Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Za nelichotivé postavenie nášho regiónu si môžeme čiastočne aj my

Bude to znieť možno neuveriteľne, ale do vzniku našej - lučeneckej regionálnej SOPK žiadna z inštitúcií v regióne a ani nikto z občanov nedal nesúhlasné stanovisko k vytváraným územným plánom rozvoja. Ak sa robili pre celé Slovensko, robili sa aj pre re

gión. Preto mi je záhadou, ako mohli okresné úrady, obce a inštitúcie súhlasiť s návrhom rozvoja Slovenska, ktorý zakotvil taký rozdiel medzi jednotlivými regiónmi, ako sa to najmä v územno-plánovacej dokumentácii postupne predkladalo. Druhou skutočnosťou pri mojom šetrení bolo zistenie, že sa nielenže súhlasilo s predkladanými dokumentmi pre tento región (obsahovali doslova diskriminačné podmienky rozvoja), ale rozhodujúce inštitúcie sa k dokumentom napriek niekoľkokrát opakovaným výzvam ani len nevyjadrovali. Keď som položil túto otázku komukoľvek v regióne, odpoveďou bolo nechápavé pokrčenie plecami. Pritom išlo o rozhodnutia, ktoré sa nás všetkých bytostne dotýkajú a na dlhý čas poznačili život nášho kraja. Neobstojí vyhovárať sa na druhých, na okolnosti! Som presvedčený, že vnútorne všetci chceme prosperitu, ale na riešenie nášho spoločného problému si nevytvárame dostatok priestoru. Toto je základnou prekážkou pri spolupráci, a preto aj to „odfláknuté“ formulovanie rozvojových dokumentov. Je to len naša škoda, že k tomu pristupujeme, až keď už je po hodine 12-tej. Výsledkom je, že práve v zmysle takýchto dokumentov sa dnes do infraštruktúry investuje v severnej časti Slovenska až desaťnásobne viac finančných prostriedkov, ako na „juhu“.

Skryť Vypnúť reklamu

SLOVENSKO A REGIÓN ALEBO TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

•Čo je, podľa vás pán Dobrocký, najväčšou chybou územno-plánovacích dokumentov Slovenskej republiky vo vzťahu k nášmu regiónu?
- Dnes len ťažko môžeme odpovedať na otázku, prečo je náš región v hodnotení svojho potenciálu (polohopisný, surovinový, geografický, ale i tradícia, energetika a pod.) ako jeden z regiónov s najlepšími ukazovateľmi na Slovensku, ale súčasne s najhoršími ekonomickými výsledkami. Pritom logicky by to malo byť naopak, a práve tu by malo mať Slovensko najväčšiu rezervu a príležitosť rozvoja. Prvým rozporom, ktorý sa vôbec neobjavuje v územno-plánovacích dokumentoch, je využiteľnosť potenciálu územia a jeho skutočné zapojenie sa do ekonomiky. Táto oblasť sa analyzuje pod názvom trvalo udržateľný rozvoj.
•Skúste bližšie definovať svoju predstavu o koncepcii, ktorú nazývate trvalo udržateľným rozvojom.
- V rôznych lokalitách Slovenska sa dnes etablujú investori a budujú fabriky, ktoré však nie sú naviazané na miestne surovinové zdroje a zajtra sa môžu presťahovať kamkoľvek, kde sa výrobcovi naskytnú lepšie podmienky. Takýto rozvoj regiónu nie je naším cieľom, nezakladá dlhodobú perspektívu stáleho rozvoja. My chceme budovať predovšetkým na priemysle, ktorý bude využívať prírodné danosti regiónu, najmä jeho surovinové zdroje, a rozvíjať sa na ich základe. To predovšetkým považujem za trvalo udržateľný rozvoj a na takýto máme dobré predpoklady.

