košík na zemiaky, či na seno. Ja som svoj prvý uplietol, keď som mal desať rokov. Samozrejme, nevyzeral tak ako tie dnešné, ale poslúžil. Pliesť vedel môj otec aj starý otec. Kým som chodil do roboty, mal som na svoj koníček málo času. No keď ma dali na invalidný dôchodok, odrazu som nevedel, čo s ním. A tak som začal pliesť. Pletenie košíkov vás neuživí, je to skôr pre zábavu. Sadnem si k drevu, nejdem do krčmy a tak vlastne ušetrím,“ zasmeje sa výrobca košíkov z Klenovca. Počas nedávnych Dní majstrov,ktoré sa konali na Bratislavskom hrade, bol medzi šiestimi ocenenými, ktorí získali najvyšší profesný titul – majster ľudovej umeleckej výroby. „Škoda, že som si nemohol preň ísť. Nohy ani zrak mi už neslúžia. Ale zato formu v rukách ešte mám,“ tvrdí Klenovčan. Košíky pletie zo štiepaného dreva – z lubov. Láska k drevu ho naučila k pokore, trpezlivosti a disciplíne. „Stále je čo vylepšovať. Kým si zhotovím lubčeky, tak mi to veru trvá. Takých sto dokážem napárať za osem hodín. Najlepšie je drevo z liesky, javora, alebo dubu. Drevo musí byť hladké a radšej nech je hrubšie ako tenšie. Do hory mi naň chodia kamaráti. Pozrite, toto som si zhotovil na páranie dreva. Odťal som rásočku, pribil na ňu dve laty, medzi ktoré sa , do ktorých zasunie drevo a aby moja „pomôcka na páranie“ dobre stála, upevnil som ju železnou tyčkou medzi dvere,“ vysvetľuje Ondrej Barto. Košíky pletie z lubov - z čerstvého dreva. Doma má už azda všetky veľkosti. Malé na chlebík, väčšie na jabĺčka, zemiaky, ba nájdu sa aj také, na trávu. Neodškriepiteľným faktom je, že ich výrobca má šikovné ruky. Vedia to nielen na blízkom okolí, ale aj v zahraničí. Niektoré výrobky z Klenovca nájdete aj v ďalekej cudzine.
Autor: Z. Suráková