a reaguje, sa len pousmial: „Reaguje presne tak, ako sa jej opýtate!“
Rudolf Mochnacký zo Sliača je široko-ďaleko známy ako vychýrený bylinkár. Bárs by nie. Bylinkám sa venuje už roky (hoci ho k nim priviedla náhoda) a s prosbou o pomoc sa k nemu utiekajú ľudia z celého Slovenska. Rudolf Mochnacký, ktorý len nedávno doštudoval na univerzite tretieho veku odbor humánna výživa, sa však nezaoberá len bylinkami. Priťahuje ho všetko, čo aspoň trošku zaváňa čímsi, čomu nezainteresovaní zvyknú občas hovoriť „nadprirodzenosť“. Tak sa dostal aj prútikáreniu.
AKO SA TO ZAČALO
Bolo to ešte v roku 1992 a Rudol Mochnacký vtedy pracoval pre Mototechnu Praha. Pravda, do Prahy musel občas aj cestovať a jeho kolegovia sa o jeho záľube v bylinkách dozvedeli. Lenže aj niektorí Pražania sa zaujímali o alternatívnu medicínu, biotroniku. Kolegu zo Slovenska raz pozvali na stretnutie do Zámku zdravia Rudolec pri Jihlave.
„Tam som sa po prvý raz v živote stretol s prútikármi. Predtým som už o tom počul, ale akosi som tomu nevenoval pozornosť a ani ma to nejako zvlášť nezaujímalo. Keď tam jeden pán z Valašského Medziříčí hovoril, aké má výsledky, ani som mu neveril. Dali mi však do ruky špirálu, podobnú ako mám teraz aj ja, ale oveľa väčšiu, nech si to vyskúšam. Povedali mi, že neďaleko by mal byť pod zemou odpadový kanál. Poprechádzal som sa tým smerom a odrazu mi prútikom tak šklblo, že som si myslel – vylomí mi to ruku! A už mi hovorili: Aha, tak aj ty si citlivý, si senzibil!“
Pán Mochnacký sa o prútikárstvo začal zaujímať hlbšie, pozháňal si literatúru.
„Dočítal som sa, že pred geológmi vždy chodili na prieskum prútikári. Ale nielen to. V Ostrave mali špecialistu, ktorý keď sa prihodilo banské nešťatie, vedel povedať nielen to, kde zavalených baníkov hľadať, ale aj to, či ešte žijú. Bol taký dôveryhodný a mal také dobré výsledky, že chodil po celom svete, všade ho volali.“
DÔLEŽITÁ JE SPRÁVNA OTÁZKA
Rudolf Mochnacký má prútikov niekoľko, každý iný. Žiadna vlastná výroba. Všetky sú „kúpenské“. S tým klasickým, ako si ho zvykneme predstavovať, virguľou z vŕby v tvare písmena ypsilon, majú spoločný len názov. Všetky sú kovové. Niektoré pripomínajú zvláštne tvarované pružiny, iný prútik sa skladal s dvoch drôtov zahnutých na konci do pravého uhla, do každej ruky jeden drôt.
Ako to funguje – to vám úplne presne nevysvetlí nikto (aspoň nie tak, ako by si to žiadal konzervatívny vedec). Väčšinou to pracuje tak, že prútik v rukách senzibila pôsobí ako anténa, ktorá zlepšuje príjem. Ináč povedané – všade okolo nás je magnetické pole a prútik naň reaguje. Len si jeho reakcie treba vedieť správne vysvetliť. Najlepší biotronici však nepotrebujú ani len prútik.
Chceli sme si to overiť na vlastnej koži. Pán Mochnacký sa zamračil: „Svoj prútik vám do ruky radšej nezverím. Nie preto, že by som vám ho požičať nechcel, ale každý jedinec vyžaruje energiu. Tá vaša by zostala na prútiku a musel by som ho od nej očistiť. Napríklad ponorením do pramenistej tečúcej vody, najmenej na dvadsaťštyri hodín. Pri práci s prútikom je hlavné položiť si v duchu otázku pre prútik. Ale jednoznačnú otázku, na ktorú možno odpovedať iba áno alebo nie. Podľa toho aj prútik zareaguje. Pozrite sa, na tomto prútiku“ – Rudolf Mochnacký ukázal na jeden z dvojice prútikov zahnutých do pravého uhla – „mám červené značky. Podľa prekríženia prútikov a podľa značiek viem určiť, v akej hĺbke sa hľadaný jav nachádza.“
VIETE, ČO SÚ
GEOPATOGÉNNE ZÓNY?
