Pondelok, 13. júl, 2020 | Meniny má MargitaKrížovkyKrížovky

Pomôžme si vlastnými silami!

Na základe mojej skúsenosti v práci a spoločenskom živote je poznávanie našej podstaty prioritným problémom. Dovoľte mi na úvod uviesť jeden príklad. Pri jednej z návštev som od sociologičky, ktorá bola súčasťou tímu švajčiarskych podnikateľov, dostal t

akúto otázku: Pán Dobrocký, prečo tu ľudia cez deň toľko posedávajú po reštauráciách alebo doma pri televízoroch? Na európske pomery vedú príliš pohodlný život. Veď na domoch, kde pozerajú televíziu, majú ošarpané priečelia, záhrady neudržiavané, zaburinené priedomia, hrdzavé ploty, špinavé ulice...

• Už predchádzajúce témy som začínal analýzou a uvedením jednoduchých rozporov, ktoré umožňujú najjednoduchšie pochopiť podstatu preberanej problematiky. Rovnako to platí aj pre oblasť, ktorou sa budeme zaoberať dnes, teda oblasť ľudských zdrojov. Dovoľte mi znovu uviesť jednoduchý graf, ktorý znázorňuje vývoj vzdelanosti u nás a vo vyspelých západoeurópskych krajinách.
Na pochopenie akéhokoľvek problému je nutné uviesť, že všetko je v ľuďoch. Dnes, keď ekonomika funguje na úrovni poloautomatizovaných a plnoautomatizovaných technológií, naviac smeruje do technológií robotických, nemôžeme v poznatkovej ekonomike ostať v pyramíde na takom mieste, kde vzdelaní ľudia tvoria podstatnú menšinu. Uvedené dva rozpory, vyplývajúce z posúdenia zobrazených grafov, vlastne vysvetľujú celú problematiku ľudských zdrojov. Z toho pochopíme, že je zbytočné hovoriť o riešení nezamestnanosti, jednoducho musíme prijať fakt, že sa musíme koncentrovať na riešenie problému, prečo vzdelaní ľudia odchádzajú a tí, ktorí môžu, si vzdelanie nezabezpečujú, resp. nedopĺňajú. Vzdelanie je jednoznačnou podmienkou na vyriešenie celého problému našej ekonomiky, a to nielen z pohľadu ľudských zdrojov.
• V predchádzajúcej téme sme hovorili, že pre sofistikovanú ekonomiku – výskum, vedu, vývoj a ich aplikáciu v praxi, sú potrební vzdelaní, vysoko kvalifikovaní ľudia. Ako obchodná komora vníma potenciál, ktorý náš región poskytuje v tejto oblasti?
- Z regiónu našich piatich okresov odchádza ročne viac než 300 vzdelaných ľudí pracovať mimo, z toho len v Lučenci to predstavuje celú tretinu. Vzdelanostný potenciál teda chýba a namiesto toho, aby narastal, sa pomaly vytráca. Veď kto iný má naštartovať v regióne ekonomiku, ak nie vzdelaní ľudia? Pochopím, ak sa na Úrad práce prihlási človek bez vzdelania. Ale ak si niekto od spoločnosti „vezme“ investície na vzdelanie, prečo si neotvorí aspoň živnosť a zamestná aspoň seba a niečo sa snaží rozbehnúť? Na jednej strane to vnímame ako zneužívanie podmienok, na strane druhej poznám takých pár ľudí, ktorí sa registrujú na úrade medzi nezamestnanými a „rozvíjajú“ činnosť v šedej ekonomike. Zároveň chápem, ak niekto svoje životné poslanie nevie nájsť, ale je u neho aspoň snaha uspieť v iných oblastiach. Veď podmienky a príležitosti sú formulované potenciálom regiónu, a ten tu bezpochyby existuje.
• Aké sú teda historické danosti nášho regiónu? Pre ktoré profesie, prípadne vedecké a výskumné práce majú naši ľudia predpoklady, v ktorých oblastiach sa odborníci z nášho regiónu najviac presadzovali?
- V oblastiach technických a prírodných patria priority jednoznačne silikátovému priemyslu a popri nich za najperspektívnejšie považujem vzdelanie v oblastiach ekonomiky, práva, obchodu a osobitne projektového manažmentu.
• Bližšie pomenujte faktory, pre ktoré sa vysokoškolský vzdelaní ľudia do regiónu nevracajú.
