Pondelok, 13. júl, 2020 | Meniny má MargitaKrížovkyKrížovky

NÁDOR zmenil ich život

„Pozdrav sa pekne tete, Lujza.“ Lujza však na mňa len pozrela, ďalej v rukách zvierala balíček medvedíkových cukríkov a nechala sa bez akýchkoľvek rečí odviezť v kočíku domov. Lujza je totiž dvojročné dievčatko, ktorému osud hneď po narodení pribalil do v

ienka nezhubný nádor krvných ciev. Po prepustení z nemocnice ho za ľavým uškom naznačovala len malilinká červená bodka, ktorá na tretí týždeň Lujzinho života začala rásť. Dosť rýchlo. Energická matka nedokázala čakať a hľadala na internete všetko o tomto type nádoru. Vraj náhody neexistujú, ale práve v tom období našla v časopisoch, určených pre bábätká a ich mamy, hneď dva články o hemangióme – nezhubnom nádore, ktorý mala jej dcérka. Dovtedy však v rodine o ničom takom nepočuli, dokonca Alena Širicová, Lujzina matka, nevedela ani v pôrodnici, čo je to hemangióm. „Keď nás prepúšťali z pôrodnice domov, doktorka povedala, že sa môže stať, že jej nádor bude rásť, a môže sa stať, že rásť nebude. „Ak však začne rásť, máme ísť na kožné,“ začala rozprávanie Lujzina matka. Lujza pri nás ticho vyjedala cukríky, už sa stačila prezuť, nájsť pár hračiek, no nehrala sa a akoby nezúčastnene a ticho počúvala. Poslušné dievčatko, čo neskôr niekoľkokrát potvrdila i mamina, pretože už má s Lujzou skúsenosti po pobyte v nemocnici na Detskej onkológii v Banskej Bystrici, a aj po navštevách rôznych lekárov na Slovensku i vo Viedni.

