Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Rozvoj regiónu je nemožný bez napojenia na európske dopravné koridory

„Lučenecký región má za sebou bohatú históriu, sprevádzanú vzostupmi a pádmi. Ak sa pozrieme do histórie, nemôžeme si nevšimnúť, že jeho vzostup bol vždy spätý s napojením na významné dopravné tepny. Izolácia nastala, akonáhle sa z hlavných dopravných tep

ien stali vedľajšie. Smutnou skutočnosťou je, že najmä za posledných možno 50 rokov sa toto odpojenie od hlavných dopravných koridorov udialo rozhodnutiami predovšetkým politickými. A to aj napriek tomu, že Lučenec leží na ideálnej spojnici západu s východom a rovnako aj severu s juhom,“ tvrdí Ing. arch. Juraj Dobrocký, predseda Regionálnej organizácie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Už v predchádzajúcom čísle sme vám priniesli prvý zo seriálu rozhovor na tému rozvoja nášho regiónu a v tomto čísle sa venujeme problematike možno najdôležitejšej, a to téme nášho napojenia na európsku dopravnú infraštruktúru.

Skryť Vypnúť reklamu

Hovoríte, že v súčasnosti je to pre náš región len trápenie. Je podľa vás v tomto období možné súčasný negatívny vývoj, ktorý ovplyvňuje kvalitu života nás všetkých, zmeniť?
- Je prirodzené, že strategickým rozvojovým zámerom pre našu ekonomiku je infraštruktúra. Investori vyžadujú predovšetkým fungujúcu infraštruktúru, dostupné a kvalitné ľudské zdroje, až potom sú ostatné podmienky. Región Lučenca dnes vie čiastočne ponúknuť to druhé – teda voľnú pracovnú silu, má aj bohaté surovinové zdroje, chýba mu však to najzákladnejšie – vybudovaná infraštruktúra. Pritom podmienky na jej budovanie sú lepšie, ako sa ponúkajú v iných, už realizovaných dopravných koridoroch. Bola prijatá koncepcia rýchlostnej komunikácie v spojnici Zvolen – Košice cez Lučenec (tzv. R2). Jej realizačná fáza je však rozdelená na viac než tri volebné obdobia a v tomto volebnom období sa ani nezačne. Začať budovať túto komunikáciu by teda pripadalo do úvahy najskôr v roku 2013. Termín dokončenia by bol potom v tom lepšom prípade najskôr v roku 2025! Také šance rozvoja máme v súčasnosti. Prečo je to tak? Klamali nám doterajšie vlády? Ak sa zachová súčasný vývoj na Slovensku, v každom prípade budeme stále viac zaostávať, až sa ocitneme v regionálnom rozvoji na úplnom konci. Potom by zaostávanie bolo viac ako 20-30 rokov za doteraz všestranne favorizovaným Považím. Je úplne logické, že to takto nechať nemôžeme, a preto sa musíme snažiť hľadať aj iné príležitosti.
Pán Dobrocký, zastávate názor, že šancu na zmenu súčasného nepriaznivého vývoja máme, a to dopravný koridor Brusel-Viedeň-Moskva. Môžete túto príležitosť aj bližšie definovať?
Regionálna komora, s vedomím ústredia komory, je iniciátorom na prípravu koncepcie projektu južných dopravných a prepravných tepien. Definovali sme ekonomický model, ako sa dá finančne diaľnica, teda nielen rýchlostná komunikácia, s oveľa väčším predstihom realizovať. Jej základom je využitie strategického postavenia najväčšieho energovodu, ktorý prechádza Európou a spája ruské územia s krajinami strednej a západnej Európy. Celý koridor vo svojej šírke využíva najpriechodnejší a geograficky najvýhodnejší priestor jednotlivých území, ohraničený naviac ochranným pásmom, v ktorom platí stavebný uzáver. Tieto skutočnosti logicky ponúkajú potenciál na stavbu rozhodujúcich objektov dopravnej infraštruktúry. Ich realizácia má však zmysel len v spojení s nadregionálnym, resp. nadnárodným významom. Investičné akcie takéhoto rozsahu a významu Slovensko samostatne nezvládne. Je tu však pre nás šanca. Našim cieľom je, aby sa do nich zapojili silné zoskupenia investorov, ktoré by sa vytvorili na základe medzinárodných tendrov. V tomto kontexte je našou úlohou zabezpečiť, aby sa takýto zámer dostal do územnoplánovacích materiálov a bol tak územne i projekčne pripravený pre medzinárodný tender a realizáciu. Veľkú podporu v tomto smere sme pre prvý krok projektu získali od Ministerstva životného prostredia, ktoré pomohlo spracovať územný plán regiónu a jeho napojenie na európsku sieť.
Ako si predstavujete financovanie takéhoto náročného projektu?
