Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Pomôžme regionálnej ekonomike znova nadobudnúť stratenú logiku

V predchádzajúcich častiach rozhovoru s predsedom regionálnej SOPK Ing. Jurajom Dobrockým viackrát zarezonovalo konštatovanie, že rozvoj regiónu sa musí začať odvíjať od využívania potenciálu, ktorý tvoria bohaté zásoby nerudných surovín. Načrtol predstav

y o dobudovaní infraštruktúry, prepojení dopravných tepien na európsky dopravný systém. Ale viackrát zaznelo konštatovanie, že región s takýmto potenciálom nie je dostatočne zapojený v rámci ekonomiky Slovenska a paradoxne, pri svojom nerastnom bohatstve patrí k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti.

• V našich rozhovoroch sme už pomenovali viacero faktorov brániacich rozvoju regiónu. Sú podľa Vás, tieto rozpory jediné, ktoré bránia rozvoju regiónu?
- Zďaleka nie! Existuje celý rad javov, ktoré doslova devalvujú ekonomické hodnoty. Mnohé z nich pretrvávajú v našom myslení a konaní ešte z čias direktívneho socialistického riadenia ekonomiky, kedy to, čo sa má vyrábať a za koľko určoval štát, resp. jeho „všemocné“ úrady. Žiaľ, niektorí dodnes, a to aj ľudia na zodpovedných miestach, uvažujú v takýchto intenciách. Nejdú za predajom svojej výroby na základe trhových zásad, a neúspech, ktorý nevyhnutne musí prísť, je potom pre nich dielom „centra“. Povedané jednoducho, chceme cesty, školy, fabriku: natrčíme ruku. Nech sa štát postará. Našou úlohou je minúť, čo sme dostali, aby sme dostali aj nabudúce, aby sme mohli pýtať viac a viac!

SkryťVypnúť reklamu

• Pri takomto prístupe sa ale logicky hospodári s deficitom...
- A to je ďalší prežitok, na ktorý sme si zvykli. Rozpočet a analýza jeho deficitu by sa mali stať základným východiskom pri definovaní stratégie. Región však nepozná základné vstupy, a tak nie je možné stanoviť základné výstupy. V tejto súvislosti je na mieste otázka: Ak deficit rozpočtu regiónu je základným elementom, ktorý štartuje jeho infláciu, a my ho dostatočne nepoznáme, potom nemôžeme ani infláciu v regióne definovať - teda zodpovedať v akej miere výdavky (náklady) v regióne prevyšujú naše príjmy. Nezaujímajú nás ani nedostatky likvidity v regióne, k čomu je nevyhnutná podrobná analýza všetkých možných rezerv, ktoré by sa mohli ešte uplatniť. Každý si len sťažuje na stále znižovanie obratu, ale to sú len dôsledky.
Z finančného hľadiska je pri postavení našej stratégie nevyhnutná analýza súčasného stavu až po nulový bod, teda stanovenie východiskového stavu. Podmienkou je poznať vzťah fixných a variabilných nákladov a až po ich zhodnotení ich vzťah k rozpočtu a zisku. U nás každý kreuje rozpočet opačne. Koľko vyzbieram na daniach, toľko mám k dispozícii a podľa toho rozhodnem o ich spotrebe to je mechanický prístup. Ak chceme ísť ďalej musíme začať opačne – od analýzy nákladov a následnej stratégie definovania tvorby nutných zdrojov – to je koncepčný prístup. Takýto koncepčný postup sa používa v úspešných podnikoch, žiaľ samospráva o koncepčnom prístupe ani len neuvažuje.

SkryťVypnúť reklamu

• Veľa sa dnes v tejto súvislosti hovorí o nevyhnutnosti šetriť, redukovať náklady a tak vytvoriť zdroje pre investície. Súhlasíte s týmto názorom?
- V tomto prípade je nevyhnutné zvážiť rozsah užívaných zdrojov tzv. neprodukčnou sférou k pomeru zdrojov, ktoré produkuje výroba. Po analýze budeme prekvapení, na čom a koľko zarábame, a na čom prerábame. Určite je možné uvažovať, že s takto komplexným prístupom je možné získať nevyhnutné zdroje v rozsahu asi jednej tretiny. Aj keď sa náklady zredukujú, šetrenie ešte primárne neznamená vyrobiť zdroje. Zisk prináša aktivita a k nej patrí detailný rozbor tržieb. Až tak zistíme, z ktorých distribučných kanálov je možné zdroje získať.

