sa vtedy začalo takmer v sprisahaneckej atmosfére, pokračuje v rôznych podobách dodnes.
Dôkazom sú dve útle knižky, ktoré napísala Mária Mistríková-Vasileva: „Bezmocne mocný si“... a „Tiché nádeje“. Obe vyšli minulý rok vo vydavateľstve Juraj Mrocek, ktoré je zamerané na františkánsku katolícku literatúru. Vychádzajú zo skutočných príbehov, rozhovorov a životných postojov veriacich ľudí.
Mária býva v Lučenci, v jednom z činžiakov na Rúbanisku žije svoj život, ktorý bol plný ťažkých skúšok. Odmenou sú pre ňu jej dnes už dospelé deti, syn Martin a Ľubka, ktorú osud zavial až do Indie. Sama o sebe nerada hovorí. „To, čo som chcela a musela povedať, je v mojich knižkách,“ vysvetľuje. Napriek tomu som bola zvedavá...
- Za najvyššiu hodnotu považuješ lásku. Prečo jej je tak málo medzi ľuďmi? Alebo nie?
„Znepokojuje ma, že človek berie svoj život stále viac ako boj o prežitie. Viac míňame, ale menej sa tešíme. Máme väčšie domy, ale menšie rodiny... Dnešný svet je HLADNÝ po Láske. Udupali sme ju. Zabúdame, v čom spočíva jej pravý zmysel. Chcem na tento fakt UPOZORNIŤ. Možno až VAROVAŤ... lásky je dosť. Len jej treba otvoriť SRDCE a podať ruku!“
- Ako v tom pomáha viera? Ty si spojila svoj život so spoločenstvom terciánov, ktorí žijú podľa vzoru sv. Františka...
„Františkáni majú jednu mne veľmi blízku vlastnosť. Oni sa ma nikdy nepýtali prečo – ani mi nekládli žiadne otázky. Vedia vycítiť, kde a kedy človek potrebuje pomoc a Božie milosrdenstvo... Bez života v tomto spoločenstve by som sa udusila vo vlastnej nemohúcnosti a ničote. Človek musí niekam patriť. VIERA môže človeku dať hlboký POKOJ DUŠE v KAŽDEJ životnej situácii!
- Pripravuješ aj ďalšiu knižku?
„Mám z Indie takú skúsenosť, že ľudia v sebe nosia dobro a neskrývajú ho, sú pokojní a usmievaví nielen ústami, ale i srdcom. A to aj napriek tomu, že nevlastnia hmotné statky, pretože ich jediná vkladná knižka je u nášho Nebeského Otecka. O tom všetkom by som chcela napísať viac. Knižka by mala mať názov MISIA LÁSKY... Ale radšej nepredbiehajme. Je to len omrvinka, skutok, moje ĎAKUJEM za to, že sa ma Pán dotkol a ukázal mi môj dar, ktorý sa mu snažím týmto spôsobom vracať. Lebo nič nie je naše, všetko sme dostali darom od NEHO...!
Autor: - ih -