– Takýto systémový krok je však nutné nielenže prijať v čiastkových regionálnych, ale predovšetkým v centrálnych a medzinárodných dokumentoch, a presadzovať takéto požiadavky prostredníctvom samosprávnych orgánov dotyčných miest a obcí. Musia mať však vyriešenú financovateľnosť. Tento problém je riešiteľný! Práve teraz po oddelení vlastníctva energovodov a vlastníctva pozemkov, ktoré ostali štátu, sa otvárajú možnosti na takéto kroky. Keďže dotknutými pozemkami sú aj ochranné pásma, na ktoré sa vzťahuje stavebný uzáver, štát je povinný zriadiť poplatok za takéto veľké obmedzenia. To by sa určite prejavilo aj na nákladoch za prepravované médiá. Cenu by však museli znášať odberatelia. Pri takomto postupe by sa to dotklo aj krajín celej západnej Európy, lebo viac než 80% z nich je napojených na ruský plyn, ktorý je prepravovaný práve energovodmi vedúcimi cez naše územie. Dotklo by sa to aj dodavateľa – Ruska, pretože by bol nútený znížiť cenu médií tak, aby západná Európa nezačala médiá nakupovať od iných dodavateľov. Ešte je tu však možnosť, ako vyriešiť tento problém v záujme všetkých zainteresovaných strán – na ochrannom pásme vybudovať pozemné komunikácie – diaľnicu a železnicu (najmä širokorozchodnú). Potom by majiteľovi energovodov nemuseli byť za uchovávanie ochranných pásiem vyrubované poplatky. Poplatky by tvorili časť príjmov na financovanie uvádzaných pozemných komunikácií.
Táto možnosť financovania poskytuje dostatok variantov. Prvými zdrojmi financovania, a to predprojektovej prípravy, geodetických prác, majetkoprávneho vysporiadania pozemkov a vyňatia pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu by mohli byť prostriedky z referenčného rámca štrukturálnych fondov v plánovacom období 2007–2013, čo je zároveň termín ukončenia severnej trasy diaľnice. V ďalšom plánovacom období by sa medzinárodným tendrom pristúpilo k samotnej realizácii južného multimodálneho dopravného koridoru. Tu by už boli všetci zainteresovaní prinútení rýchlo konať. Jednoducho preto, že ak poplatok z vecného bremena za jeden meter štvorcový pôdy by bol desať korún ročne, potom by celková ročná platba predstavovala okolo dva a pol miliardy korún. Každý zainteresovaný by sa logicky snažil naštartovať výstavbu infraštruktúry, ktorou by sa nielen kompenzovala táto strata, ale naopak, vznikol by ešte aj výnos. Ten by vznikol z toho, že Rusko a západná Európa by medzi sebou vytvorili najväčší dopravný koridor.
Kto by podľa vás mal byť iniciátorom takýchto snažení? Nie sú to zámery, ktoré by mala presadzovať vláda? Aké sú predstavy obchodnej komory o realizácii?
- Kombinácia medzinárodných energovodov s dopravnými koridormi je cieľ, ktorý sme teraz po stránke ekonomickej, technickej i právnej úspešne začali presadzovať cez centrálnu komoru Eurochamers v Paríži a rovnako cez medzinárodné inštitúcie v Moskve. A predovšetkým v Moskve sa musíme dnes usilovať o podporu týchto projektov v troch oblastiach:
Koľajová doprava by mala byť vedená aj širokorozchodnou železnicou, čo by v prvej etape znamenalo jej pokračovanie od našej východnej hranice až po región Bratislava – Viedeň. Táto iniciatíva je dostatočne známa, doteraz však vždy zlyhávala, pretože sa predkladala ako samostatný projekt.
Diaľničná doprava je v našom regióne definovaná ako najrýchlejšie spojenie medzi východom a západom Európy. Záujemcov, ktorí by vedeli v horizonte najneskôr desiatich rokov vybudovať diaľnicu, je dostatok, záujem a možnosti zo strany štátu sú limitované. Diaľnice na Slovensku sa dnes budujú v podstate len ako rýchlostné komunikácie, kde sa ráta s priechodnosťou v smere východ - západ. Z juhu je však výzvou región Budapešti, pretože tu sa buduje okruh s polomerom asi 80 km, takže aj z maďarskej strany by bola podpora viesť silnú tepnu práve v našom regióne.
Pásmo energovodov je potenciál, ktorým však niekto disponuje. Náš región je jedným z tých, ktorý tento potenciál vo významnej miere vlastní. Na druhej strane sú však inštitúcie, ktoré majú do rozvoja tohoto potenciálu čo povedať. Sídlia zväčša v Moskve. Iniciatíva na využitie tohto potenciálu by teda mala vychádzať z dohody medzi obidvoma týmito stranami.