• Pre akýkoľvek rozvoj sú nevyhnutné počiatočné zdroje. Viete teda definovať Vašu predstavu, ako potrebné zdroje získať, kde ich hľadať?
- Predovšetkým v investičnom procese, ktorý zabezpečí realizáciu rozvojových programov a prostredníctvom nich sa dosiahne doplnenie nevyhnutného kapitálu v regióne, čo by malo predstavovať 2/3 terajšieho objemu. Napríklad programom „Silikátová hospodárska zóna Slovensko“ sa snažíme presadiť nové pravidlá globalizačného procesu. Vychádzame z princípu, že rozhodujúci zisk je priamo determinovaný inováciami, a už nie optimalizáciou výroby. Znamená to, že takýto zisk nepramení zo zdokonaľovania poznaného, ale zo stáleho odhaľovania poznávania neznámeho! Ak v regióne chceme existovať, musíme ho adaptovať do prostredia novej ekonomiky. Avšak takýchto príkladov rozvojových impulzov by malo byť podstatne viacej.
V regióne je nevyhnutné stanoviť si cieľ, aby ekonomika nebola podkapitalizovaná. Po analýze, keď budú všetky čísla vo vyváženej rovine, môžeme definovať naše hospodárenie. Musí platiť zjednodušená zásada: pri každom procese sa to čo z regiónu odíde (úroky bánk, daňové úrady, poisťovne, obchodné siete a pod.) musí vyrobiť, alebo investičným procesom vykryť, a až následne môžeme definitívne prijať novú stratégiu. Stratégia sa musí zapracovať konkrétne a do všetkých podnikov, t.j. podnikateľskej sféry a reprodukčných sfér. Pracujem v investično-inžinierskej firme. Výstupom je niekoľko investorských, t.j. ekonomických a technických projektov ročne. Môžem potvrdiť, že čím je podrobnejšia príprava, o to je jednoduchšia a efektívnejšia realizácia. Ak napr. región, či okres chce stanoviť konkrétny program, je nevyhnutné ho spracovať. Znamená to objednať si podrobný projekt – stratégiu rozvoja. Všade vo svete je to bežná prax pre akúkoľvek riešenú územnú jednotku. V tejto súvislosti si dovolím uviesť, že v našom prípade chýbajú elementárne vedomosti o problémoch, a nie to ešte o stratégii. V minulosti som mal možnosť pri tvorbe jedného z okresných plánov rozvoja počuť názor jedného prednostu: „Získajme finančné prostriedky zo štátu, jedinou podmienkou je predložiť plán rozvoja“. Keď som sa ho spýtal, o koľko finančných prostriedkov by malo ísť, zistil som, že hovorí o max. 40 – 50 miliónoch hodnoty, a nie desiatich miliardách, že hovorí o pláne pre účelovo bezpredmetné objekty, a nie o hnacích, ale len o obslužných aktivitách. Akákoľvek diskusia v tomto kontexte stratila zmysel.

SkryťVypnúť reklamu

• Pán Dobrocký, vedeli by ste konkretizovať, aký by mal z hľadiska hospodárenia byť základný krok k prelomeniu stavu, v akom sa dnes náš región nachádza?
- Pre náš región je prioritné a existenčne nevyhnutné chápať ekonomiku ako tvorbu zdrojov, a to v zmysle obsahovom i finančnom. Obsah sa musí stanoviť po analýze najdôležitejších oblastí a to od tých, ktoré prinášajú najrýchlejší a najvyšší efekt, až po tie, kde je efekt najnižší alebo sa objaví až v dlhšom čase. V tomto štádiu by som jednoznačne výrazne obmedzil investície do spotreby. Na strane druhej sa finančná analýza nemôže robiť bez väzby na obsah, teda na funkcie, ktoré ovplyvňujú ekonomiku. V každom prípade platí, že ak sa tempo rozvoja znižuje, znižujú sa aj finančné toky.

