e sledoval. Od zmeny režimu som sa sem vracal stále častejšie a dnes sa rozhodujem o tom, či sa tu znovu usadím so svojou rodinou na trvalo.
Aj z tohto dôvodu ma zaujala debata o perspektívach hospodárskeho rozvoja, ktorú sa v „NoNo“ snaží rozprúdiť Juraj Dobrocký. V dnešnej dobe totižto nič neovplyvňuje kvalitu každodenného života viac, ako stav ekonomiky. Zároveň som si spomenul na nápis z roku 1992, keď som pracoval vo volebnom štábe Billa Clintona počas jeho prvej prezidentskej kampane: „It’s the economy, stupid.“ Tento stručný odkaz vtedajšiemu Prezidentovi Bushovi, voľne preložiteľný ako: „Je to o ekonomike, hlupák,“ sa ukázal ako kľúčový pre Clintonovo volebné viťazstvo. Pre Amerického voliča totižto nie je nič dôležitejšie, ako spoľahlivo fungujúca ekonomika schopná zabezpečiť jeho životné potreby.
Následne, v prípade Lučenca, mi neostáva len súhlasiť s tvrdením pána Dobrockého, že hospodárske plánovacie dokumenty pripravované vedením mesta počas posledných rokov sú „odfláknuté.“ Keď si zainteresovaný čitateľ pozrie reakciu mestského úradu na strane 16 toho istého čísla „NoNo“, tak zistí, že použitý výraz „odfláknuté“, je až prehnane zdvorilý. Znáška nezrozumiteľnej, provinčnej, úradníckej slovenčiny a nič nehovoriacich skratiek, pripomína skôr zúfalý „výkrik do tmy“ ako opis dôležitého „strategického dokumentu,“ na základe ktorého by malo mesto čerpať finančné prostriedky Európskeho spoločenstva určené na rozvoj až do roku 2013. A hlavne preto považujem za svoju povinnosť upozorniť Lučenčanov na niekoľko závažných súvislostí.
Po prvé, „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Lučenec“ (spomenutý v hore uvedenom „výkriku do tmy“) je kľúčový dokument, na základe ktorého by malo mesto čerpať peniaze z Eurofondov až do roku 2013. Dovolím si pripomenúť v tejto súvislosti len dve veci: 1.) Už od roku 2004 malo vedenie mesta možnosť čerpať peniaze na rozvoj, avšak pri využívaní tejto príležitosti zlyhalo na plnej čiare. 2.) Pre Lučenec je to posledná šanca čerpať nenávratné finančné prostriedky potrebné pre revitalizáciu sídlisk, budovanie infraštruktúry, vzdelávanie, tvorbu nových pracovných miest a iné aktivity vedúce k zvyšovaniu kvality života obyvateľov mesta.
Po druhé, tvorcovia dokumentu síce stanovujú tri priority – 1. Riešenie zamestnanosti, 2. Ekonomický rozvoj a 3. Riešenie infraštruktúry – avšak nenamáhajú sa ani len nenaznačiť prostredníctvom akého strategického zámeru (alebo zázraku) plánuje vedenie mesta tieto priority riešiť. V tejto súvislosti ma tiež udivuje fakt, že za posledné dva roky čo som sa zúčastňoval na príprave Národného strategického rámca pre čerpanie prostriedkov Európskeho spoločenstva, som ani jeden jediný raz nezaregistroval zástupcov Lučenca na zasadnutí Partnerstva pre národný rámec, kde mohli zástupcovia regiónov predmetný strategický dokument pripomienkovať.
Po tretie, stratégia mesta Lučenec síce obsahuje Akčný plán na roky 2005 a 2006, ale už po jeho prvom prečítaní je zrejmé, že v ňom nepôjde o rozvoj hospodárstva, nakoľko najväčšie investičné projekty nielen že nekorešpondujú so stanovenými prioritami, ale ich dôsledne a do najmenšieho detailu obchádzajú. Prioritnou infraštruktúrou cestovného ruchu a podľa plánovaných rozpočtov (a zároveň aj celkovou prioritou mesta) sa totižto pre Lučenec stalo zastrešenie zimného štadióna za 50 miliónov korún a výstavba letného kúpaliska za 66,7 milióna. Ešte šťastie, že na výstavbu kúpaliska v plánovanom rozsahu neostali peniaze, horšie je však to, že neboli určené na hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest. No a v prípade, že mi pán primátor Marko vysvetlí svoju predstavu návratnosti týchto investícií z cestovného ruchu, tak si zaslúži nomináciu na Nobelovú cenu pre ekonomiku a ja sa verejne zaviažem urobiť všetko preto, aby ju aj dostal.
O to smutnejšia je však v tomto prípade skutočnosť, že stačí krátka prechádzka mestom a ani nezainteresovaný pozorovateľ si nemôže nevšimnúť rozbité cesty a chodníky, zničené detské ihriská, pieskoviská plné špiny a špakov, polámané lavičky, škôlky a školy v havarijnom stave, chátrajúce rozostavané budovy zarastené burinou, špinu a smeti na sídliskách a mnoho iných nedostatkov, ktorých oprava by bola stála možno len zlomok z desiatok miliónov korún investovaných do pochybných projektov „cestovného ruchu.“ O tom ani nehovoriac, že priebežné odstraňovanie týchto nedostatkov by na rozdiel od projektov odklepnutých vedením mesta mohlo prispieť k viditeľnému zvýšeniu kvality života všetkých (nielen niekoľko vyvolených) Lučenčanov.
Po štvrté, na základe takto nastaveného strategického dokumentu a s takýmto vedením mesta si Lučenec len ťažko kopne do lopty pri získavaní Eurofondov pre ozajstné rozvojové projekty. V tejto súvislosti stojí za zmienku fakt, že mestá a obce Banskobystrického VÚC podali v rokoch 2004 až 2006 projekty za 32 miliárd korún a prípady, keď malé dedinky boli schopné získať niekoľko desiatok miliónov korún na projekty sa nepovažujú za výnimočné (zdroj: www.build.gov.sk). Žiaľ, počas tohto obdobia Lučenec nebol schopný získať ani jeden jediný významnejší grant z eurofondov, pričom príležitostí bolo neúrekom a pán primátor bol nominantom vtedajšej vládnej koalície, takže dvere na ministerstve výstavby mal zrejme otvorené. Následne je len prirodzené, že sa ponúka otázka, čo asi môžeme na základe tohto žalostného výsledku očakávať od súčasného vedenia mesta v budúcnosti?
Záverom musím súhlasiť s tvrdením pána Dobrockého, že ekonomický rozvoj mesta by dnes mal byť najväčšou výzvou pre kandidátov v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Avšak pri pohľade na lacnú a nič nehovoriacu prezentáciu niektorých kandidátov v mestských novinách a po zhodnotení dosiahnutých výsledkov uplynulého volebného obdobia, plne chápem aj jeho naliehanie na voliča aby sa rozhodol pre zástupcov, ktorí dokážu oživiť tento región, ktorí budú schopní jeho potreby naformulovať, presadiť a uviesť do života.
Stručne povedané, bez eurofondov bude Lučenec len ťažko presadzovať ekonomicky zmysluplné rozvojové projekty a bez týchto projektov je naivné očakávať, že v meste nastane obrat k lepšiemu.
Autor: Dr. Tibor Papp