i chystať černicový sirup. A hoci vraj recept naň už vie naspamäť, občas si zvykne vypomôcť receptom starým takmer 70 rokov. „Túto kuchársku knihu som zdedila po mojej svokre. Niektoré strany časom vybledli, ale aj tak ju mám najradšej. Múdra bola tá Terezia Vansová, čo ju napísala. Kedysi nás vo dvore bolo dosť, ale na staré kolená som tu ostala už len sama. Biblia a táto kuchárska kniha sú moje spoločníčky,“ žartom prehodí sympatická starká. Patrí k ľuďom, s ktorými sa nenudíte. V Chrťanoch v neveľkej dedinke na rozhraní okresov Lučenec a Veľký Krtíš sa vraj kedysi žilo veselšie ako dnes. „Bývali tu zábavy a ľudia sa viacej stretávali. Dnes sme tu zostali skoro samí starci. Družstvo skrachovalo, mladí tu prácu nemajú, tak čo by ich tu držalo? Aj susedova mladá žena odišla so synom pracovať do Čiech. Jej muž zostal doma sám, strážiť chalupu. Aj voľakedy bola bieda, ale nie taká ako je dnes. Ja by som tým, ktorí dopustili aby sa družstvá po dedinách rozkradli, prsty dolámala. V kravíne robila takmer celá dedina a bolo dobre,“ zamudruje starká Zuzanka. Aby si udržala sviežu myseľ, snaží sa vraj vždy s niečím zamestnať. „Ak niekto zaľahne do postele a potom vzdychá, že ho všetko bolí, rýchlo zostarne. Ja sa snažím celý deň motkať sa po dvore. Piplem sa v záhradke a chovám sliepky. Zatiaľ nie som odkázaná na pomoc druhých. Keď ma prídu pozrieť vnúčatá, vždy im niečo napečiem. A bodaj by to tak zostalo až do konca...“povie starká.
Autor: Z. Suráková