iny. Neustály kolotoč, točiaci sa medzi zdravotníckymi ambulanciami nemá konca - kraja. Jedni radia, iní bezmocne krčia plecami. Nádor rastie a liečba je čoraz drahšia. Nešťastní rodičia začali hľadať pomoc aj v zahraničí. Nádej vkladajú do viedenských lekárov, ktorí sľubujú Lujze uzdravenie.
Janka Kováčová z Lučenca, pred siedmimi rokmi prežívala rovnako zlé obdobie. Po nevýslovnej radosti, z narodenia prvého synčeka Vilka, nastúpili strach a obavy. Červená, takmer fialová a jemná pokožka na zadočku novorodenca, neveštila nič dobrého. Lekári napokon potvrdili obávanú diagnózu. „Vôbec som netušila, čo je to hemangióm. Od lekárov som sa dozvedela, že ide o istý druh nezhubného nádoru. Každý si vie určite predstaviť, čo asi prežíva matka, ktorej oznámia takúto diagnózu,“ rozhovorí sa mladá mamička. Hneď po príchode z pôrodnice vyzeral Vilkov zadoček ako jedna veľká otvorená rana. Pokožka mokvala a v byte Kováčovcov sa rozliehal detský plač. „Vilka som musela často prebaľovať, pretože moč a stolica mu dráždili rany. V noci sme viac bdeli ako spali. Som vďačná svojej mame, ktorá tieto ťažké chvíle prežívala s nami a bola nám veľkou oporou,“ povie Janka a spomenie si na prvé Vianoce, ktoré prežívali v trojici. Boli to jej najhoršie sviatky. Práve v tom čase choroba u vtedy štvormesačného Vilka prepukla najviac. „Chodenie z ordinácie do ordinácie nemalo konca kraja. Bolo potrebné absolvovať genetické vyšetrenia v Banskej Bystrici,“ spomína. Plamienok nádeje sa rozhorel po tom, ako príbuzní spomenuli, že by Vilkovi mohli pomôcť kožní lekári v maďarskom Sálgotarjáne. Aj keď ho nevyliečili, dali rodičom cennú radu. Odporučili im navštíviť vojenskú nemocnicu v Budapešti, odkiaľ ich poslali do Detskej kliniky profesora Tasnádiho. Práve tam ordinuje špecialista na hemangiómy. „Veľmi sme sa preľakli, keď nám lekár povedal, že tento druh nádoru môže postihnúť oči a tiež obličky. Preto sme s Vilkom museli absolvovať sono mozgu, očí a tiež vnútorných orgánov. Až po negatívnych výsledkov z týchto vyšetrení nám lekár predpísal špeciálnu miešanú masť. Vôbec nebudem preháňať keď poviem, že hneď po prvom natretí sa Vilkova pokožka začala pekne hojiť,“ dodá Janka. Dnes je už z Vilka školák, ktorému nepríjemnú chorobu občas pripomenú iba modriny, ktoré mu rýchlo „vyfarbia“ zadok, akonáhle sa čo i len trošku udrie. V porovnaní s hemangiómom však pár fialových fľakov nič neznamená.
Pozn. redakcie: Rodičom malej Lujzy sú Kováčovci ochotní pomôcť, dokonca s nimi vycestovať do spomínanej kliniky v Budapešti. Kontakt máme v redakcii.