Aké predstavy má obchodná komora o spracovaní koncepcie dopravy v našom regióne?
- Na nižšej úrovni by, v zmysle pripravovaných územných plánov, ktoré sa ešte stále nerobia úplne podľa požiadaviek nášho regiónu, mali byť pre región Lučenca navrhnuté dva dopravné koridory, z toho minimálne jeden by mohol byť európskeho významu. Prvým koridorom by bolo severo-južné prepojenie starým historickým koridorom Zvolen-Lučenec-Hatvan–Salgotarián, a druhým pôvodný južný dopravný ťah Bratislava-Nové Zámky-Lučenec-Košice. Tento druhý bude naviac v úseku Lučenec-Nové Zámky napojený na široký dopravný okruh okolo Budapešti, a tak okrem európskeho významu bude viazať aj jeden z najvýznamnejších transregionálnych dopravných systémov.
Aj táto regionálna koncepcia zasahuje do územia dvoch suverénnych štátov. Je v súčasnosti možné zosúladiť plánovaciu dokumentáciu na oboch stranách hraníc?
- Prvýkrát v histórii sa na základe objednávky regionálnej SOPK vo väzbe medzi regiónmi Lučenca a Salgótarjánu spracoval plán, ktorý posúdil komplexne rozvoj pohraničných oblastí Slovenskej a Maďarskej republiky. Všetci sme ho prijali s konštatovaním, že prvýkrát došlo k výraznej konfrontácii jednotlivých, najmä infraštrukturálnych zámerov. Teraz máme prísľub od nového vedenia VÚC, že sa spoločne pôjde do konfrontácie súčasných dokumentov. K tomu sme i v minulosti požadovali zapracovanie výstupov z urbanisticko-rozvojovej štúdie rozvoja regiónu Novohrad – Nógrad do záväzných dokumentov, ako sú Územný plán VÚC Banskobystrického kraja (ÚP VUCBBSK) a Koncepcia územného rozvoja Slovenska. Predpokladáme, že v najbližšom období budú tieto materiály prepracované, a preto považujeme za nanajvýš aktuálne túto problematiku otvárať.
Vedeli by ste uviesť nejaké príklady? Prináša prelomenie dopravnej izolácie naozaj taký rýchly ekonomický efekt?
- Cesty nás majú spájať, a keďže dnes nie sú cez náš región vedené a ani len navrhnuté ťažiskové transregionálne dopravné koridory, dochádza k izolácii regiónu, k nezáujmu investorov a k minimalizácii investičných aktivít. O príklad, ako práve zlepšenie prístupu po hlavných dopravných trasách môže zmeniť postavenie regiónu, nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do susedného Maďarska. Obec Rétság v západnej časti Novohradu (Nógrád) nemá ani 4000 obyvateľov. Aj keď to pre nás znie neuveriteľne, v obci sa stavia už 5 a pripravujú ďalšie dve investície zo zahraničia. To znamená sedem nadnárodných spoločností, ktoré dokázal šikovný domáci manažment na základe cieľavedomej stratégie získať do malej obce. Rozhodujúcim argumentom bola skutočnosť, že v budúcnosti, a práve podľa územno-plánovacích dokumentov, bude neďaleko tejto obce prechádzať dopravná trasa európskeho významu.
Ale príkladov je dosť aj u nás. Napojenie na európsku diaľničnú, železničnú a vodnú sieť urobilo z Bratislavy a jej okolia oblasť zaujímavú pre investorov z celého sveta. Diaľnica a železnica do Žiliny boli hlavnými podmienkami investície KIA na Slovensku – a tak by sa dalo pokračovať ďalej. Z nášho hľadiska musíme preto urobiť naozaj maximum, aby sa náš región čo najskôr pripojil na tieto koridory a následne profitoval zo surovinových a ľudských zdrojov, o ktoré – a o tom som pevne presvedčený – je medzi investormi veľký záujem.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 990
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 040
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 211
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 348
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 123
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 911
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 966
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 812
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 749
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pohľad na obec Ľuboreč v Lučeneckom okrese v smere od susednej Závady.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Ilustračné foto.

Po prvom dni testovania hlásia štyri testované okresy 2 225 infekčných osôb

Otestovaných bolo za prvý deň celkovo 61 905 ľudí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?