Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Pomôžme si vlastnými silami!

Na základe mojej skúsenosti v práci a spoločenskom živote je poznávanie našej podstaty prioritným problémom. Dovoľte mi na úvod uviesť jeden príklad. Pri jednej z návštev som od sociologičky, ktorá bola súčasťou tímu švajčiarskych podnikateľov, dostal t

akúto otázku: Pán Dobrocký, prečo tu ľudia cez deň toľko posedávajú po reštauráciách alebo doma pri televízoroch? Na európske pomery vedú príliš pohodlný život. Veď na domoch, kde pozerajú televíziu, majú ošarpané priečelia, záhrady neudržiavané, zaburinené priedomia, hrdzavé ploty, špinavé ulice...

• Už predchádzajúce témy som začínal analýzou a uvedením jednoduchých rozporov, ktoré umožňujú najjednoduchšie pochopiť podstatu preberanej problematiky. Rovnako to platí aj pre oblasť, ktorou sa budeme zaoberať dnes, teda oblasť ľudských zdrojov. Dovoľte mi znovu uviesť jednoduchý graf, ktorý znázorňuje vývoj vzdelanosti u nás a vo vyspelých západoeurópskych krajinách.
Na pochopenie akéhokoľvek problému je nutné uviesť, že všetko je v ľuďoch. Dnes, keď ekonomika funguje na úrovni poloautomatizovaných a plnoautomatizovaných technológií, naviac smeruje do technológií robotických, nemôžeme v poznatkovej ekonomike ostať v pyramíde na takom mieste, kde vzdelaní ľudia tvoria podstatnú menšinu. Uvedené dva rozpory, vyplývajúce z posúdenia zobrazených grafov, vlastne vysvetľujú celú problematiku ľudských zdrojov. Z toho pochopíme, že je zbytočné hovoriť o riešení nezamestnanosti, jednoducho musíme prijať fakt, že sa musíme koncentrovať na riešenie problému, prečo vzdelaní ľudia odchádzajú a tí, ktorí môžu, si vzdelanie nezabezpečujú, resp. nedopĺňajú. Vzdelanie je jednoznačnou podmienkou na vyriešenie celého problému našej ekonomiky, a to nielen z pohľadu ľudských zdrojov.
• V predchádzajúcej téme sme hovorili, že pre sofistikovanú ekonomiku – výskum, vedu, vývoj a ich aplikáciu v praxi, sú potrební vzdelaní, vysoko kvalifikovaní ľudia. Ako obchodná komora vníma potenciál, ktorý náš región poskytuje v tejto oblasti?
- Z regiónu našich piatich okresov odchádza ročne viac než 300 vzdelaných ľudí pracovať mimo, z toho len v Lučenci to predstavuje celú tretinu. Vzdelanostný potenciál teda chýba a namiesto toho, aby narastal, sa pomaly vytráca. Veď kto iný má naštartovať v regióne ekonomiku, ak nie vzdelaní ľudia? Pochopím, ak sa na Úrad práce prihlási človek bez vzdelania. Ale ak si niekto od spoločnosti „vezme“ investície na vzdelanie, prečo si neotvorí aspoň živnosť a zamestná aspoň seba a niečo sa snaží rozbehnúť? Na jednej strane to vnímame ako zneužívanie podmienok, na strane druhej poznám takých pár ľudí, ktorí sa registrujú na úrade medzi nezamestnanými a „rozvíjajú“ činnosť v šedej ekonomike. Zároveň chápem, ak niekto svoje životné poslanie nevie nájsť, ale je u neho aspoň snaha uspieť v iných oblastiach. Veď podmienky a príležitosti sú formulované potenciálom regiónu, a ten tu bezpochyby existuje.
• Aké sú teda historické danosti nášho regiónu? Pre ktoré profesie, prípadne vedecké a výskumné práce majú naši ľudia predpoklady, v ktorých oblastiach sa odborníci z nášho regiónu najviac presadzovali?
- V oblastiach technických a prírodných patria priority jednoznačne silikátovému priemyslu a popri nich za najperspektívnejšie považujem vzdelanie v oblastiach ekonomiky, práva, obchodu a osobitne projektového manažmentu.
• Bližšie pomenujte faktory, pre ktoré sa vysokoškolský vzdelaní ľudia do regiónu nevracajú.
- Nevidím v tom nič iné, len sebecký záujem a žiadny vzťah k regiónu, žiadna sebareflexia, u niektorých možno ani svedomie... Jednoducho sa u takýchto ľudí dostanú do popredia iné priority, než vzťah k zachovanému dedičstvu alebo iným duchovným hodnotám. Aby niekto schopný ostal regióne aj v kríze, musí byť duchovne bohatší a nie zaslepený možnosťou rýchleho prospechu.
• Ako by, podľa Vás, mali byť ľudia motivovaní, aby sa aktívne zapájali do ekonomického procesu a neuzatvárali sa tak, ako to vidíme doteraz, do svojho mikrosveta, kde sú v podstate odkázaní na sociálnu pomoc zo strany štátu?
- Čiastočne som tento problém zodpovedal už pri druhej otázke, a tak len doplním, že je to vecou správneho zatriedenia hodnôt. Ak niekto robí svoju prácu výlučne pre peniaze, takého dnes v regióne ani nemotivujme, lebo dlhodobo z neho nie je garantovaný žiadny osoh. Ak však zárobok považuje len za súčasť pracovného vzťahu, ale prioritne prenáša záujem do oblasti tvorby, je tu priestor, aby ho práca získala a jeho duchovné vzťahy boli vyvážené s finančnými otázkami.
• Čo dnes poskytuje školský systém z hľadiska potreby praxe? Vychováva dostatočne kvalifikovaných odborníkov, napr. aj pre potreby ďalšieho rozvoja silikátového priemyslu, ale aj iných odvetví, pre rozvoj ktorých sú u nás vhodné podmienky?
Ako vyššie uvádzate, vo vyspelých západoeurópskych štátoch je viac ako 50% obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku, aj v najrozvinutejších oblastiach, dosahuje pomer vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva k celkovému počtu len niečo okolo 10%. V našom regióne je to ešte horšie. Existuje podľa Vás spôsob ako tento trend znižovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva otočiť?
- Jednoznačne tieto odbory u nás chýbajú, nevenuje sa im dostatok priestoru, a tak tu bez nich nevidíme perspektívu naštartovania ekonomiky. Uvážme len obrovskú priepasť medzi prírodnými oblasťami a technickými oblasťami. Ťažko sa tieto dve skupiny dohodnú, a práve silikátový priemysel absolútne postráda nielenže prienik týchto dvoch oblastí, ale neexistuje ani ich dotyk. To je však kritika k prvej časti otázky, či školský systém dokáže vychovať odborníkov pre silikátový priemysel. Druhá časť otázky je podstatne náročnejšia a vo väčšom rozsahu sa dotýka dlhotrvajúcej choroby regiónu. Na riešenie je niekoľko spôsobov, avšak pri pomenovaní väčšiny z nich by sme sa museli konfrontovať s mnohými funkcionármi, ktorí sú dnes na rozhodujúcich miestach. V spoločnosti by sme však mali analyzovať, či je správne, aby ľudia z nevýrobných sfér zastávali väčšinu rozhodujúcich postov, lebo tým už automaticky vzniká bariéra na akúkoľvek komunikáciu o ekonomike. Rovnako dôležité je analyzovať neprimeraný pomer ľudí na úradoch oproti tým, ktorí sú vo výrobe, kde sa tvoria zdroje. A v neposlednom rade aj vplyv tých, ktorí tvoria pre spoločnosť zdroje, oproti plejáde politických rozhodnutí, ktoré postrádajú akúkoľvek argumentáciu. Práve takéto trendy pripravili náš – voľakedy najrozvinutejší región Slovenska - nielen o popredné miesta, ale dostali nás do zóny ohrozenia.
• V pondelok minulý týždeň ste otvárali v centre Lučenca komplex, ktorý bude zabezpečovať rozvoj silikátového priemyslu. Aké sú zámery vo vede a výskume v tejto oblasti? Má obchodná a priemyselná komora konkrétnejšie predstavy o tom, ako by mohlo lepšie fungovať prepojenie vedy, výskumu a vývoja na výrobnú a obchodnú prax?
- Áno, jednoznačne môžeme potvrdiť, že tu existuje konkrétny plán, a nielen predstavy. Celá odpoveď na túto otázku je zakotvená v deklarácii inštitúcie 1. ESO. Deklarácia bola podpísaná ešte v roku 2004 najvyššími predstaviteľmi obchodných a priemyselných komôr Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska spoločne s najvyššími predstaviteľmi vybraných univerzít, teda s predstaviteľmi akademickej pôdy. Z úrovne deklaračnej do realizačnej má inštitúcia 1. ESO prejsť dňa 20. januára a najmä na medzinárodnej konferencii, pripravovanej na apríl 2007. Okrem tejto inštitúcie sa založilo aj združenie 1. ESO, ktorého obsahom je výrazne napomôcť tomuto smerovaniu.
• Ako si obchodná komora predstavuje možnosti spolupráce s vysokými školami? Pripravujú sa nejaké formy štipendií pre mimoriadne nadaných študentov? Poznáte nejaké konkrétne formy spolupráce so špecializovanými pracoviskami na vysokých školách, ktoré by mohli preklenúť doterajšiu odtrhnutosť vzdelania a vedy od praxe?
- Do týchto oblastí Obchodná priemyselná komora vstupovať nebude. Sme však presvedčení, že prepojenie akademickej pôdy s podnikateľskou sférou v konkrétnych programoch a v desiatkach, neskôr možno stovkách zaujímavých projektov, organizovaných v spomínanom združení 1. ESO, vyrieši podstatné ekonomické problémy, a tým nasmeruje a urýchli rozvoj regiónu, zodpovedajúci jeho podmienkam a kritériám.
• Za socializmu vládol trend vyľudňovania vidieka a posilňovania mestských aglomerácií. Myslíte si, že súčasná štruktúra osídlenia v našom regióne je vyhovujúca pre rozvoj ekonomiky a aktívne zapojenie sa obyvateľstva do ekonomických procesov? Napríklad v Lučenci klesol počet obyvateľov od začiatku 90. rokov z 36 000 na súčastných
28 000. Pritom trend znižovania počtu obyvateľov v meste takmer o 200 ročne naďalej pokračuje. Je tento vývoj prirodzený a žiadúci? A v tejto súvislosti podotázka: mala by ísť výroba a priemysel za ľuďmi tak, ako to bolo v našom regióne zvykom doteraz (magnezit – Lovinobaňa, sklo – Katarínska Huta, Málinec, hlina – Poltár a okolie...) alebo by, tak ako sme spomínali na začiatku, mali ľudia prichádzať za prácou do miest?
- Je to už o kvantite a nie o kvalite, ktorou sme náš rozhovor začali. Pozrime sa na tento problém v širšom priestore. Ak je hustota obyvateľov na 1m2 na Slovensku 108, Holanďanov je 420, Belgičanov 320, Nemcov 220 a Švajčiarov kvôli pohoriam 170. Ak my sme sústredení v súčasnosti na cca 48% v mestách nad 10 tis. obyvateľov, Holanďania a Nemci takmer na 90%, ale Belgičania až na 97%. Do tretice, ak v uvedených krajinách sa žije v priemere o 8 – 10 rokov dlhšie ako u nás a prirovnáme to k vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, dostaneme čísla a východiská, ktoré by mali úplne ináč definovať podmienky pre územné plánovanie, ako je tomu dnes, napríklad aj v prípade nášho regiónu prípadne vzťahu nášho regiónu k celému Slovensku. A tu sa dostaneme na začiatok našej diskusie a opäť by sme mohli, avšak v podstatne širších súvislostiach, začať kreovať tvorbu našich rozvojových dokumentov alebo tvoriť podstatne reálnejšiu infraštruktúru a s ňou reálnejšiu a dlhodobo garantovanú ekonomiku so spätnou väzbou na ľudské zdroje. Základom je však komunikácia, tá bola najvlastnejšou formou pre rozvoj ľudských zdrojov. Nie náhodou som pristúpil pre Vaše noviny k takej širokej komunikácii, veď ona by mala byť bez hraníc a vôbec, hranice by sme mali odstrániť aj v našich prevádzkových vzťahoch. Veď akáže je hranica medzi bývaním a prácou alebo rekreáciou? Priemyselné závody v celom regióne môžeme kontrolovať a riadiť aj z Poľany... Kde by sa ešte však hranica nemala postaviť, to je náš vzťah k histórii a k identite. Len vtedy budeme duchovne bohatí a správne hodnotovo orientovaní pre naše rozhodnutia.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  4. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  6. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  7. Výlety na mieru pre celú rodinu
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 12 827
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 720
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 350
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 7 762
  5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 931
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 796
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 794
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 216

Blogy SME

  1. Ľubomír Maretta: Zmena
  2. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  3. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  4. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  5. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  6. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  7. Ján Raclavský: Atómovky, ktoré ohrozujú samosprávy
  8. Vladimír Krátky: VOLVO do Košíc !
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 644
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 9 909
  3. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 9 571
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 327
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 187
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 805
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 404
  8. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 3 375
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Mesto aj župa očakávajú pomoc vlády. „Ak sa nenájdu zdroje, projekt padne,“ tvrdí Attila Agócs, primátor Fiľakova.


4 h
Lučenecký konceptuálny umelec Peter Kollár predstavuje svoje dielo pomenované 365 v lučeneckej synagóge.

Po celé leto v nej bude originálna inštalácia diela miestneho umelca.


8 h
Muránska planina.

Hotová by mala byť do približne štyroch mesiacov.


SITA 10 h
Karatisti KK Miyagi Lučenec si na M-SR v Košiciach vybojovali päticu cenných kovov.

Šestica mladých Lučenčanov si z M-SR odviezla päť medailí. "Všetci obstáli nad očakávania," zhodujú sa skúsení tréneri.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Trestné oznámenia sa množia.


12 h

Nejde o prvý incident. V nedeľu sa začínajú mestské slávnosti.


10 h

Išlo o prvý väčší žatevný požiar v Nitrianskom kraji v tomto roku.


9 h

Chovná stanica V znamení Slnka je známa aj vo svete.


Lucia Debnárová 29. jún

Blogy SME

  1. Ľubomír Maretta: Zmena
  2. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  3. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  4. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  5. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  6. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  7. Ján Raclavský: Atómovky, ktoré ohrozujú samosprávy
  8. Vladimír Krátky: VOLVO do Košíc !
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 644
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 9 909
  3. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 9 571
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 327
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 187
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 805
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 404
  8. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 3 375
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu