Chcel na „trávičke“ zarobiť

Vychovávateľka, ktorá vo mala vo februári 2004 nočnú službu v domove mládeže, si všimla, ako krátko pred polnocou do jednej z izieb, v ktorých bývali mladší žiaci, vchádza starší žiak. Keď s kolegyňou vošli do izby, videli, ako si obyvateľ izby Matúš M. čosi skryl pod vankúš. Udreli na neho, čo to tam má. Zdráhal sa to ukázať. Odtiahli mu ruku a spod vankúša vytiahli igelitové vrecúško s nejakými usušenými zelenými lístkami. „Hneď som mala podozrenie, že je to marihuana“ – vypovedala neskôr jedna z vychovávateliek na polícii.
Skutočne to marihuana bola. Dalo by sa z nej vyrobiť asi tridsať cigariet a obsahovala približne jeden a pol percenta psychoaktívnej látky THC (tetrahydrokanabinol).
Matúš sa priznal. Od svojho spolužiaka Tomáša K. z Tisovca sa dozvedel, že si pestuje marihuanu. Dopočul sa tiež, že ju ďalej predáva, a je to celkom dobrý obchod. On sám dostával od rodičov na týždeň 250 korún, čo sa mu vzhľadom na študentský život v Banskej Bystrici zdala smiešna čiastka. Rozmýšľal preto nad tým, ako si nejaké peniažky zarobiť. Práve obchod s marihuanou sa mu zdal tým najlepším riešením. Kamaráta Tomáša poprosil, či by mu niečo zo svojej úrody nepredal.
Stretli sa v Banskej Bystrici na autobusovej stanici. Tam prebehla aj obchodná transakcia. Matúš dostal v igelitovom vrecúšku za nasporených 1500 korún asi za hrsť usušenej rastlinky. Už na stanici sa presvedčil, že to asi nebude zlá kúpa, lebo si s Tomášom išli sadnúť do bistra a Tomášovi niekto telefonoval. Keď dotelefonoval, povedal, že niekto chce kúpiť marihuanu. Tak mu dal z tej svojej, už kúpenej. Tomáš sa po chvíľke vrátil a podal mu 500 korún. Z vrecka pritom až tak veľa neodbudlo...
Kamarátom potom oznámil, že má na predaj „trávičku“. Vie, že ktosi si z nej chcel kúpiť za dvesto korún, no vychovávateľky boli rýchlejšie.
Priznal sa aj Tomáš. Dostal sa vraj k trom semiačkam konope a zasadil ich na lúke. Vzišla iba jedna rastlinka. Usušil ju a vyskúšal, ale iba zo zvedavosti. Vtedy fajčil marihuanu po prvý raz a iba ho z nej bolela hlava. O úrode povedal i kamarátom, aj spolužiakovi Matúšovi, ktorý chcel na predaji zarobiť. Predal mu všetko, čo mal nasušené.
Súd bol k obom študentom zhovievavý. Aj preto, že ešte nemali po osemnásť rokov, dovtedy nemali žiadne rozpory so zákonom a v škole si neviedli zle. Matúšovi sudcovia vymerali rok straty slobody s podmienečným odkladom na osemnásť mesiacov. K Tomášovi, ktorý konope nielen vypestoval, ale ho i predal, boli prísnejší. Odnášal si trest straty slobody na dva roky, ktorý mu odložili podmienečne na tri roky.
Rozsudok bol právoplatný už na okresnom súde. Potom však prišlo na vyúčtovanie súdnych trov. Práve ich výška sa nepáčila Matúšovi, zvlášť honorár pre obhajcu (ako mladiství museli mať obaja automaticky obhajcov). Podal preto sťažnosť. Má však len veľmi malú šancu, že by sťažnosťou uspel.