obí. „Začiatok jesene, podľa jednej z pranostík, zvestúvajú lúčne kobylky a koníky: „Kobyličky cvrlikajú, jeseň ohlasujú“. Z akustických prejavov najznámejších vtáčích druhov tak isto usudzovali, aká by mala byť jeseň. Jej dĺžku predpovedali naši predkovia už koncom júna podľa kukučky: „Koľko dní po Jánovi kukučka kuká, za toľko týždňov bude jeseň“. Keďže však podľa inej pranostiky „Kukučka kuká len do Jána“, na ktorej je viac pravdy, ohlášanie sa tohto známeho operenca po najkratšej noci v roku je už naozaj sporadické, a tak jeseň by mala byť len krátka,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Iná pranostika hovorí, že keď vrabce na jeseň veľa čvirikajú, je to radosť z dlhej jesene. Keď je v prírode veľa myší, podľa ďalšej, by nás mala čakať dlhá a suchá jeseň. Dĺžku babieho leta odhadovali tiež podľa odletu niektorých sťahovavých vtákov: „Divé husi na odlete, je po babom lete“, dodal Saniga. Kvitnutie niektorých kvetov tiež napovedalo čosi o charaktere nadchádzajúcej jesene: „Keď púpava v jeseni kvitne, čakaj peknú a dlhú jeseň“, alebo „Keď králiky dlho kvitnú, bude dlhá jeseň“, či „Keď ovocné stromy kvitnú na jeseň, bude dlhá jeseň“. Neskoré opadávanie žaluďov zo stromov tiež malo veštiť dlhú jeseň. Podobne hovorí o jesennom počasí aj pranostika: „Ak skoro neopadá list zo stromu, všetko sa oneskorí“. Vo svetle vedeckých poznatkov možno povedať, že na spomenutých pranostikách je naozaj voľačo pravdy, konštatoval Saniga.