Skryť Vypnúť reklamu

Protichodné informácie
prichádzali postupne
„Išli sme na kožné k lekárke, ktorá predtým robila aj na detskom oddelení, a tak sme predpokladali, že bude vedieť poradiť. Pozrela na Lujzu a povedala: „No, do štyroch rokov jej to zmizne“. Lenže ja som medzitým preštudovala pre mňa dostupné články o hemangiómoch a dozvedela som sa, že je ich viacero typov. Až deväťdesiat sedem percent z nich sa vstrebe, tri percentá sa nevstrebú. „Vedela som od začiatku, že my máme ten najhorší,“ akoby sa vykľul z Aleny Širicovej pesimista. Ale naozaj len akoby, pretože ona neradí svoju dcérku k onkologickým pacientom, nezúfa si, ale hľadá východisko z Lujzinej choroby. Dokonca sa úplne stotožnila s dcérkinou chorobou, s jej životom, a cestu za Lujziným zdravím opisuje v prvej osobe množného čísla – my.
„Lekárka na kožnom nám stále tvrdila, že nádor sa vstrebe, ale ja som doma nebola spokojná napriek tomu, že aj iná kožná lekárka mi zasa povedala, že do roka nerobia u detí s takýmto hemangiómom nič. Vraj do jedného roka intenzívne porastie, potom sa začne sám vstrebávať. Že ho len treba doma sledovať. Napriek tomu nás odporučila do laserového centra Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Lekár tam na náš príchod prekvapene zareagoval, vraj kam nás to poslali, lebo deťom do troch rokov, kým nespolupracujú, sa laserom nerobí nič. Dal nám však radu – keď jej nádor začne krvácať, utekajte rýchlo na chirurgiu. Ja vravím prečo, veď nám poradili, že stačí dať na ranu sterliný obväz, zatlačiť a krvácanie sa zastaví. Juj, kdeže, vraví on, to je naliate krvou, musíte na chirurgiu, doma krvácanie nezastavíte a dieťa môže vykrvácať. „A čo tam s ňou urobia?“ - ja na to. Dajú jej špeciálnu náplasť. Naša detská doktorka nám ju predpísala, aby som nemusela s Lujzou utekať do nemocnice. Lujze však nádor rástol, rástol, rástol, odtláčal ľavé uško, a keď si ho dievčatko rozškriabalo, začal hnisať a veľmi bolel. Vtedy už Lujzini rodičia začali uvažovať aj o vyšetrení v zahraničí. V zdravotnej poisťovni im však povedali, že hemangiómy sú liečiteľné aj na Slovensku, poisťovňa vyšetrenie v zahraničí neuhradí a poradili im zmeniť kožného lekára. „My sme však pobehali všetkých kožných lekárov v L. Mikuláši a nič.“ Ľady sa však rozhýbali cez známych i neznámych ľudí, ktorí chceli Lujze a jej mamine pomôcť. Sesternica Aleny Širicovej spomenula Lujzine trampoty kolegyni v práci, tá ďalšej kolegyni. Reťaz sa pomaly uzavierala, až sa Širicovie dievčatko s maminou dostali na detskú onkológiu v B. Bystrici, kde podobné hemangiómy liečia.
„Vtedy sa mi už nádor zdal veľký, no na onkológii mi povedali, že veľký nie je, ale že ho treba sledovať. Ja som sa hneď spýtala na možnosti plastickej operácie, o ktorej som sa dočítala v časopise. Dozvedela som sa však, že po operácii by bola strašne veľká jazva a pravdepodobne nádor Lujzinho typu sa ani nedá operovať, pretože je veľmi naliaty krvou, neohraničený a na dosť neprístupnom mieste.“
Keď nenachádzali pomoc
na Slovensku
Medzitým si Lujza nádor poškriabala. Začal hnisať, bolieť, hnis vytekal, a aj napriek lokálnej liečbe sa až polovica hemangiómu infikovala. „Keďže som pred materskou robila na hygiene a laicky niečo vedela o mikrobiologických vyšetreniach, v spolupráci s detskou lekárkou som jej urobila výter a odniesla na hygienu. Samozrejme, vo výtere sa zistili baktérie. Preto sme začali celkovú liečbu antibiotikami. Zavolala som do Banskej Bystrice, aký máme problém, a tam povedali, aby sme sa zbalili a prišli na hospitalizáciu. Zavolali odborníka z plastickej chirurgie, ktorý sa na to pozrel a povedal, že treba začať liečbu, lebo hemangióm je veľký a zahnisaný. Začali sme zdĺhavú liečbu trvajúcu až do tohtoročného leta.“
