pri Kokave nad Rimavicou. V r. 1908 jeho otec emigroval do USA a matka ho v r. 1910 nasledovala. V Amerike sa narodili všetci ich synovia: Ondrej (1914-1934), hlavná osoba tohto článku Juraj i tretí syn Pavel (1918-1978). V r. 1919 sa matka so synmi vrátila na Slovensko. Tu najprv bývali v Kokave nad Rimavicou a potom v Širkovciach neďaleko Hodejova, kde Juraj Kantor začal chodiť do ľudovej školy.
V r. 1928 začal Juraj Kantor navštevovať Reálne gymnázium v Rimavskej Sobote, kde boli jeho spolužiakmi aj Imrich Gabriel Fuzy (1914-2004), neskorší rímsko-katolícky kňaz slovenskej farnosti v Hamiltone (Kanada), a PhDr. Jozef Paučo (1914-1975) publicista, od r. 1964 majiteľ krajanského časopisu Slovák v Amerike. V r. 1930 mu umrela matka, jeho otec sa znova oženil, no aj on čoskoro zomrel v r. 1931. Otcova druhá manželka mu ďalšie štúdium neumožnila. Stal sa preto učňom vo firme Čatlóš, v rámci ktorej pôsobil ako stavbár v Rimavskej Sobote, Lučenci, Krupine a Banskej Bystrici.
V r. 1936 ako občan USA odoprel vojenskú základnú službu v Československu a loďou odcestoval do New Yorku. Po úvodných peripetiách v Amerike, ktoré musel preskákať každý prichádzajúci, sa zamestnal ako kuchár a pekár v hoteli St. George v Brooklyne. V r. 1941 sa oženil s Helenou Sásovou (1923-1967), pochádzajúcou zo Šúroviec pri Seredi. V r. 1942 sa spolu s bratom Pavlom dobrovoľne prihlásil do americkej armády, v rámci ktorej sa zúčastnil na bojových operáciách v Nemecku. V r. 1945 s oddielmi generála G. S. Pattona oslobodzoval Cheb, Karlove Vary a Plzeň. V Plzni sa americká armáda podľa dohovorov štátnikov F. D. Roosevelta a J. V. Stalina musela zastaviť, aby Sovieti mohli oslobodiť Prahu.
Po skončení vojny zostal ešte Juraj Kantor niekoľko mesiacov v americkej armáde v Nemecku. V r. 1946 zavítal po prvýkrát na Slovensko ako americký vojak v hodnosti čatára, keď navštívil celú rozvetvenú rodinu v Kokave nad Rimavicou. V Nemecku slúžil 2,5 roka, v USA tiež 2,5 roka, a potom v zálohe v USA ďalších 16 rokov. Z vojenskej služby vystúpil ako rotný v r. 1976.
Po návrate do New Yorku začal študovať na Hunter College, ale po narodení prvého syna Juraja (1948) si musel hľadať výnosnejšie zamestnanie. Prácu si našiel vo veľkoobchodnej firme v New Yorku, kde sa rýchlo dopracoval na riaditeľa skladu a expedície. Tu potom najmä po r. 1948 a následne po r. 1969 zamestnával viacerých emigrantov zo Slovenska.
Zakrátko po návrate z Európy do USA vstúpil Juraj Kantor do 1. zboru Slovenskej ligy, do Slovenského katolíckeho Sokola a do Slovenskej jednoty. Neprešlo veľa času a v týchto spolkoch bol poverený aj rôznymi funkciami. Keď mu v r. 1967 zomrela prvá manželka Helena, jeho aktivity v týchto spolkoch ešte viac zosilneli.
V r. 1970 sa stal spolupredsedom organizačného výboru pre zakladajúce zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov v New Yorku. Stal sa aj oblastným podpredsedom predsedníctva Združenia slovenských katolíkov, funkcionárom Slovensko-amerického klubu, zakladateľom a predsedom Slovensko-amerického republikánskeho klubu v New Yorku a ďalších spolkov. Za slovenské spolky sa po prvýkrát oficiálne zúčastnil na inaugurácii 37. prezidenta USA Richarda Nixona (1913-1994).
