Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Dáme aj my šancu rozvoju sofistikovanej ekonomiky?

V súvislosti s definovaním ekonomiky regiónu, o čo nám všetkým prednostne ide, je nevyhnutné posúdiť ju aj v kontexte jednotlivých sfér. Sféra, ktorá nevytvára nové zdroje v ekonomike, resp. sa podieľa len na spotrebe, ako zdravotníctvo, školstvo, kultúra

je vo svojich špecifických podmienkach náročnou a zložitou oblasťou a zasluhuje si osobitnú pozornosť, ale v kontexte s ekonomikou musí byť vždy za výrobou a oblasťami, ktoré tvoria kapitál. Platí staré známe príslovie, že „kultúru spravíme, ak je dobrá ekonomika, ale ekonomiku len na kultúre budovať nemôžeme.“ Osobitnú oblasť vo vzťahu k výrobe predstavujú služby a obchod. Záleží na ich zábere, či majú len lokálny, alebo aj širší nadregionálny význam. Aj v týchto dvoch oblastiach však platí, že väčší rozsah pri tvorbe kapitálu nemajú, určitee sú však k výrobnej sfére bližšie a sú s ňou oveľa väčšmi previazané.

Skryť Vypnúť reklamu

V r. 1997 som predstavil program Silikátová hospodárska zóna na Ministerstve obchodu vo Washingtone. Dostal som pozitívne referencie. Upozornili ma však na skutočnosť, že pri prvom stretnutí budeme mať problémy s hnacími faktormi rozvoja. Hnacie elementy v regióne ešte podrobnejšie analyzovali pracovníci tamojšieho ministerstva obchodu. Po ich skúsenostiach zo strednej Európy usúdili, že práve kvartérny, t. j. 4. sektor je u nás najproblematickejší. Hnacie elementy spájali s kvalitou ľudských zdrojov. Upozornili nás, že vo vyspelej ekonomike sa do popredia dostáva práve 4. sektor a že v budúcnosti budú môcť profitovať len tie regióny, ktoré majú vybudované inštitúcie patriace do tohto sektora. Poradili nám, aby sme túto oblasť sústredili do jednej lokality, napr. do komplexu budov, a zvýraznili jej pozíciu výnimočnou architektúrou. Tak vznikol projekt výškovej budovy 1. ESO. Žiaľ, u nás sa v súčasnosti ešte stále nedoceňuje význam hnacích elementov rozvoja. Problém ostáva neznámy, nedefinovaný. Aj preto sa mnohokrát zaoberáme iba investičnými projektmi pre vývoj nezaujímavého 3. sektora. Ťažiskom sa nemajú stať projekty obchodných sietí, benzínových čerpadiel a podobne, ktoré sú síce nevyhnutné, ale nie sú hnacími faktormi rozvoja regiónu.
Aj keď zoberieme do úvahy trendy vo vyspelých svetových ekonomikách, v ktorých obchod a služby zaznamenávajú rastúci podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu, ba v niektorých krajinách presahujú 60-percentnú hranicu, sú to služby napomáhajúce zvyšovaniu efektivity výroby primárneho sektora. Predovšetkým peňažníctvo, bankovníctvo, dopravné a telekomunikačné zložky, bez ktorých firmy, ale ani spoločnosť nemôžu efektívne fungovať. Tie v mnohých parametroch dosahujú úroveň rozvinutých krajín, sú však vzhľadom k efektívnosti našej ekonomiky pomerne drahé. Ďalšou oblasťou sú školstvo, zdravotníctvo, verejná správa a podobne, ktorých úroveň závisí od primárnych zdrojov, a tejto skutočnosti by mali byť podriadené ich ciele, či už v dlhodobých alebo krátkodobých výhľadoch. Z hľadiska podnikateľov má mimoriadny význam prepojenie na vedu a výskum, a hlavne výstupy aplikovaného výskumu, ktoré je možné čím skôr uplatňovať vo výrobe, a tým zvyšovať jej efektívnosť. Nepoviem žiadne tajomstvo: Produktivita práce na Slovensku je na úrovni okolo 45% priemeru EÚ, ale my chceme mať posty vo verejnej správe, resp. v nevýrobnej sfére na úrovni EÚ. To jednoducho ekonomika nemôže utiahnuť.