Ale okrem toho A. Širicová stále hľadala aj iné možnosti pre Lujzu. Jeden z plastických chirurgov, ktorého navštívili až po uplynutí Lujzinho jedného roka v Poprade, sa vyslovil, že nádor už mal byť dávno odstránený a chcel operovať. „Vraj ho vyberie nejakými piatimi či šiestimi zákrokmi, ale musíme sa rozhodnúť hneď. Keďže Lujza začínala liečbu intrónom, a to je najdrahšia liečba, sám povedal, že nádor sa síce nevstrebe, ale sa zmenší a potom ho môže vybrať. Kamarátka mi však povedala: „Čo si, veď vy ste už toľko všeliakých liekov pojedli a teraz šesť zákrokov, šesť nakróz! Hľadaj niekde inde iné možnosti.“ Naj jej radu sme sa teda vybrali na konzultáciu do detskej laserovej ambulancie viedenskej štátnej nemocnice. Na Slovensku nám povedali, že sa laserom deti do troch rokov neliečia. Tam chodili aj s dvojtýždňovými bábätkami. Nám poradili vysadiť všetky lieky, lebo majú veľmi veľa vedľajších účinkov, ktoré sa na Lujzinom zdravotnom stave už začali prejavoť. Pýtali sa nás, či nám na Slovensku robili z nádoru podrobné sonografické vyšetrenie. Keďže sme toto vyšetrenie nikdy neabsolvovali, neviem, či tam má žily, či cievy, či to má poprepletané. Vždy som sa bála, aby jej nádor nepoškodil sluch, keďže je tak blízko pri uchu, aby jej neprerástol niekde do zvukovodu. Dočítala som sa totiž, že keď je pri nejakom zmyslovom orgáne, môže ho poškodiť. Lekári mi však povedali, že predsa tam je kosť a za kosť nádor nemôže prerásť.“ Neskôr však aj lekári spochybnili nemožnosť nádoru rásť za kosť a mamička Alena sa znovu bojí.
Pobyt na detskej onkológii
„Na detskej onkológii v Banskej Bystrici sme boli s Lujzou ubytované vždy spolu. Zariadila nám to lekárka z oddelenia Terézia Stančoková a chodila nás navštevovať každý boží deň. Nikdy nenarozprávala veľa zbytočných rečí. Je prísna a pôsobí neprístupným dojmom, ale ja nie som zakríknutý typ, poviem si, čo si myslím, nič nezatajujem, pokyny lekára rešpektujem, a tak sme si spolu sadli. Je to výborná onkologička, veľmi ľudská, ochotná pomôcť s akýmkoľvek problémom i napriek tomu, že liečbu u nej sme už skončili - dobrali prednison, dopichali intrón. Vraj nám na Slovensku pomôže jedine plastická chirurgia – tu sa nedá nič iné robiť. Už sme vyskúšali každú liečbu, ktorá je na Slovensku dostupná. Všetko, čo sa dá, sme pojedli, popichali... Niekto sa možno na takúto cestu nedá, ale keď som videla, že Lujze nádor rastie a zväčšuje sa, išli sme za všetkým. Po každej liečbe sa nádor zmenšil. Po prvej to trvalo štyri mesiace, potom prišiel deň, keď znovu začal rásť. Nasledovala ďalšia liečba. Vravia, že cievky sa postupne uzatvárali, neboli vyživované, a preto nádor akoby ochabol. No jeho okraje stále rastú, do hĺbky je prerastený asi jeden a pol centimetra. Zistili to pri jednom vyšetrení. Ale či je to tak aj dnes, nevieme. Každý má na nádor iný názor. Prednosta detskej nemocnice v Banskej Bystrici povedal, že urobili liečbu, aká sa dala, podľa neho to nie je život ohrozujúci hemangióm. V Amerike vraj robili nejaké štúdie na tento nádor, a zistili, že sa vstrebe do štrnástich rokov veku dieťaťa . To snáď nie, pomyslela som si, veď nádor jej ucho zatláča, začína jej hnisať, nik nevie, pokiaľ až prerastá. Plastický chirurg povedal, že to malo byť už von. Človek nevie, čo si má vybrať,“ bezradne rozhodí ruky Lujzina matka, pretože sa naozaj nevyzná v spleti rôznych, často aj protichodných návrhov, pričom denno-denne vidí, že nádor dcérke rastie.
Je ťažké, ak má človek inú
diagnózu ako chrípku
„Nádor je kožná záležitosť, ale v L. Mikuláši nám kožní lekári neporadili. Pri poslednej návšteve pohotovosti v LM nám však detská lekárka povedala, že ona mala malú pacientku s hemangiómom rastúcim na rúčke a v martinskej nemocnici jej ho vybrali, kým bol maličký,“ hovorila Lujzina mama a súčasne si uvedomila, že jej Lujza na všetku liečbu reagovala inak ako ostatné deti. „Ja tvrdím, že my na všetko reagujeme inak, len mňa nik nechcel počúvať. Keď jej začali dávať prednison, pýtala som sa, aká je pravdepodobnosť, že jej nádor znovu narastie – vraj tridsaťpercentná. Tak sa pýtam, aký ďalší krok bude po prednisone. V Banskej Bystrici sme s hemangiómom boli samé, ale dozvedela som sa o mnohých prípadoch, ktoré tam liečili. Povedali mi, že prvým krokom v liečbe je prednison. Intron, iný liek, je veľmi drahý a filozofia v našom zdravotníctve je taká, že za pár korún dostanete kopu liekov, a až keď nezaberú, môžete cez všetkých možných odborníkov žiadať intrón. Samozrejme, museli sme si to vybaviť v poisťovni. Poisťovňa nám liek schválila. Neviem si predstaviť, keby to tak nebolo. Len jedno pero, ktorým sme liek pichali, stálo 5 600 korún. Pichala som jej to na šesťkrát. ... Poisťovňa sa zachovala veľmi dobre, lebo najprv sme začali jednoduchou dávkou, po mesiaci dvojitou. Bolo nám málo, tak sme nanovo žiadali poisťovňu o intrón na neuveriteľných šesť mesiacov. A liek sme dostali preplatený!“