• Pre väčšiu konkrétnosť začnime ekonomickou analýzou z hľadiska finančných tokov...
- Podmienkou rozvoja je výrazné zvýšenie kapitálu v regióne. K analýze všetkých subjektov, ktoré sa na finančných tokoch podieľajú, uvádzam jednoduchú tabuľku (TAB. FINANCIE V REGIÓNE VÚC - JUH).
V tomto prípade pre pochopenie nie sú potrebné presné čísla. Z tohto prehľadu vyplýva, že pri desaťpercentnom zisku z obratu, resp. z rozpočtových zdrojov, by sme mali k dispozícii na investície 12,5 mld. korún. Na to, aby sme sa aspoň čiastočne zaradili medzi prosperujúce regióny, potrebujeme 25 mld. investícií. To znamená, že je nutné investovať vytvorený zisk a nutne hľadať druhých 12,5 mld. Sk, ktoré musia priniesť cudzí investori. Zdôrazňujem, že zdroje sa nerozdávajú, tie musí vytvoriť ekonomika.

• To je azda každému jasné, ale ako to vyzerá s obsahovou analýzou tvorby zdrojov?
- Som presvedčený, že každý, kto aspoň trochu rozumie zákonitostiam ekonomiky, by pri súčasnej situácii, keď tvorba zdrojov je na minime (finančné toky predstavujú skôr vyschnuté korytá riek a bystrín), investoval najmä a predovšetkým do oblastí s maximálnou návratnosťou, t.j. s najvyššou tvorbou zdrojov. Osobne si myslím, že percentuálne by obsahová skladba investícií mala vyzerať tak, že až 70 percent by malo smerovať do výroby a priemyslu, ktorý využíva vlastné zdroje, predovšetkým do silikátového priemyslu, potravinárstva a do stavebnej výroby, ktorá má najvyšší multiaplikačný efekt. Ďalších 20 percent by malo smerovať do oblasti obchodu a služieb a aj tu treba využiť danosti regiónu predovšetkým pri rozvíjaní cestovného ruchu. Posledných 10 percent by pohltila oblasť spotreby a prevádzka najmä takých zariadení, ktoré si vyžadujú obnovu a rekonštrukciu – teda záchranu. Nové investície do oblasti spotreby sú v dnešnej situácii prepychom, asi ako keď si človek bez príjmov kúpi novú audioaparatúru. Pomôžem si ešte jedným príkladom: predstavte si, že máte určitý obnos peňazí a máte sa rozhodnúť – budem mať rok každý deň na chlieb, alebo si kúpim viac chlebov, aby som ich predal, alebo si za ne kúpim pec na chlieb? Druhá a tretia možnosť mi prináša možnosť nielen sa najesť, ale aj zarobiť na to, aby som si za utŕžené peniaze mohol uspokojiť aj ďalšie potreby. Ale tá tretia možnosť mi prináša zisk z výroby aj z predaja, teda investícia sa mi vracia dvojnásobne.

• Hovoríte o naštartovaní ekonomiky predovšetkým prostredníctvom využitia prírodných daností regiónu, najmä nerudných surovín. Projekt silikátovej hospodárskej zóny, ktorý ste už viackrát prezentovali, je už aj našim čitateľom pomerne známy. V čom spočíva jeho podstata?
- Hospodárska zóna je svojím spôsobom systém, ktorý zabezpečuje úplne iné podmienky pre investorov, alebo pre ekonomiku určitého územia. Navrhovaná silikátová zóna nie je len vymedzeným územím s osobitnými podmienkami fungovania z hľadiska ekonomiky, ale zároveň zabezpečuje využitie nerudných surovín, ktoré sú unikátne a to nielen z hľadiska Slovenska.
A prečo silikátová výroba? Je to jasné aj z toho čo som už povedal, ale pripomeniem – máme dostatok suroviny, máme vhodnú polohu, ktorá po dobudovaní infraštruktúry dovoľuje exportovať na všetky významné trhy a máme v konečnom dôsledku aj pracovnú silu - historicky naviazanú práve na tento priemysel. Jednoducho – existuje tu možnosť, a to veľmi reálna, naštartovať ekonomiku práve rozvojom silikátového priemyslu.
Budem sa opakovať, ale v prvom rade my, tu v regióne, musíme vytvárať podmienky na využitie zdrojov, preto sme aj pripravovali tento projekt. Má byť východiskovým bodom pre naštartovanie ekonomiky práve využitím tunajších zdrojov a, ako som už minule povedal, aj riešením pre trvale udržateľný rast. V tomto projekte sme zadefinovali zdroje a ich exploatáciu, postupnosť krokov pri vytváraní infraštruktúry a postupného budovania jednotlivých výrobných závodov. Keď sme ho predložili zodpovedným a zainteresovaným, prijali ho vcelku priaznivo, a sú tu konkrétne odozvy. Vo východnej časti regiónu sa pripravuje výroba čistého kremíka s predbežným investičným nákladom 10 mld. SK. V strednej časti Novohradu zas systém stredne veľkých 8 závodov, ktoré v úvodnej etape majú investičný náklad 3,2 mld. Sk. Sú však stále v úrovni prípravy.