Svoju ďalšiu návštevu Slovenska uskutočnil už ako civil v r. 1969. V r. 1970-71 prišiel na Slovensko opäť, tentokrát so svojím mladším synom Róbertom (1950), ktorý je v súčasnosti úspešným podnikateľom na Floride. V r. 1972 sa po druhýkrát oženil s Máriou Ďurovičovou-Frtúsovou (1923-2005), pochádzajúcou z Novej Dediny pri Leviciach, a spolu s ňou Slovensko opäť navštívil v r. 1975. V r. 1976-93 prichádzal Juraj Kantor na Slovensko každoročne ako sprievodca amerických turistov.
Po zvýšenom odchode slovenských emigrantov na Západ založil v r. 1968 Juraj Kantor spoločne s E. Behunčíkom a M. Balcom Fond pre slovenských utečencov, v ktorom bol dlhoročným pokladníkom. Niekoľko rokov bol predsedom Farskej rady pri slovenskej farnosti sv. Jána Nepomuckého v New Yorku. Na požiadanie bývalého vydavateľa časopisu Slovák v Amerike PhDr. Jozefa Pauča usporiadal oslavy 80. i 90. výročia tohto časopisu. Po smrti Jozefa Pauča sa vydavateľom časopisu stal Ján Holý.
V r. 1981 sa Juraj Kantor i s druhou manželkou Máriou presťahoval do Fort St. Lucie na Floridu. V r. 1983 sa zapojil do práce spolku Slovenská záhrada, spolupracoval s predsedom Andrejom Hudákom ako podpredseda direktória. Okrem toho tu založil zbor Slovenskej ligy v Amerike a zbor Slovenského katolíckeho Sokola.
Jeho starší syn Georg Kantor Jr. má za sebou veľmi úspešnú vojenskú kariéru. Študoval na dôstojníckej akadémii vo Fort Bening v štáte Georgia, kde končil ako podporučík. V septembri 1968 bol vyslaný na bojový front do Vietnamu, po návrate v r. 1970 slúžil už v hodnosti kapitána ako veliteľ pechotnej kompánie 106. regimentu. V máji 1997 bol v New Yorku povýšený na plukovníka. Dňa 21. 11. 2000 bol opäť v New Yorku slávnostne povýšený na brigádneho generála – jediného generála v USA, ktorý mal čisto slovenské korene – z otcovej i matkinej strany. Do dôchodku odišiel v r. 2000. Zomrel na Univerzitnej klinike v Poughkeepsie neďaleko New Yorku v r. 2004. Zakrátko na to, na Vianoce 2005 skonala Jurajovi Kantorovi aj druhá manželka Mária.
Hoci Juraj Kantor nie je rodený Kokavčan, Kokavu nad Rimavicou predsa považuje za svoju rodnú obec, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia. Temer každoročne sa do Kokavy i na Slovensko rád vracia a o svojich pobytoch publikuje veľa článkov v amerických krajanských časopisoch. Naposledy Slovensko navštívil v auguste 2006, keď zavítal do Hodejova, Širkoviec, Dudiniec, Novej Dediny, Nitry, Bratislavy a samozrejme aj do Kokavy nad Rimavicou, kde mu počas folklórneho festivalu Koliesko pri príležitosti jeho 90. narodenín osobne zablahoželal aj prezident SR Ivan Gašparovič. Pán prezident sa Jurajovi Kantorovi poďakoval za celoživotné úsilie pri práci v rôznych slovenských spolkoch v USA i za jeho podiel na založení Svetového kongresu Slovákov. Zaželal pánovi Kantorovi veľa zdravia, síl i radosti v rodinnom kruhu, aby ešte dlho mohol navštevovať Slovensko, ktoré považuje za svoj druhý domov. K tomuto blahoželaniu sa pripája aj kolektív redaktorov Novohradských novín v Lučenci.
Autor: Podľa materiálov PhDr. Júliusa Hronca (synovca Juraja N. Kantora) z Kokavy nad Rimavicou spracovalPhDr. František Mihály