. Medzi nimi je na prvom mieste bieda.