Skryť Vypnúť reklamu

• Pán Dobrocký, pri poslednej téme sme sa dohodli, že dnes budeme hovoriť o tzv. nadstavbe ekonomiky – o zdravotníctve, školstve, kultúre, o službách a obchode, teda o sfére, ktorej sa zvykne hovoriť aj „nevýrobná“, a o jej pozícii a vplyve na rozvoj regiónu. Ako vy, podnikatelia a obchodníci, združení v obchodnej a priemyselnej komore, vnímate vzťah medzi výrobnou a nevýrobnou sférou v regióne?
- Začnime opäť s rozpormi medzi tým, ako by to v regióne malo fungovať a ako to v skutočnosti funguje. Nie je naším zámerom analyzovať oblasť, ktorá spotrebúva zdroje, ale chcem ju porovnať s oblasťou, ktorá sa na tvorbe zdrojov podieľa. Začnime s číslami, podľa ktorých počet ľudí zamestnaných v nevýrobnej sfére jednoduchšie stanovíme, ak analyzujeme sféru výrobnú. V tomto prípade si vezmime ako príklad menší priestor, než je celý región, teda napr. spádová oblasť Lučenca:

Skryť Vypnúť reklamu

Rozpor č. 1 – kvantita je oproti minulosti jednoznačne nepriaznivá. Po 80 rokoch je v samotnom
priemysle zamestnaných menej ľudí, pričom aglomerácia za ten čas v počte obyvateľov narástla na dvojnásobok.

Rozpor č. 2 – neprimeraný nárast nevýrobných sfér! Tento ukazovateľ veľmi konkrétne analyzuje práve dnešnú tému, t. j. neprimerane vysoký objem zamestnaných vo sfére netvoriacej kapitál a v oblastiach obchodu a služieb. Keby sme hodnotili pomer medzi celkovo zamestnaným aktívnym obyvateľstvom a počtom zamestnaných vo výrobe, ukazovatele vývoja by boli ešte výrazne horšie.

- Pre definovanie ďalších rozporov mi dovoľte opäť predbehnúť analýzu uvedením ďalšej tabuľky, ktorou porovnávame sféru hnaciu teda vyvolanú, t. j. tú, ktorá sa nepodieľa na tvorbe kapitálu:
Rozpor č. 3 – predstavuje skutočnosť, že neprijímame aktívne oblasti ekonomiky. Ak by sme hľadali konkrétnejšie definovanie problému, prečo naša ekonomika nefunguje, treba ho hľadať aj vo vzťahu sfér v riadku prvom v tabuľke oproti sféram v riadku druhom, t. j. k aktívnym oblastiam ekonomiky. Za posledné roky došlo k neprimeranému obmedzeniu produkčnej – výrobnej sféry. K tomu je však nutné definovať súčinnosť sektoru č. 2 a č. 4, teda obidvoch sfér ako hnacích síl v ekonomike.

Rozpor č. 4 – súčinnosť sektorov č. 2 a č. 4. Niekedy sme v štúdiách hľadania väzby architektúry a ekonomiky analyzovali starý citát: „...vyrobenú vec si môžeme obľúbiť len potom, keď už existuje; avšak na vytvorenú vec sa už tešíme pred jej vznikom...“ Totiž v ekonomike direktívnej sme dostávali zákazky a hneď sme tovar vyrábali. Dnes v ekonomike trhovej je nevyhnutné pred výrobou naplniť minimálne základné komponenty tvorivého procesu: definovanie trhu a problémov - vznik ideí a riešení – priebežné hodnotenie ku vzťahu a k víziám – implementácia a konkrétne plány. A teraz ruku na srdce, koľkí pracujeme vo výrobe a koľkí z nás v oblasti tvorivej pre výrobu?