- Nevidím v tom nič iné, len sebecký záujem a žiadny vzťah k regiónu, žiadna sebareflexia, u niektorých možno ani svedomie... Jednoducho sa u takýchto ľudí dostanú do popredia iné priority, než vzťah k zachovanému dedičstvu alebo iným duchovným hodnotám. Aby niekto schopný ostal regióne aj v kríze, musí byť duchovne bohatší a nie zaslepený možnosťou rýchleho prospechu.
• Ako by, podľa Vás, mali byť ľudia motivovaní, aby sa aktívne zapájali do ekonomického procesu a neuzatvárali sa tak, ako to vidíme doteraz, do svojho mikrosveta, kde sú v podstate odkázaní na sociálnu pomoc zo strany štátu?
- Čiastočne som tento problém zodpovedal už pri druhej otázke, a tak len doplním, že je to vecou správneho zatriedenia hodnôt. Ak niekto robí svoju prácu výlučne pre peniaze, takého dnes v regióne ani nemotivujme, lebo dlhodobo z neho nie je garantovaný žiadny osoh. Ak však zárobok považuje len za súčasť pracovného vzťahu, ale prioritne prenáša záujem do oblasti tvorby, je tu priestor, aby ho práca získala a jeho duchovné vzťahy boli vyvážené s finančnými otázkami.
• Čo dnes poskytuje školský systém z hľadiska potreby praxe? Vychováva dostatočne kvalifikovaných odborníkov, napr. aj pre potreby ďalšieho rozvoja silikátového priemyslu, ale aj iných odvetví, pre rozvoj ktorých sú u nás vhodné podmienky?
Ako vyššie uvádzate, vo vyspelých západoeurópskych štátoch je viac ako 50% obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku, aj v najrozvinutejších oblastiach, dosahuje pomer vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva k celkovému počtu len niečo okolo 10%. V našom regióne je to ešte horšie. Existuje podľa Vás spôsob ako tento trend znižovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva otočiť?
- Jednoznačne tieto odbory u nás chýbajú, nevenuje sa im dostatok priestoru, a tak tu bez nich nevidíme perspektívu naštartovania ekonomiky. Uvážme len obrovskú priepasť medzi prírodnými oblasťami a technickými oblasťami. Ťažko sa tieto dve skupiny dohodnú, a práve silikátový priemysel absolútne postráda nielenže prienik týchto dvoch oblastí, ale neexistuje ani ich dotyk. To je však kritika k prvej časti otázky, či školský systém dokáže vychovať odborníkov pre silikátový priemysel. Druhá časť otázky je podstatne náročnejšia a vo väčšom rozsahu sa dotýka dlhotrvajúcej choroby regiónu. Na riešenie je niekoľko spôsobov, avšak pri pomenovaní väčšiny z nich by sme sa museli konfrontovať s mnohými funkcionármi, ktorí sú dnes na rozhodujúcich miestach. V spoločnosti by sme však mali analyzovať, či je správne, aby ľudia z nevýrobných sfér zastávali väčšinu rozhodujúcich postov, lebo tým už automaticky vzniká bariéra na akúkoľvek komunikáciu o ekonomike. Rovnako dôležité je analyzovať neprimeraný pomer ľudí na úradoch oproti tým, ktorí sú vo výrobe, kde sa tvoria zdroje. A v neposlednom rade aj vplyv tých, ktorí tvoria pre spoločnosť zdroje, oproti plejáde politických rozhodnutí, ktoré postrádajú akúkoľvek argumentáciu. Práve takéto trendy pripravili náš – voľakedy najrozvinutejší región Slovenska - nielen o popredné miesta, ale dostali nás do zóny ohrozenia.
• V pondelok minulý týždeň ste otvárali v centre Lučenca komplex, ktorý bude zabezpečovať rozvoj silikátového priemyslu. Aké sú zámery vo vede a výskume v tejto oblasti? Má obchodná a priemyselná komora konkrétnejšie predstavy o tom, ako by mohlo lepšie fungovať prepojenie vedy, výskumu a vývoja na výrobnú a obchodnú prax?
- Áno, jednoznačne môžeme potvrdiť, že tu existuje konkrétny plán, a nielen predstavy. Celá odpoveď na túto otázku je zakotvená v deklarácii inštitúcie 1. ESO. Deklarácia bola podpísaná ešte v roku 2004 najvyššími predstaviteľmi obchodných a priemyselných komôr Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska spoločne s najvyššími predstaviteľmi vybraných univerzít, teda s predstaviteľmi akademickej pôdy. Z úrovne deklaračnej do realizačnej má inštitúcia 1. ESO prejsť dňa 20. januára a najmä na medzinárodnej konferencii, pripravovanej na apríl 2007. Okrem tejto inštitúcie sa založilo aj združenie 1. ESO, ktorého obsahom je výrazne napomôcť tomuto smerovaniu.
