čný stromček, aby som potom naraz nemala veľké výdavky. My, dôchodcovia, musíme žiť šetrne. Tešila som sa, že papuče sú za dobrú cenu. Stáli 440 korún. Platila som tisíckorunáčkou a vydali mi len 60. Zbadala som to však až vtedy, keď som išla v inom obchode platiť za opravu retiazky. Pri pokladni som si to nestihla uvedomiť. Vrátila som sa po hodine naspäť a reklamovala zlý výdavok. Pokladníčka mi tvrdila, že som platila päťstokorunáčkou. Zašla som aj za vedúcim, ten mi povedal, aby som prišla zajtra, že v pokladni by mal byť nadbytok,“ tvrdí pani Agnesa. Na druhý deň však z obchodu odišla s dlhým nosom. Pokladňa sedela. „Som si istá, že som pokladníčke dala tisícku. Viem, že už svoje peniaze neuvidím. Piatok trinásteho mi naozaj priniesol smolu. No chcem varovať druhých. Radšej si svoje peniaze dva razy prepočítajte, lebo česť a morálka poniektorým našim obchodníkom nič nevravia,“ hovorí skormútene podvedená Lučenčanka.