Rudolf Mochnacký so svojimi prútikmi už pomáhal aj pri hľadaní vody. Lenže, na to ich používa len málokedy: „Väčšinou ich využívam na zisťovanie, akú má energiu človek, ktorý príde za mnou, ale i na vyhľadávanie geopatogénnych zón.“
Pri geopatogénnych zónach sa na chvíľu pristavíme. Podľa pána Mochnackého ich možno zistiť aj klasickými fyzikálnymi meraniami, napríklad meraním striedavých magnetických polí, meraním jednosmerného elektrického poľa, či emanácie radónu. Je to ale zložité, nákladné a pomerne nepresné, preto aj málo dôveryhodné. Biotronik ale zónu bez problémov odhalí.
Čo je to však geopatogénna zóna? Zóna s negatívnym účinkom na živé organizmy. Také zóny môžu byť umelé i prirodzené. Umelé napríklad vznikajú pri elektrických vodičoch, veľkých inžinierskych sieťach. Prirodzené zase pri geologických zlomoch, nad tektonickými poruchami, bývalými riečišťami.
„Už najstaršie civilizácie rešpektovali niektoré lokality a jednoducho sa im vyhýbali“ – vysvetľuje pán Mochnacký. „V Číne, za dynastie Hia, teda 4-tisíc 500 rokov pred naším letopočtom, platil stavebný zákon, podľa ktorého musel pozemok pred začatím stavby povinne preskúmať prútikár. Ak chceli v starom Ríme postaviť nejakú väčšiu stavbu, nechali na predpokladanom mieste pásť sa dobytok. Po určitom čase dobytok zabili a preskúmali pečene. Ak bola pečeň u väčšiny nejako postihnutá, radšej tam stavať ani nezačali. Dokonca ani pes si nikdy neľahne tam, kde prechádza geopatogénna zóna. Mačky naopak, tie ich vyhľadávajú.“
RAKOVINOVÉ DOMY
„Rád by som upozornil“ – pokračoval Rudolf Mochnacký – „na výskum, ktorý viedol MUDr. Juriška z Olomouca. Preverili pri ňom takmer 32-tisíc nádorových ochorení, zaznamenaných v rokoch 1871 až 1976. Pri výskume zistili, že nádorové ochorenia najčastejšie postihujú osoby, ktoré bývali pri menších vodných tokoch, rybníkoch, v blízkosti močiara, nad geopatogénnymi zónami. Známy je prípad z Olomouca, kde v celom paneláku s dvanástimi vchodmi zistili u detí mimoriadne veľký počet dýchacích ťažkostí. Keď deti presťahovali, dýchacie ťažkosti ustúpili. Zo starých máp potom zistili, že pod panelákom bolo pôvodne riečne koryto. Vedľa pomalého podzemného toku v bývalom riečišti pôsobilo aj presakovanie vody z nového riečišťa. V tejto súvislosti sa začíname stretávať s výrazom „rakovinové domy“. Sú to domy, u ktorých obyvateľov sa v zvýšenej miere vyskytujú rakovinové ochorenia. Geopatogénne zóny však vplývajú aj na iné ochorenia, ako artróza, reumatizmus, roztrúsená skleróza, ochorenia horných dýchacích ciest. Vplývajú aj na imunitný systém.“
Pána Mochnackého sme sa opýtali, aké sú jeho skúsenosti s odhaľovaním týchto zón v súvislosti s ochoreniami.
„Mal som jednu kolegyňu, ktorá bývala v Radvani, v paneláku, ktorý volajú Čínsky múr. Mala dvoch chlapcov a mladší bol neustále chorý. Raz som išiel k nej domov a hovorím jej: Neviem, či ten tvoj chlapec nemá posteľ práve na geopatogénnej zóne! Keď som meral izbu, starší chlapec na zóne nebol. Ale mladší mal posteľ rovno nad zónou. Postele premiestnili. Po čase sme sa stretli a kolegyňa hovorí: Rudo, mal si pravdu. Chlapec už nebýva chorý!“
Kto môže pracovať s prútikom?
„Porovnal by som to so športom“ – usmial sa liečiteľ, ktorý je zároveň známy aj ako vynikajúci stolný tenista. „Kto môže behať? Predsa každý, kto má nohy. Lenže nie každý môže byť olympijským víťazom. Vynikajúce výsledky môže podávať len ten, kto má na to vlohy a pravidelne, tvrdo trénuje. Biotronikom môže byť každý z nás. Každý je svojim spôsobom citlivý.“
***
Vyzerá to ak, že niečo na tom skutočne bude. Že to funguje. Nuž a kto neverí, nemusí. Máme pre neho radu – nech si to vyskúša!
