Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Kokava je tá pravá klenotnica krásy

Biochemik, vedecko-výskumný pracovník, vysokoškolský učiteľ Doc. RNDr. Miloslav Greksák, CSc. sa narodil 17. 9. 1936 v Kokave nad Rimavicou, okres Poltár. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v r. 1942-51 vo svojom rodisku. V r. 1951-55 študoval na SPŠ c

hemickej v Banskej Štiavnici a v r. 1955-60 na Prír. F UK v Bratislave. V r. 1960-75 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Prír. F UK v Bratislave. V r. 1975-86 bol samostatným vedeckým pracovníkom v Ústave experimentálnej veterinárnej medicíny v Ivanke pri Dunaji a v r. 1986-90 zástupcom riaditeľa v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach – pracovisko Ivanka pri Dunaji. V r. 1990-2002 bol riaditeľom Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji, kde dodnes pracuje ako vedecko-výskumný pracovník na plný úväzok. Žije v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Pán docent, pripomeňme si úvodom nášho interview Kokavu vašej mladosti ...
- Každý, kto sa v myšlienkach vracia do kraja či obce svojho detstva, vidí ich v podobe krajšej než v skutočnosti boli a sú. Tak sa aj mne dnes Kokava nad Rimavicou zdá byť akousi opustenejšou, všednejšou, než bola povedzme pred šesťdesiatimi rokmi. A to možno aj preto, že som v nej prežíval vojnové roky, plné chlapčenského dobrodružstva, nechápajúc krutosť vtedajšieho života. Ale vždy, keď sa veziem s mojou rodinou do Kokavy, zastaneme na najvyššom bode nad Kokavou, kde im pripomínam, že toto je tá pravá klenotnica krásy a národa slovenského. To len preto, aby nezabudli, odkiaľ pochádzajú korene mojich detí.
Aká bola vaša cesta k chémii?
- Počiatok mojej cesty k chémii bol v prvom ročníku meštianskej školy v Kokave, kde nás pani učiteľka Sedmiková začala zaúčať do tajov tejto vedy. Mala pravdepodobne veľký podiel na tom, že som sa už vtedy rozhodol stať sa chemikom. Začal som si budovať primitívne domáce laboratórium a samozrejme aj robiť primitívne laické a celkom nevedomé experimenty, na čo doplácala najmä naša mačka a žiaľ, aj moje prsty a prsty niektorých mojich priateľov. Počiatočné neúspechy v experimentálnej chémii mi nezabránili v tom, že aj napriek nevôli mojich rodičov (báli sa o moje zdravie) som sa dal na štúdium chémie na vtedajšej Vyššej priemyselnej škole chemickej a potravinársko-chemickej v Banskej Štiavnici a neskôr som absolvoval vysokoškolské štúdium organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.
Po ukončení vysokoškolských štúdií ste zostali pracovať ako vysokoškolský učiteľ na svojej materskej škole. Aké boli vaše začiatky?
- Po skončení vysokoškolského štúdia som sa ako promovaný chemik (tituly vtedy sa už/alebo ešte nedávali), stal asistentom na katedre biochémie a tak boli počiatky mojej pedagogickej a vedeckej práce obtiažne, pretože som sa musel vo vedomostiach i v myslení preorientovať z jednej vednej oblasti na inú. Bolo to o to komplikovanejšie, že prostredníctvom chemických metód som začal študovať živé biologické objekty. No vtedajší malý a mladý kolektív pracovníkov katedry ma tak strhol svojim entuziazmom, že sa mi pomerne v krátkom čase podarilo získať titul RNDr. na Prír. fakulte Masarykovej univerzity v Brne a vedeckú hodnosť kandidáta chemických vied na Biochemickom ústave Univerzity Komenského v Bratislave. V r. 1966 som získal v konkurznom pokračovaní jednoročný študijný pobyt na Nagoya University v japonskom meste Nagoya. Žiaľ, týmto bola moja úspešná profesionálna kariéra na dlhý čas pozastavená, pretože vrátiac sa domov v októbri 1968, započali sa v r. 1970 moje osobné „galeje”, ktoré sa skončili núteným odchodom z fakulty. A tak som jeden týždeň ešte študentom prednášal a už v nasledovnom týždni som chodil ako pracovník Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny po družstevných maštaliach, odoberajúc býkom a dojniciam krv, ktorú sme potom v laboratóriách vyšetrovali. Po pár rokoch sa mi však podarilo prebojovať sa znova k vedeckému bádaniu, aj keď som svoje predchádzajúce výskumné objekty vymenil za hovädzí dobytok. A dokonca zhodou náhod a vďaka holandskému ministrovi zahraničia sa mi po troch rokoch plných žiadostí a obchádzania úradov podarilo dostať na polročný hosťovský pobyt na Štátnu univerzitu v holandskom Utrechte. Dokonca na dva týždne pustili za mnou aj moju manželku a syna. Dcéra musela zostať doma.