Skryť Vypnúť reklamu

NIE ŠTATISTIKA
ALE POTENCIÁL

•Už v minulej téme ste spomínali, že náš región sa do ekonomickej a sociálnej defenzívy dostal najmä vďaka politickým rozhodnutiam. Máte pocit, že politické rozhodnutia ovplyvňovali aj tvorbu územno-plánovacej dokumentácie, že niekto zámerne zadával nesprávne podklady na jej spracovanie?
- Východiskom pri tvorbe akýchkoľvek rozvojových dokumentov je analýza vývoja a zhodnotenie súčasného stavu. Túto analýzu považujeme za druhý rozpor pri tvorbe územno-plánovacích dokumentov, pretože vychádzala z chybnej metodiky, ktorá sa používa v prieskumoch a rozboroch územia, t. j. regiónu. Vychádzam z toho, že v minulom období - až do roku 1989 - sa ekonomika a rozvoj území po 60-tych rokoch realizoval na základe direktívnych rozhodnutí a nie na základe trhových regionálnych schopností. Počas tohto obdobia sa pre túto časť Slovenska direktívne nasmeroval pomalý až brzdiaci „vývoj“ a v súlade s tým aj štatistické ukazovatele neodrážali skutočné možnosti regiónu, ale ukazovali sa s nimi v protiklade.
•Potom však bude nesprávne zvolená metodika. Myslíte, že je to zámer, alebo len pozostatok minulosti?
Ak v súčasnosti niekto pri analýzach a prieskumoch vychádza naďalej z takýchto štatistík, teda z vývoja, ktorý bol direktívne smerovaný do útlmu, nemôže v územno-plánovacej koncepcii dosiahnuť súlad medzi potrebami, ktoré si región v skutočnosti žiada, a jeho reálnymi možnosťami. Žiaľ, hodnotenie situácie a možnosti rozvoja sú vo všetkých dokumentoch definované práve na základe takýchto nesprávnych východísk, teda podľa štatistiky a nie prioritne podľa potenciálu, ktorým región disponuje. Východiskové a rozvojové dokumenty však musia byť vo väzbe na podmienky našich krajinno-geografických vzťahov, využitia surovín, ale i daností a bohatstva povrchu krajiny, a k nim je potrebné adekvátne priradiť stupeň občianskej úrovne ekonomických, spoločenských a infraštrukturálnych hodnôt.

Skryť Vypnúť reklamu

PROROZVOJOVÁ
INFRAŠTRUKTURÁLNA
KONCEPCIA

•Dostali sme sa k téme, o ktorej sme veľmi podrobne hovorili v minulom čísle našich novín. Ako sa teda obchodná a priemyselná komora pozerá na tvorbu územno-plánovacej dokumentácie v oblasti infraštruktúry?
- To je tretí rozpor pri tvorbe územno-plánovacích dokumentov. Infraštruktúra sa dáva do podmieňovacích súvislostí s ekonomikou. Na strane jednej investori uvádzajú, že pokiaľ nebude infraštruktúra, nemajú o región záujem. Na strane druhej zodpovední účastníci tvorby základných dokumentov rozvoja regiónu pri ich zadávaní a schvaľovaní podmieňujú budovanie rozhodujúcej infraštruktúry, najmä dopravnej, rastom ekonomiky a prílevom väčších investícií. Tento, už na prvý pohľad rozporný prístup dvoch účastníkov v ekonomickom rozvoji je ešte ako-tak odôvodniteľný pri posudzovaní konkrétneho projektu, ale v žiadnom prípade nie je akceptovateľný pri koncipovaní, a najmä nie pri schvaľovaní územno-plánovacích dokumentov rozvoja.
Nechápem, ako sme v regióne mohli pripustiť, že ani jeden z opýtaných subjektov neoponoval takúto deformovanú koncepciu rozvoja? V tejto súvislosti si všimnime ilustrovanú mapku ekonomických aktivít, ktorú spracovalo SARIO. Podľa nej je evidentné, že práve v územiach, kde sa definovala výstavba diaľnice (aj keď sa ešte nerealizovala), sa orientuje záujem prakticky až 90% všetkých investorov a s nimi aj ekonomické zámery Slovenska. A práve takéto rozvojové programy infraštruktúry nášmu regiónu výrazne chýbajú. Možnosti revitalizovať dokumenty z hľadiska dopravnej infraštruktúry sme podrobnejšie definovali v predchádzajúcej - prvej časti tejto série článkov.

