Pán Imrich Gibala sa narodil v roku 1920 v Hriňovej okres Zvolen – dnes Detva. Pochádza z roľníckej rodiny a z deviatich detí. Rodičia sa presťahovali v roku 1923 do obce Čamovce pri Fiľakove a v roku 1925 na bírešský majer Durenda, ktorý je dnes súčasťou Čierneho Potoka pri Jesenskom. Po absolvovaní základnej školy v rokoch 1932 až 1938 navštevoval reálne gymnázium v Rimavskej Sobote a po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom ilegálne prešiel k príbuzným do Hriňovej a štúdium na rok prerušil a dokončil ho v rokoch 1939 až 1941 na gymnáziu v Tisovci. Ako čerstvý maturant narukoval do slovenskej armády v kasárniach v Levoči a zaradili ho do zaisťovacej divízie v Bielorusku, ktorá bola nasadená r rámci wehrmachtu proti Sovietskému zväzu. Nakoľko bol presvedčený o nezmyselnosti tejto vojny a vnútorne s ňou nesúhlasil, volil legálnu cestu ako sa jej vyhnúť a prihlásil sa na Vojenskú akadémiu v Bratislave, kde aj po súhlase svojich veliteľov nastúpil a koncom mája 1944 bol v hodnosti poručíka pechoty vyradený a pridelený ku kmeňovému útvaru vo Zvolene. Po týždni v nových podmienkách bol so svojou rotou vyslaný do Baligródu k výkonu opevňovacích prác na rieku San pre ustupujúce vojská wehrmachtu a po dvoch mesiacoch ich stiahli do priestoru Šarbova vo východných Karpatoch. Po odzbrojení dvoch východoslovenských divízii prešiel so svojou rotou po 13 dňovom pochode do Zvolena, kde po krátkom výcviku bol so svojou rotou 26. 10. 1944 nasadený do bojov k zastaveniu postupujúcich nemeckých vojsk v priestore Žiar nad Hronom, neskôr v priestore Dolné Hámre – Sandrik – Hodruša a nakoniec k Hronskej Dúbrave. Tam bol dňa 10. 10. 1944 pri obranných bojoch v palebnom postavení s ľahkým guľometom bol ťažko ranený – poranená hruď, prelomená ľavá kľúčna kosť a dolná čeľusť a strata ľavého oka. Letecky bol prepravený do Poľnej nemocnice I. Ukrajinského frontu vo Ľvove. Po 4 mesačnej liečbe bol zaradený do zostavy už 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorý už operoval v okolí Popradu. Bol zaradený do výcvikového strediska pre nováčikov v Levoči, kde ho zastihol aj koniec vojny v Európe. V povojnových rokoch absolvoval telovýchovný kurz v Prahe a bol po jeho absolvovaní ustanovený do funkcie náčelníka telesnej prípravy divízie v Košiciach. V rokoch 1951 až 1960 vykonával funkciu náčelníka telesnej prípravy 2. vojenského okruhu v Trenčíne. V tomto období v rokoch 1955 až 1960 absolvoval diaľkové štúdium na Inštitúte telesnej výchovy a športu Kralovej univerzity v Prahe a v roku 1960 promoval na Komenského univerzite v Bratislave. V rokoch 1961 až 1967 vykonával funkciu náčelníka katedry telesnej výchovy na Vyššom vojenskom učilišti kpt. Otakara Jaroša vo Vyškove a v rokoch 1968 – 1972 veliteľa Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica. V rokoch 1973 až 1976 vykonával funkciu Náčelníka katedry telesnej výchovy na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska arm.gen. Ludvíka Svobodu vo Vyškove. Po 35 rokoch v ozbrojených silách bol 1. 8. 1976 v hodnosti plukovníka daný do zálohy. Ani v zálohe však nezaháľal. V rokoch 1976 až 1981 ešte pracoval ako odborný asistent na katedre brannej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Brigádny generál Imrich Gibala bol celý život aktívny v oblasti športu. Venoval sa najmä ľahkej atletike, lyžovaniu, futbalu. K jeho záľubám patrí aj próza a poézia. Posledné dielo Zbierku veršov „SNP plod veľkej lásky a veľkej nenávisti“, vydal pod pseudonymom I. G. Čiernopotocký k 62. výročiu SNP pri príležitosti „Stretnutia generácii“ v Kališti a venoval ho všetkým organizáciám ObV SZPB Banská Bystrica a ZO SZPB v Čiernom Potoku. Je potešiteľné, že pán generál napriek tomu, že sa nemohol zúčastniť pietneho aktu k výročiu SNP v obci Čierny Potok, kde strávil veľkú časť svojej mladosti, do obce k svojmu bratovi a blízkym rodinným príbuzným zavítal dňa 2. 9. 2006. Vo svojich spomienkach nezakrýval dojatie pri pamätníku obetí fašizmu v tejto obci, ktorých spolu s ďalšími 6 spoluobčanmi odvliekli Nylasiovci a ich stopy skončili v koncentračnom tábore Dachau. Nuž pán brigádny generál v zálohe, všetci spoluobčania Čierneho Potoka a širokého okolia, ktorí vás poznajú vám blahoželajú a prajú pevné zdravie.