Ďalšie obdobie vášho profesionálneho života sa viaže k viacerým vedecko-výskumným ustanovizniam ...
- Počas väčšiny svojho profesionálneho života som sa zaoberal štúdiom mechanizmov, ktoré v živých bunkách premieňajú jednotlivé formy energie tak, aby boli zužitkovateľné pre všetky energiu vyžadujúce procesy. V r. 1986 sa riskantným pričinením vtedajšieho môjho nadriadeného prof. Kolomana Boďu podarilo presunúť ma na Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV Košice – pracovisko Ivanka pri Dunaji, kde boli možnosti pre vedecké bádanie predsa len lepšie a akademická atmosféra dýchateľnejšia. Od marca 1990 aj napriek tomu, že som znova začal prednášať na Prír. F UK v Bratislave a že mi bola ponúknutá možnosť návratu na Katedru biochémie v postavení profesora, stal som sa v konkurznom pokračovaní riaditeľom premenovaného a samostatného Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji. Na fakultu ma totiž volali nazad presne tí, ktorí nás z nej povyhadzovali. Svoju riaditeľskú funkciu na ústave som ukončil po viac ako dvanástich rokoch a myslím si, že súčasný ústav nesie v sebe otlačok aj mojich rúk a mozgu. Je uznávaným pracoviskom tak doma, ako aj v zahraničí a jeho dobrú úroveň šíria takmer v celej Európe i v Zámorí desiatky nami odchovaných doktorandov.
V živote človeka sa chtiac-nechtiac striedajú dni príjemné s tými menej šťastnými. Čo vám pri vašej práci najviac pomáhalo ísť úspešne vpred?
- Máte pravdu, pán doktor. V živote často dochádza k striedaniu tých šťastnejších i menej šťastných, ba až nešťastných chvíľ. A žiaľ, väčšinou sa tak stáva neočakávane. Okrem smrti mojich najbližších ma snáď najviac deprimovalo závistlivé a neoprávnene násilné ukončenie môjho pôsobenia na fakulte. Postihlo to aj ďalších mojich neobyčajne nadaných a morálne hodnotných kolegov. Od skončenia vysokoškolského štúdia som si naivne predstavoval, že musím kráčať po ceste ducha, vedy a odovzdávať to málo, čo viem svojim nasledovníkom. Mnohí z nich sú dnes profesori na vysokých školách, významní vedeckí pracovníci v domácich i zahraničných inštitúciách a čo človeka teší najviac, väčšina z nich je morálne a charakterovo ľudsky čistá. Z tých šťastnejších chvíľ by som spomenul obdobie mojich stredoškolských a vysokoškolských štúdií. Tie zanechávajú príjemný vryp v pamäti každého. No a snáď najsilnejší motív, ktorý ma povzbudzoval aj vtedy, keď mi nebolo najľahšie, bola akási túžba po spoznaní pravdy ukrytej v nás, ale aj v tom najmenšom archaickom mikroorganizme. Kto to neprežil, ťažko pochopí radosť vedeckého pracovníka z pozitívneho výsledku bádania. No a to ma drží pri sile aj dnes, keď naďalej pracujem vo svojom ústave tak vo vedecko-výskumnej práci, ako aj v postavení vedeckého tajomníka ústavu.PhDr.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 448
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 273
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 958
  4. Po Slovensku na motorke 6 614
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 6 505
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 526
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 325
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 5 278
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 466
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 577
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Z interiéru mlyna, ktorý komunisti kedysi znárodnili a jeho majitelia sa doslova za noc stali bezdomovcami, sa Lyócsovcom podarilo vytvoriť múzeum, ktoré je prístupné širokej verejnosti.


TASR 2 h
Tomáš Boháčik.

Prinášame vám výsledky a pozápasové hodnotenia sobotných (19.6.) zápasov TIPOS III. ligy Stred


5 h
Legendárny gitarista Fero Griglák na Jazzovom lístí dokázal, že nepatrí do "starého železa".

Festival Jazzové lístie ani vo svojom druhom dni nepoľavil z hudobnej kvality.


(rv) 5 h
Erika verí, že niekde je jej anjel, ktorý jej dá šancu na život.

Tínedžerku morí vážna choroba. V rodine vhodného darcu životne dôležitého orgánu nemá.


15 h

Už ste čítali?