• Mám pocit, že príčina takej zdĺhavej prípravy môže byť aj v tom, že nie sme pripravení na realizáciu takéhoto veľkého projektu.
- V prvých krokoch to tak aj určite bolo. Dnes sme však oveľa ďalej, ako v čase, kedy sa začal pripravovať projekt. Nehovorím, že sme plne pripravení, stále nie je dobudovaná infraštruktúra a chýbajú aj niektoré ďalšie podmienky. Podstatne sa však zmenila klíma pre investorov. Vstupom do EÚ sa stali dostupné rozvojové fondy, zlacneli úvery. To všetko hrá do karát investíciám. Pritom nám nejde len o to dotiahnuť do regiónu jedného silného investora, ale podchytiť popri tom širokú škálu malých a stredných podnikateľov. Vyvolá sa tak sekundárny efekt, keď štartovací fenomén, v tomto prípade silikátový priemysel, bude na seba viazať ďalšie odvetvia a zdynamizuje tak rozvoj regiónu.

• Ste teda presvedčený, že práve silikátový priemysel je schopný naštartovať región smerom k rozvoju?
- Podľa vyjadrení viacerých prognostikov a vedcov bude 21. storočie érou zelených technológií a érou keramiky a práve oni sú charakteristickým znakom silikátového priemyslu. Ten sa dnes zaraďuje medzi strategické odvetvia so stále sa rozširujúcimi možnosťami využitia – od stavebníctva cez poľnohospodárstvo a takmer cez všetky oblasti až po kozmický výskum. Nechápem prečo Slovensko, také bohaté na suroviny, pre tento priemysel s takou bohatou výrobnou tradíciou, musí dovážať povedzme len pre stavebníctvo také veľké objemy výrobkov silikátového priemyslu. Isteže, mnohé závody zanikli pre nízku efektivitu a od toho sa odvíjajúcu problematickú kvalitu. Nie je však výhodnejšie doviezť moderné technológie, ktoré zabezpečia kvalitu a efektívnosť a nechávať pridanú hodnotu v regióne?
Jeden z najvýznamnejších súčasných fyzikov a matematikov Freeman Dyson hodnotí využívanie silikátových surovín spracovávaných modernými technológiami ako najperspektívnejší program rozvoja pre tretie tisícročie. Náš región disponuje mimoriadne bohatými ložiskami silikátových surovín. Zároveň disponuje tradíciou v ich spracúvaní. Potrebujeme LEN nadviazať na súčasný svetový trend rozvoja takzvaných zelených technológií. O ich spôsobe uplatnenia možno najvýstižnejšie hovorí spomínaný Freeman Dyson. „S modernou biotechnológiou nám nová zelená technológia dá moc – využívajúc iba slnečné svetlo ako zdroj energie a vzduch a vodu a pôdu (silikáty) ako zdroje materiálov – vyrábať a recyklovať chemické látky všetkého druhu. Zelená technológia bude napredovať čoraz rýchlejšie, dokáže byť čistejšia, pružnejšia a produkovať menej odpadov ako náš terajší chemický priemysel. Zelená technológia dokáže naplniť ľudské potreby s oveľa menším poškodzovaním prírodného prostredia. ...Je dôležité, aby sme s oponentmi jednali úctivo, zohľadňovali ich obavy. Aby sme do nového sveta zelenej technológie vstúpili jemne, nenarušiac ani ľudskú dôstojnosť, ani náboženské presvedčenie. Ak to dokážeme, máme dobrú šancu, že uskutočníme ciele trvalej ekologickej udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti, ktoré sú vďaka zelenej technológii v našom dosahu.“

