ž kľukatá a rozbitá cesta. Peňazí na jej opravu nebolo a tak sme sa rozhodli presťahovať sem na Prievranu,“ tvrdí sympatický majiteľ ranča Jozef Krupa. Minulý rok v auguste si spolu s manželkou kúpili dom aj pôdu neďaleko Poltára v časti zvanej Prievrana.
„Vyrastal som v Podbykove. Látky sú nádherná oblasť. V lete sme sa chodili kúpať do potoka, behávali po okolitých lúkach, hľadali hríby. Už tam som pochopil, aká je príroda. Krásna a tvrdá zároveň. Neskoršie sme sa presťahovali do Brezničky. Hory mi chýbali a keď som mal len trošku voľného času rád som sa do nich vracal. Neskoršie sme si kúpili usadlosť neďaleko Kokavy. S manželkou sme kokavské vrchy prebrázdili hádam aj stokrát. Hľadali sme vhodné miesto, kde sa usadiť. Napokon nám padol do oka starý dom. Ťapli sme si s majiteľom, kúpili pôdu, zadovážili stroje, kravy, sliepky, kačky, kone. Ešte sme sa tu však ani poriadne neohriali a už nám niekto zastrelil koňa. Našli sme ho na neďalekom vŕšku, Pavlínka bola poslušná kobylka. Ten kto ju zabil, mal kamenné srdce. Okolitá príroda sa nám páčila, no cesta na ranč bola v zlom stave. Peňazí na jej opravu nebolo a tak sme sa rozhodli presťahovať na Prievranu,“ vysvetľuje Jozef. Ranč kedysi známy pod názvom Tichý potok nazvali Ranč Megie. „Naša dcérka sa volá Megy. Je to naše malé slniečko, to preto to pomenovanie,“ hovorí Marta Krupová.
Krupovci začali v agroturistike podnikať v roku 2002. Ku chovu koní ich priviedol mladší syn Jožko. Ten už ako deväťročný začínal jazdiť. Prvého poníka dostal, keď mal desať. Láska ku koňom mu vydržala. Rozumel im, vedel na nich jazdiť, staral sa o ne. Dokonca si našiel prácu pri koňoch aj v Rakúsku. „Tam mal na starosti 17 koní. Šikovný je ten môj syn. Kupujeme takzvané „surové“ kone, ktoré nie sú vycvičené. Vycvičíme si ich. Orientujeme ich na westernové jazdenie. Chodia k nám jazdiť aj malé deti a začiatočníci. Máme kone, na ktoré sa dá spoľahnúť. Vieme naučiť jazdiť aj takých, ktorí na koni nikdy nesedeli. Chodia k nám aj deti z tábora a zo škôl. Mali sme už aj zahraničných návštevníkov,“ hovorí Jozef.
Postupne by chceli usadlosť zveľadiť, pristaviť ubytovanie, podávať domáce špeciality. Záleží im tom, aby sa hostia u nich cítili ako doma. Atrakciou u nich sú jazdy na koči. „Plánujeme aj jazdy pre svadobčanov. U nás môžu deti na dvore vidieť akékoľvek domáce zvieratká. Naučia sa všetko o koňoch. Ako koníka osedlať, ako sa o neho starať a ako na ňom jazdiť. No ponúkame aj streľbu zo vzduchovky, športové hry a veľmi by som chcel, aby naše country zábavy boli známe po celom Slovensku. Zatiaľ však len začíname. Roboty sa nebojíme, malo by nám to vyjsť. Aj cesta je už lepšia, ako tá, čo viedla na Tichý potok. Táto je aspoň spevnená a primátor sľúbil, že ju ešte ‚vylepší‘,“ povie domáci pán. Ten, kto nemá chuť cestovať ďaleko, pre neho je ranč Megie ideálnym miestom, na chvíle oddychu. Okolité lúky, koč, kone, domáce zvieratá to všetko nájdete na Prievrane.