EKONOMIKA
A TVORBA ZDROJOV

•Po roku 1989 sme prešli na systém trhovej ekonomiky. To znamená, že ponuka a dopyt - teda trh - majú určiť, ako sa ktorý región bude rozvíjať v hospodárskej oblasti. Myslíte si, že aj tu môžu zásahy „zhora“ v pozitívnom či negatívnom smere ovplyvňovať vývoj?
- Tento štvrtý rozpor síce bude predmetom v ďalšej časti, je však natoľko dôležitý, že ho musíme uviesť aj v súvislosti s koncipovaním podmienok pre územný plán. Porovnajme: hrubý domáci produkt je v Bratislave 26 000 EUR na obyvateľa, v Banskej Bystrici asi 14 300 EUR a u nás ani nie 8 800 EUR. Samozrejme, tento stav odzrkadľuje umiestnenie centier a ústredí jednotlivých firiem a inštitúcií. Avšak povinnosťou štátu je vyrovnať tento rozpor a o to viac rozložiť podmienky pre rovnomerný a spravodlivý rozvoj regiónov. Skutočnosť je však opačná. Štát samotný orientuje väčšinu ekonomických aktivít práve do centra a dochádza k javu, ktorý sme si zvykli nazývať „bratislavocentrizmus“. Obdobná orientácia na centrum sa však prejavuje aj v regionálnych podmienkach.
Do istej miery je takýto postup budovania centier pochopiteľný a prirodzený. Nie však vtedy, ak sa tak deje nie na základe prirodzených daností a schopností ich rozvoja, ale na umelý zásah centra a na úkor rozvoja iných častí územia. Niekoľkokrát sme sa zamysleli nad otázkou našich partnerov, ako je možné, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenska môže tak extrémne napredovať, pričom ostatné regióny zostávajú bez súcitu, bez obrany zo strany tých, ktorí by mali k tomu niečo povedať – orgánov vlády – ktoré ponechávajú túto priepasť ďalej a ďalej prehlbovať. Prvé dotačné finančné prostriedky dostalo na rozvoj v oblasti priemyselných parkov okolie Bratislavy – Záhorie. Boli sme opäť jedinými, ktorí sa cez médiá proti takémuto postupu ohradili. Prejavuje sa tak v inej forme pokračovanie postupu, ktorý sme zažívali do roku 1989. Čo je však zarážajúce, stále sa tak deje s viac-menej tichým súhlasom nás všetkých.