Všetci môžeme ísť mostom
lásky k Lujze
Rast hemangiómu sa napriek všetkým dostupným krokom na Slovensku nepodarilo zastaviť. Rodina Širicovcov zo Smrečian však vkladá nádej do viedenských lekárov, ktorí sľúbili pomôcť. Na túto pomoc však potrebujú peniaze. Nemálo peňazí, a preto sa rozhodli požiadať Komunitnú nadáciu Liptov (KNL) vytvoriť nadačný fond v projekte Mostom lásky k Lujze. Po tomto moste môžeme kráčať všetci, aby sme dvojročnému dievčatku menom Lujza Širicová zo Smrečian pomohli do šťastného a zdravého života. Jedna z prvých svoju pomocnú ruku Lujze podáva mladá módna návrhárka z Liptovskej Porúbky Silvia Piláriková. Na 19. septembra o 18. hod. pripravila v spolupráci s KNL a Mestským kultúrnym strediskom v Liptovskom Hrádku svoju druhú autorskú prehliadku v Synagóge v Liptovskom Mikuláši. Okrem toho, že predstaví nové modely na rok 2006 verejnosti, celý výťažok z dobrovoľného vstupného venuje na operáciu malej Lujzy. Takže naozaj máme všetci možnosť kráčať mostom lásky k Lujze.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na výmenu starej klímy za novú? Ekologicky aj ekonomicky
  2. Získajte EKO čistiace prostriedky od slovenského výrobcu zdarma
  3. Pracujem, zarábam a čo ďalej?
  4. Dostaňte svoj regionálny produkt na pulty obchodného reťazca
  5. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty
  6. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  7. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  8. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Získajte EKO čistiace prostriedky od slovenského výrobcu zdarma
  2. Ako na výmenu starej klímy za novú? Ekologicky aj ekonomicky
  3. Pracujem, zarábam a čo ďalej?
  4. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty
  5. Dostaňte svoj regionálny produkt na pulty obchodného reťazca
  6. Študijný program s uplatnením v automobilovom priemysle
  7. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  8. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  9. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  10. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 50 351
  2. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 15 592
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 851
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 12 857
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 11 989
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 675
  7. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky 10 432
  8. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 10 363
  9. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 033
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 174
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Old Boys zaskočili lídra súťaže

V nedeľu sa hralo ďalšie kolo Mestskej ligy v Lučenci.

Oficiálna lopta pre MS 2018.

Novohradský pedál prilákal aj slovenskú špičku

Na šiestom ročníku sa predstavilo viacero známych a úspešných cyklistov.

Novohradský pedál 2020.

Turnaj troch krajín ovládli domáci boccisti

Slováci, Poliaci a Česi bojovali na dvojdňovom šampionáte v Lučenci.

Účastníci turnaja.
Dvestoročný dub letný je jedným z finalistov prestížnej ankety.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Nitre padajú stromy, jeden zasiahol auto

Mesto opäť uzavrelo park aj cintorín.

V Suchej Hore horia dve humná, zasahujú desiatky hasičov

Z horiacich stavov vyviedli susedia zvieratá, stihli aj poľnohospodárske stroje.

Na väčšiu motorku nemal oprávnenie, hrozí mu vysoká pokuta

Vodičovi, ktorý jazdil na motocykli bez príslušného vodičského oprávnenia, hrozí pokuta až do 1300 eur.

Pri výkopových prácach našiel poklad, mince vystavili prvýkrát

Mince boli uložené v hlinenom krčahu. Najstaršou bol denár Mateja Korvína.

Už ste čítali?