Freeman Dyson – americký fyzik a matematik patrí medzi špičkových odborníkov a za rok 2000 bol jediný, ktorý pri vstupe do 21. storočia získal Templetonovú cenu. Dyson má z vedeckých laureátov najväčší odborný kredit na svete. Rieši významné otázky súčasného smerovania ľudstva. Veľkou otázkou našej doby je, ako zabezpečiť, že pokračujúca vedecká revolúcia prospeje všetkým a ďalej nerozšíri medzeru medzi bohatými a chudobnými .Na pozdvihnutie chudobnejších krajín uvádza, že na šancu na slušný život nestačí len technológia. Je nutná voľba správnej technológie a hlavne dlhodobej koncepcie. Na to sa však musí poskytnúť viac, ako len nové hračky pre bohatých. Nevyhnutné je pochopiť, že premena globálnej ekonomiky je možná len pomocou zelenej technológie, ktorá vo svete spravodlivejšie rozloží bohatstvo. Takéto smerovanie musí byť poháňané etikou. Nech vedci, ale hlavne podnikatelia spájajú sily s progresívnymi environmentálnymi názormi - to je jeho vízia!
Pavol Rapco

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Náklady na bývanie môžu potrápiť váš rodinný rozpočet. Čo s tým?
  2. Našou prioritou je otvorená komunikácia so študentmi
  3. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  4. Život na hradoch nebol romantickou rozprávkou
  5. Sky Park je inteligentný vďaka technológiám Siemens
  6. 5 dôvodov, vďaka ktorým je v roku 2022 cestovanie vlakom smart
  7. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  8. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  1. Na Slovensku je až 40 % domov bez adekvátneho poistenia
  2. Ako poistiť auto rýchlo a za tú najlepšiu cenu?
  3. Hotel Satelit sa mení na bytový komplex Camelia Residence
  4. Život na hradoch nebol romantickou rozprávkou
  5. Našou prioritou je otvorená komunikácia so študentmi
  6. Na Orave pribudne nová predajňa Kauflandu – v Tvrdošíne
  7. Sky Park je inteligentný vďaka technológiám Siemens
  8. Náklady na bývanie môžu potrápiť váš rodinný rozpočet. Čo s tým?
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 644
  2. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 12 271
  3. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 10 008
  4. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 8 285
  5. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť 6 173
  6. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 702
  7. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 915
  8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 324

Blogy SME

  1. Peter Biščo: Neupratané Sulíkovo ego splodilo ultimátum.
  2. Peter Lacina: Toskánsko za humnami
  3. Ladislav Kuna: Matovič škodí Slovensku rovnako ako Fico, ak nie viac.
  4. Vlasta Žampová: V Nitre pokutujú občanov za ukazovanie plagátov Bödöra, Fica, Jahňatka a Gašpara
  5. Ján Marton: Konské mäso miesto hovädziny ! Pokuta 200.- € a rýchly koniec kontroly.
  6. Robert Puk: Získa Polikliniku Tehelná a.s. bratislavské Nové Mesto?
  7. Juraj Ondruška: Poznáme riešenie kritickej dopravy vo Vajnoroch!
  8. Ján Galan: Politickí tupci vs. výrobné fabriky
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 359
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 9 588
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 6 327
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb) 4 977
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 929
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 658
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke 4 163
  8. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 478
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Lučenecká synagóga má "dve sestry", pozrieť si ich možno aspoň v mestskom múzeu.

Výstava v Mestskom múzeu predstavuje židovské synagógy maďarských náboženských obcí.


60m
Ilustračné foto.

Odhadovaná hodnota zákazky je takmer 8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.


SITA 6. júl
Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (vľavo) na mieste, kde štát plánuje postaviť priemyselný park.

V stredu o tom na návrh Ministerstva hospodárstva SR rozhodla vláda.


SITA 6. júl
Peniaze poputujú na opravy chodníkov.

Rimavská Sobotasi na financovanie prác vezme úver vo výške viac ako 250-tisíc eur.


TASR 6. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Peter Biščo: Neupratané Sulíkovo ego splodilo ultimátum.
  2. Peter Lacina: Toskánsko za humnami
  3. Ladislav Kuna: Matovič škodí Slovensku rovnako ako Fico, ak nie viac.
  4. Vlasta Žampová: V Nitre pokutujú občanov za ukazovanie plagátov Bödöra, Fica, Jahňatka a Gašpara
  5. Ján Marton: Konské mäso miesto hovädziny ! Pokuta 200.- € a rýchly koniec kontroly.
  6. Robert Puk: Získa Polikliniku Tehelná a.s. bratislavské Nové Mesto?
  7. Juraj Ondruška: Poznáme riešenie kritickej dopravy vo Vajnoroch!
  8. Ján Galan: Politickí tupci vs. výrobné fabriky
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 359
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 9 588
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 6 327
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb) 4 977
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 929
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 658
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke 4 163
  8. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 478
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu