Veronika našla smrť pod kolesami auta!

je v štádiu vyšetrovania a polícia je na informácie skúpa. Servítku pred ústa si však nedávajú mnohí tí, ktorí milé dievčatko poznali. „Ako je možné, že ju to dievča nevidelo? Veď je tam prehľadná cesta! Prečo tie deti pustili učiteľky zo školy samé?“ pýtajú sa známi mŕtveho dievčatka.
V to ráno vstala Veronika trochu skôr ako inokedy. Štrnásteho júna šli s triedou na výlet. „Deň predtým mi hovorila, mamuľka, daj mi tých dvesto korún, ja si radšej niečo kúpim, mne sa na ten výlet vôbec nechce ísť. Akoby chúďa tušila nešťastie,“ lamentuje uplakaná matka. Má 33 rokov a stratila to najcennejšie, milované dieťa. Veronika sa už domov nevrátila. „Mali sa vrátiť oveľa skôr. No prišli až okolo tretej. Dcérka bola naučená chodiť domov len dvoma autobusmi. Prvý išiel pred dvanástou, druhý krátko po jednej hodine. Keď sa vrátili z výletu neskôr, vybrala sa s kamarátmi domov pešo,“ hovorí pani Marta. Okolo pol štvrtej počula veľký buchot. „Akoby som to tušila, že sa niečo stalo dcérenke. Zovrelo mi srdce, hneď som bežala k ceste. Videla som, že sa tam stala nehoda. Kolená sa mi podlomili, ledva som dokázala prísť ku sanitke, do ktorej nakladali moju Veroniku. Z ušiek jej tiekla krv. Na ten pohľad nikdy nezabudnem.“ Dievčatko previezli do nemocnice v Lučenci. Jej stav bol vážny. Druháčku previezol vrtuľník do nemocnice v Banskej Bystrici. Lekári bojovali o jej život, no zvíťazila zubatá. „Dcérka mala poškodený mozog. Vôbec sa neprebrala. Zomrela 23. júla. Anjelik mi odletel do neba. Chýba mi, veľmi mi chýba. Pochovali sme ju na cintoríne vo Fiľakove, no sama nevládzem zájsť k jej hrobu,“ povie matka. Jej bolesť sa nedá opísať. A opísať sa nedajú ani pochybnosti, ktoré kolujú o smrti malej Veroniky. „Spolujazdkyňa, ktorá sedela v tom vraždiacom aute, mi povedala, že vodička sa otáčala za papiermi a preto dievča prehliadla. Mala červený ruksak a svetlé nohavice, bola dosť veľká. Vraj to nie je jej prvá nehoda, ja by som ju....“ zastrájala sa suseda. Tragédia, ktorá sa stala za Fiľakovom neďaleko osady zvanej Egreš, rozplakala nejedného. „Obávam sa, že toto nešťastie nie je posledné. Pozrite sa, aj na jednej aj na druhej strane sú autobusové zastávky. Na ceste však chýba priechod pre chodcov. Deti prechádzajú cez cestu na mieste, kde si to vodiči pália rýchlo, navyše je to neprehľadné miesto! Je to absurdnosť, že sa doteraz nenašiel niekto, kto by vybavil priechod. Hanba!“ tvrdil nám rozhorčený starší pán. Mal pravdu! Dve zastávky, každá na inej strane, a bielej zebry nikde!

SPRÁVA Z POLÍCIE
Dňa 14. 6. 2006 v popoludňajších hodinách došlo k dopravnej nehode, pri ktorej 26-ročná vodička Škody Octavia zrazila 8-ročné dievčatko. Na ceste smerom od Fiľakova do Lučenca maloletá Veronika z pravej strany cesty náhle vbehla do jazdnej dráhy vozidlu, ktoré ju zachytilo pravou prednou časťou. Chodkyňa utrpela viaceré zranenia, na následky ktorých 23. 6. v dopoludňajších hodinách v nemocnici zomrela. Do vyšetrovania prípadu bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva aj z odboru dopravy a dopravných nehôd. Prípad je v štádiu vyšetrovania a polícia vykonáva vyhodnotenie znaleckých posudkov. Mária Faltániová – hovorkyňa