• Niekedy v polovici predchádzajúceho volebného obdobia začali vládne kruhy hovoriť o podpore a rozvoji tzv. sofistikovanej ekonomiky. Máme však pocit, že sa tento pojem začína v našich podmienkach používať len na „internetizáciu“ spoločnosti. Sofistikovaná, jednoduchšie poznatková ekonomika by vlastne mala byť výsledkom aktivity vami preferovaného 4. sektora. Cítiť u nás - v našom regióne - podporu rozvoja poznatkovej ekonomiky?
- Veľa sa hovorí o poznatkovej ekonomike, že práve táto oblasť ekonomiky má perspektívu. Je to prístup k osobitným formám využitia najnovších špičkových technológií, získaných v procese tvorivých moderných poznatkov vedy a výskumu. Tento problém my odborne kritizujeme ako neprijatie architektúry, softwéru poznatkovej ekonomiky. Čerpanie nových projektov na úrovni novej inteligencie výrobných procesov a na úrovni spracovania prírodných surovín je aj základom silikátového priemyslu. Naviac, tieto faktory predstavujú nevyhnutné zložky originálnosti riešenia problémov, ktorý je možný len s podporou inovačného myslenia.

• Poďme teraz k Vašej predstave tzv. 4. sektora hospodárstva, teda k vede, výskumu a vývoju. Môžu sa vôbec v takom slabom hospodárskom regióne, ako je ten náš, takéto vysoko náročné činnosti udomácniť?
- Mali sme, a to len v silikátovej oblasti, niekoľko veľkých podnikových riaditeľstiev. Najskôr odišla celá vývojová a riadiaca podniková sféra v priemysle sklárskom. Napríklad zo sklárskej umeleckej školy v Čechách, ktorá bola jedinou v rámci Československa, sa na Slovensko zo 40 adeptov školy vracali v priemere len dvaja. Už vtedy sme videli postupný zánik a umŕtvenie tejto najväčšej výrobnej oblasti regiónu. Obdobne sa umŕtvoval priemysel keramiky, ale aj priemysel tehliarsky, a teraz sa to deje aj v oblasti spracovania magnezitu.
Pravda je, že dnes môžeme nakúpiť progresívne technológie a začať vyrábať s využitím najmodernejších poznatkov vedy a výskumu. Ak však chceme dosiahnuť trvale udržateľný rozvoj, o ktorý nám v prvom rade ide, potrebujeme vychovať na tomto území odborníkov, ktorí takúto technológiu budú vedieť používať a postaviť na využívaní domácich surovín aj výskum a vývoj. Jednoducho platí - bez štvrtého sektora nemá perspektívu dlhodobej existencie žiadna výroba.