PRIORITOU SA MUSIA STAŤ
AGLOMERÁCIE

• Nie je tomu tak dávno, čo Národná rada SR schválila zákon o novom územnom a správnom členení Slovenska. Hlavným dôvodom pre tento krok bolo práve to, aby samosprávne kraje priamo disponovali potenciálom územia, ktoré spravujú. Myslíte si, že už začína nové územno-správne členenie prinášať pozitívny efekt? Alebo inak, má samosprávny kraj, podľa vás, dostatok možností aktualizovať plánovacie dokumenty?
- Toto považujem za piaty základný rozpor - rozdielny pohľad na región. Prvou časťou tohto problému je nesúlad medzi záujmami VÚC a obcí. VÚC je pre nás z hľadiska záujmov veľmi vzdialený a obce pre širšie vízie a obsah príliš obmedzené. Takmer neexistujú územno-plánovacie a ekonomické dokumenty pre prirodzený, spádový región. Pritom, ako sme v úvode uviedli, tam, kde sa v plnej šírke robí regionálna politika tzv. suburbanizáciou, tam regióny napredujú.
Druhou časťou problému je, že nedokážeme presadiť realizáciu silnej aglomerácie. Pokúsme sa priblížiť si to v konkrétnych predstavách. Kým v základnej alternatíve by sa podľa súčasného územného plánu uvažovalo len s rozvojom v rámci intravilánov sídiel, potom je mesto ako Lučenec niekde v kategórii vidieckych sídiel, pretože podľa kritérií Európskej únie musia mať okresné sídla aspoň 50 až 60-tisíc obyvateľov. Suburbanizáciou, t. j.
spoločným rozvojom Lučenca a okolitých spádových obcí ako jedného celku, by sa zaradilo naše mesto do tejto kategórie okresných sídiel, čo by malo výrazne pozitívny dopad aj na jeho perspektívu. Medzi Zvolenom a Košicami, resp. Zvolenom a hranicou s Maďarskom takéto iné sídlo nie je a už sme zdôraznili, že na vytvorenie takéhoto sídla má Lučenec všetky predpoklady.
•Je obchodná komora spokojná s takouto pozíciou regiónu? Akiste máte na vec vlastný názor.
- V záujme vytvorenia tretej kategórie sídiel – metropolitných sídiel - sa podľa územného plánu ráta na Slovensku so štyrmi takýmito aglomeráciami – Žilina s Martinom, Bratislava s Trnavou, Banská Bystrica so Zvolenom a Košice s Prešovom. V širšom kontexte rozvoja a v dlhšom časovom horizonte sa pri priaznivom vývoji dá uvažovať aj o takomto začlenení regiónu Lučenca, avšak výraznou reurbanizáciou. V rámci našej inštitúcie je pripravený konkrétny návrh, ktorý spracovali AUREX a SCET v roku 2003. V nej sa jednoznačne ukazuje, že vytvorením piatej aglomerácie, ktorá by zahŕňala územie okolo Lučenca až po Rimavskú Sobotu na našej strane a Šalgotarján so spádovým územím na strane maďarskej, by sa možnosti regionálneho rozvoja aj z hľadiska budovania infraštruktúry veľmi logicky rozložili. Predmetná štúdia porovnávala, že napríklad sídelný spádový systém hovorí v prospech vytvorenia takejto aglomerácie, nehovoriac o podmienkach pre ich ekonomický rozvoj. Ak k tomu pridáme možnosti čerpania priamej podpory z európskych fondov, ktoré sú takejto cezhraničnej spolupráci priaznivo naklonené, mohol by sa náš región posunúť dopredu ešte oveľa rýchlejšie, ako si to dnes vieme predstaviť.
•Dobre sa to počúva, ale úprimne, myslíte si, že takéto uvažovanie je reálne?
- Pri zmene prístupu k posudzovaniu a tvorbe územno-plánovacích dokumentov je, okrem poznania zákonitostí, nevyhnutná aj zmena orientácie uvažovania. Preto považujeme za dôležité definovať okrem základných rozporov aj základné protiklady.
•Ktoré sú to? Uveďte niektoré.
1. Položme si základnú otázku - stúpame, klesáme, alebo padáme? Padáme! A vôbec nevieme, a mnohokrát ani nechceme vedieť, aká sila môže tento stav zastaviť, zmeniť.
A čo robíme v tejto situácii? Nekonáme a čakáme, alebo padaniu napomáhame? Napomáhame! Aj keď nevedome a neúmyselne. Žiaľ, v našom vedomí je spoločnosť stále len niečo cudzie. Konáme v duchu hesla „Z cudzieho krv netečie“ a tvárime sa, že sa nás tento problém netýka, že je to výlučne vecou politikov. Neuvedomujeme si, že tí, ktorí v tomto prípade padajú a rozbíjajú si nosy, sme práve my! A tí, ktorí čakajú a pádu dokonca napomáhajú, sme zase len my! Predstavte si, že sa rútite autom z kopca. Budete brzdiť, alebo pridávať? Je to obrovský rozdiel.
2. V celej prvej polovici 20. storočia sa hospodárstvo v regióne Lučenca (spolu s Bratislavou) prezentovalo ako najprosperujúcejšie na Slovensku. A ako sme na tom dnes? Hospodárske ukazovatele regiónu patria medzi najhoršie na Slovensku.
Krátky pohľad na analýzu I. Karvaša, ktorá bola poslednou pred II. svetovou vojnou a zároveň poslednou v trhovej ekonomike Slovenska, to potvrdzuje. Materiály sú k dispozícii u nás na RK SOPK.
3. Neskôr, v dobe direktívne riadenej ekonomiky hodnotili všetci významní odborníci (prof. Lukniš, prof. Bašovský a ďalší) náš región ako „skrytú rezervu“ pre hospodársky rozvoj Slovenska. Stranícky dirigizmus však konal proti názoru odborníkov a v krajskom centre v Banskej Bystrici sa pre okresy nášho regiónu prijímali tzv. útlmové opatrenia.
Účelovo sa znižoval počet zastúpení riadiacej sféry, ústredí podnikov a ďalších významných inštitúcií, aj keď sa opodstatnenie ich existencie v hospodárstve regiónu už predtým potvrdilo. Napriek tomu, že odborníci upozorňovali na významný potenciál nášho regiónu v celoslovenskom kontexte, viedol tento prístup k ďalšiemu obmedzovaniu rozvoja regionálnej ekonomiky.
4. Posledný z významnejších odborných dokumentov „Trvalo udržateľný rozvoj na Slovensku“ definuje (a takáto výzva smeruje aj pre zahraničie) nevyhnutnosť investovať do nášho regiónu. Orgány u nás súbežne prijali plán investičného rozvoja, podľa ktorého sa do roku 2005 bude investovať na juhu sotva desatina toho, čo na severe Slovenska!
Naďalej narastá ignorácia možného potenciálu a skutočného rozvoja ekonomiky u nás. Pýtame sa prečo? Diskriminácia juhu je nezmyslom, a predsa sa denne presviedčame, že sa stala realitou. Žiaľ, s rovnakým prístupom aj u nás v regióne!
5. Región má viac ako 80% zásob všetkých nerudných surovín Slovenska. Na pripravený program „Silikátová hospodárska zóna Slovensko“, ktorý je v prvom rade postavený na využití a zhodnotení našich surovín, sme však najviac kritikov a neprajníkov nachádzali práve tu! Kým ľudia mimo regiónu nám závidia nerudné bohatstvo, my doma závidíme iniciatívu tých, ktorí chcú toto bohatstvo využiť a konečne tak vytvoriť šancu pre región.
Aj po tomto konštatujeme, áno, padáme – a my sami vlastnému pádu výdatne napomáhame!
Aby som sa teraz vrátil k Vašej otázke. Som presvedčený, že naše svedomie je v poriadku. To, čo zlyháva, je náš záujem o veci verejné. Aj preto musí nastať zmena v našom prístupe aj v našej komunikácii. Nové rozvojové dokumenty, ktoré je životne nevyhnutné naformulovať a prijať, musíme ovplyvniť tak, aby naše životné potreby (práca, bývanie, rekreácia) dostali zodpovedajúci zmysel a perspektívu.
V Bratislave bol rozvoj ekonomiky obsahom volebných kampaní na začiatku 90. rokov. Dnes sa ich obsahom stáva kvalita života obyvateľov. My, žiaľ, ešte ani dnes dostatočne naliehavo nehovoríme o rozvoji ekonomiky. Na takéto oživenie nášho krásneho regiónu je potrebné povolať predovšetkým duchovne bohatých občanov. Zvoliť si zástupcov, ktorí dokážu naše potreby naformulovať, presadiť a aj uviesť do života. Toto považujeme z úrovne Regionálnej obchodnej a priemyselnej komory za najväčšiu výzvu pre kandidátov do miestnych samospráv, ale aj ich voličov pri nasledujúcich voľbách.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 247
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 006
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 669
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 268
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 745
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 124
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 765
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 397
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 318
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 905
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Za vznikom Centra rozvoja inovácií stoja Daniel Kojnok st. (vľavo) a Daniel Kojnok ml. (vpravo).Medzi nimi prototyp výdajného boxu, ktorý má šancu zlepšiť dodáva  a preberanie zásielok.

Daniel Kojnok: Čakajú nás dve rozhodujúce výzvy.

9m

Mesto nariadilo mimoriadnu zmenu. Potrvá do odvolania.

3 h
BKM Lučenec.

Do Lučenca pricestuje Handlová.

10 h

Pri dopravnej nehode vyhasol život 37-ročného muža z okresu Rimavská Sobota.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

13 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

4 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

18 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?