cvičení kata a prednedávnom sa vrátil z japonského Tokia, kde úspešne reprezentoval našu krajinu. Prvýkrát vo svojej kariére štartoval v mužskej kategórii v kata, a to aj napriek svojmu veku. Hneď v prvom kole sa ukázal ako naozajstný majster tohto bojového umenia. Inda B. Sudhakara porazil vysoko 5:0.
„Igor bol už od malička také živé striebro. Pobehoval, rozhadzoval rukami na všetky strany. Chcel som, aby sa začal venovať nejakému športu. Prešli sme všetkým. Futbalom, tenisom, stolným tenisom,“ spomína Igorov otec Vojtech, ktorého „srdcovkou“ bolo v študentských časoch karate. Keď vzal svojho vtedy ešte len osemročného syna do Karate klubu pána Juraja Orsága trénera 2. triedy a nositeľa 3. danu v karate, netušil, že onedlho sa Igor postaví na stupne víťazov. Po dvoch mesiacoch už nebolo pochýb o tom, že šport v bielom kimone Igorovi učaroval. Trénoval a pozorne sledoval skúsenejších karatistov. Zistil, že ak pôjde za svojím cieľom, môže niečo dosiahnuť.
Z PIVNICE TELOCVIČŇA
Malá pivnica Molnárovcov prestala plniť funkciu skladu zaváranín, bicyklov či sezónneho náradia. Zmenila sa na telocvičňu v ktorej starostlivý otec vštepoval svoje vedomosti a skúsenosti zo športu, ktorý má korene v ďalekej Číne a Japonsku. Pomaly ale isto Igor kondične prevýšil svojho otca. Šikovné rýchle chmaty predvádzal priam ukážkovo. Unavení a s kropajami potu na čelách rozoberali každučkú kapitolu východného bojového umenia. Tréningy sú počas sezóny, ktorá trvá od septembra až do začiatku júna náročné. Dva–trikrát do týždňa v telocvični a samozrejme aj doma alebo v prírode. Pred súťažou má Igor doslova nabitý program. Trénovať šesť dní v týždni a počas prázdnin aj niekoľkokrát cez deň, to by určite každý nezvládol. „Ak chcem niečo dosiahnuť, musím zaťať zuby a vydržať. Robiť niečo polovičato nemá význam. Víťazstvá sú pre mňa novou výzvou a dobrou motiváciu,“ hovorí Igor.
ÚSPEŠNÝ ROK
Tento rok je pre mladého gymnazistu doslova hviezdny. Hneď na začiatku roka v januári získal zlato na British karate Open v Londýne. O tri mesiace nato zažiaril na Scotish karate Open v Glasgowe, odkiaľ pricestoval rovnako s najvyšším ocenením vo svojej kategórii. V máji sa mohli otec so synom opäť silno objať. Na Igorovom krku zažiarila na Austrian Karate Grand Prix Open v Grazi ďalšia zlatá medaila. Stal sa aj majstrom Slovenska, zvíťazil na majstrovstvách v Maďarsku a v apríli na USA Open karate championships v Las Vegas. Minulý mesiac zdvihol Igor opäť hodenú rukavicu osudu. Stál pred veľkou výzvou. Na svetový šampionát karatistov v štýle Shito-ryu, ktorý sa konal v ďalekom Tokiu v dňoch 15. – 18. septembra, sa poctivo pripravoval každodenným dvojfázovým tréningom. Jeho cieľom bolo prebojovať sa aspoň do osmičky najlepších športovcov. Pre otca, trénera a manažéra v jednej osobe, nastali neľahké chvíle. Žalúdočnú nervozitu prežíval rovnako ako Igor.
Tokio Igora očarilo. Spleť mrakodrapov, zaujímavých stavieb, pomiešaná s nádhernou históriou a starobylými pamiatkami zanechali hlboký dojem v otcovi a synovi. „Na Majstrovstvách sveta v karate v štýle Shito-ryu si zmeralo sily 1274 pretekárov v 42. kategóriách. Okrem samotných majstrovstiev mal Igor v hlavnom meste Japonska naozaj bohatý program. Zúčastnil sa dvoch seminárov karate pod vedením skúseného majstra Genza Iwatu, pod prísnym dohľadom prezidenta Svetovej Shito-ryu federácie Tokio, Hisatomiho. Ich obsahom boli nové prístupy a tréningové metódy nácviku jednotlivých techník a ich aplikácia v kata a v kumite,“ vysvetľuje pán Vojtech. V tretiu septembrovú sobotu sa jeho syn predstavil v kategórii kata mužov. Bol to jeho prvý štart v mužskej kategórii na takomto veľkolepom podujatí. „Keďže Igor bude mať sedemnásť rokov, tento štart sme privítali ako konfrontáciu s mužmi a tiež ako ďalšiu novú skúsenosť. Nielen pre nás, ale aj pre súperov bolo obrovským prekvapením, keď Igor doslova exceloval. Hneď v prvom kole porazil Inda B. Sudhakara 5:0. V druhom kole úspešne zdolal Kanaďana M. Guya rovnako 5:0. Sériu víťazstiev prelomil až v boji o semifinále pretekár z Honkongu L. H. Kwan,“ hovorí hrdý otec, ktorý vôbec nepočítal, že sa jeho syn prebojuje až tak vysoko. Predsavzatie bolo splnené do slova a do písmena. Igor sa dostal medzi ôsmich najlepších pretekárov sveta v mužskej kategórii.
ZVIDITEĽNIL SLOVENSKO
O malom Slovensku, ktoré v týchto ďalekých končinách mnohí ani nepoznajú, sa odrazu začalo hovoriť. K trojfarebnej zástave a mladému chlapcovi sa upieralo čoraz viac očí. „Na ďalší deň Igora čakal štart vo svojej kategórii kadetov. Po úspešnom predchádzajúcom dni sme boli naladení dosiahnuť ešte lepší výsledok v senioroch, no nekompromisný žreb nám určil za súpera Japonca M. Tomohira. Hneď v prvom kole naše ambície na dobré umiestnenie schladil. Igor vynaložil maximálne úsilie, no prehral 4:1, a tak už do ďalších bojov nemohol zasiahnuť,“ dodá pán Vojtech. Aj napriek tomu nemusí tento športový talent vešať hlavu. Má len šestnásť a už niekoľkokrát bol ovenčený zlatom. Hviezdne maniere sú pre neho cudzím pojmom a život bez športu si už nedokáže predstaviť. Keď stojí na stupni víťazov, otcovo srdce je naplnené nevýslovným šťastím. Vie, že úsilie, ktoré vynakladá pri trénovaní svojho syna, má zmysel, a čas strávený v telocvični vôbec nie je premrhanou chvíľou. My držíme Igorovi palce, aby sa o našej malej krajine písalo ako o krajine víťazov.