• Vieme, že počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí je v našom regióne aj na slovenské pomery veľmi nízky. Nezdá sa, že by na to naši ľudia nemali (inde sa rodáci z nášho kraja uplatňujú veľmi dobre), no súčasní absolventi najmä vysokých škôl sa domov vracajú len vo veľmi malom počte. Kde potom na sofistikovanú ekonomiku (vedu a výskum) zoberieme kvalifikovaných odborníkov? Kto ich zaplatí? A kto bude financovať výskumné a vývojové pracoviská?
- Oblasť štvrtého sektora sa zdá kľúčová. Túto povinnosť by však mali prevziať na seba mestá, ktoré vystupujú ako centrá konkrétneho regiónu. Mestá ako strediská ekonomiky môžu vystupovať v piatich základných typoch. Prvý z nich označujeme ako riadiace centrá, v ktorých sa sústreďujú kľúčové aktivity veľkých podnikových riaditeľstiev, prípadne nadnárodných spoločností, a orientujú sa na nadregionálne záujmy. Druhý typ tvoria inovačné centrá. V nich je prednostne sústredená veda a výskum a rozvíjajú sa v nich technické i vedecké postupy, používané pri výrobe tovarov v iných častiach regiónu, ale aj v iných krajinách. Treťou skupinou miest sú tzv. modulové výrobné miesta. Sú to centrá, kde je sústredená logistika výrobného systému v určitej oblasti, aby sa čiastočne obmedzil – atomizoval riadiaci systém (napr. veľkých nadnárodných spoločností). Pre nás sú zaujímavé tieto tri oblasti a niečo v malom predstavuje aj tvoriace sa silikátové centrum v strede Lučenca. Len pre úplnosť dopĺňam, že k zoznamu stredísk ekonomiky patria aj prekladiská a mestá na sústredenie obyvateľov z hľadiska špecifických záujmov, ako je rekreácia a podobné aktivity.
• Je obchodná komora schopná nejako pomôcť v tejto oblasti? Dokáže napríklad definovať požiadavky na štruktúru kvalifikovanosti školstvu, prípadne inak pomôcť výchove špecialistov?
- Obchodná a priemyslová komora sa viacerými aktivitami zapojila do riešenia problémov regiónu a trúfam si povedať, že je to jedna z mála inštitúcií, ktoré sa týmto problémom doteraz zaoberali najkomplexnejšie a najserióznejšie. Som presvedčený, že komora bude pri tom aj v budúcnosti maximálne nápomocná. Problém vidím inde. Blížia sa komunálne voľby a pozorujem, že azda nikdy doteraz nebol taký záujem o miesta v samospráve, ako sa ukazuje teraz. To by samo osebe nebolo zlé znamenie, zvýšený záujem o veci verejné je chvályhodný. Obávam sa však, že mnohým ide iba o teplé miestečká. Pritom samospráva musí pri rozvoji regiónu zohrať oveľa aktívnejšiu a významnejšiu rolu ako doteraz.
Kvalitní ľudia však chýbajú aj v samotnom podnikateľskom prostredí a v jeho riadiacich zložkách. Vytvorili sme perspektívu. Z úrovne SOPK je nám jasná aj cesta. Deficit pociťujem v konkrétnom naplnení jednotlivých krokov. Aj preto som sa rozhodol nekandidovať na funkciu primátora Lučenca a venovať sa v plnej miere práve napĺňaniu cieľov, ktoré sme v komore naformulovali. Z toho istého dôvodu som rezignoval aj na kandidatúru. Projekty, ktoré máme pripravené, potrebujeme čo najskôr uviesť do života. Verím, že sa ich realizáciou dokážeme v regióne pohnúť dopredu a príkladom ukázať aj cestu ďalším.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  7. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  2. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  3. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  5. Nechceli ich pustiť na pozemok
  6. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  7. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  8. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  10. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 32 177
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 048
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 507
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 941
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 14 342
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 233
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 862
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 980
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 585
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 725
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky.
Ilustračné foto

Divínska galéria je plná farieb a dynamiky

V galérii Bloom nájdu záujemcovia priam "rozkvitnutý svet".

Galéria Bloom existuje len vďaka húževnatosti jej majiteľa, Mariána Kompáneka.

Zimný pohár ostáva v Radzovciach

Nedeľné finále pohárovej súťaže rozhodli dva góly.

OŠK Radzovce.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hygienik Kapasný reaguje na nové štatistiky: Z okresu Žilina nebolo päť prípadov

Päť prípadov odhalilo testovanie na pracovisku Klinickej biochémie v Žiline.

Peniaze zo zbierky dostal každý, kto bol v autobuse smrti. Pozostalí sú nespokojní

V každej dedine zvolili iný kľúč na delenie peňazí. V jednej odhlasovali pomer 2:1 v prospech rodín, ktorých člen neprežil. V druhej dostali všetci rovnakú sumu.

Pri Ožďanoch sa zrazili dve autá, zasahovali aj leteckí záchranári

Úsek štátnej cesty, na ktorom došlo k nehode, bol uzatvorený.

Už ste čítali?