• Ako si obchodná komora predstavuje možnosti spolupráce s vysokými školami? Pripravujú sa nejaké formy štipendií pre mimoriadne nadaných študentov? Poznáte nejaké konkrétne formy spolupráce so špecializovanými pracoviskami na vysokých školách, ktoré by mohli preklenúť doterajšiu odtrhnutosť vzdelania a vedy od praxe?
- Do týchto oblastí Obchodná priemyselná komora vstupovať nebude. Sme však presvedčení, že prepojenie akademickej pôdy s podnikateľskou sférou v konkrétnych programoch a v desiatkach, neskôr možno stovkách zaujímavých projektov, organizovaných v spomínanom združení 1. ESO, vyrieši podstatné ekonomické problémy, a tým nasmeruje a urýchli rozvoj regiónu, zodpovedajúci jeho podmienkam a kritériám.
• Za socializmu vládol trend vyľudňovania vidieka a posilňovania mestských aglomerácií. Myslíte si, že súčasná štruktúra osídlenia v našom regióne je vyhovujúca pre rozvoj ekonomiky a aktívne zapojenie sa obyvateľstva do ekonomických procesov? Napríklad v Lučenci klesol počet obyvateľov od začiatku 90. rokov z 36 000 na súčastných
28 000. Pritom trend znižovania počtu obyvateľov v meste takmer o 200 ročne naďalej pokračuje. Je tento vývoj prirodzený a žiadúci? A v tejto súvislosti podotázka: mala by ísť výroba a priemysel za ľuďmi tak, ako to bolo v našom regióne zvykom doteraz (magnezit – Lovinobaňa, sklo – Katarínska Huta, Málinec, hlina – Poltár a okolie...) alebo by, tak ako sme spomínali na začiatku, mali ľudia prichádzať za prácou do miest?
- Je to už o kvantite a nie o kvalite, ktorou sme náš rozhovor začali. Pozrime sa na tento problém v širšom priestore. Ak je hustota obyvateľov na 1m2 na Slovensku 108, Holanďanov je 420, Belgičanov 320, Nemcov 220 a Švajčiarov kvôli pohoriam 170. Ak my sme sústredení v súčasnosti na cca 48% v mestách nad 10 tis. obyvateľov, Holanďania a Nemci takmer na 90%, ale Belgičania až na 97%. Do tretice, ak v uvedených krajinách sa žije v priemere o 8 – 10 rokov dlhšie ako u nás a prirovnáme to k vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, dostaneme čísla a východiská, ktoré by mali úplne ináč definovať podmienky pre územné plánovanie, ako je tomu dnes, napríklad aj v prípade nášho regiónu prípadne vzťahu nášho regiónu k celému Slovensku. A tu sa dostaneme na začiatok našej diskusie a opäť by sme mohli, avšak v podstatne širších súvislostiach, začať kreovať tvorbu našich rozvojových dokumentov alebo tvoriť podstatne reálnejšiu infraštruktúru a s ňou reálnejšiu a dlhodobo garantovanú ekonomiku so spätnou väzbou na ľudské zdroje. Základom je však komunikácia, tá bola najvlastnejšou formou pre rozvoj ľudských zdrojov. Nie náhodou som pristúpil pre Vaše noviny k takej širokej komunikácii, veď ona by mala byť bez hraníc a vôbec, hranice by sme mali odstrániť aj v našich prevádzkových vzťahoch. Veď akáže je hranica medzi bývaním a prácou alebo rekreáciou? Priemyselné závody v celom regióne môžeme kontrolovať a riadiť aj z Poľany... Kde by sa ešte však hranica nemala postaviť, to je náš vzťah k histórii a k identite. Len vtedy budeme duchovne bohatí a správne hodnotovo orientovaní pre naše rozhodnutia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na výmenu starej klímy za novú? Ekologicky aj ekonomicky
  2. Získajte EKO čistiace prostriedky od slovenského výrobcu zdarma
  3. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty
  4. Pracujem, zarábam a čo ďalej?
  5. Dostaňte svoj regionálny produkt na pulty obchodného reťazca
  6. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  7. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  8. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  9. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  10. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  1. Získajte EKO čistiace prostriedky od slovenského výrobcu zdarma
  2. Ako na výmenu starej klímy za novú? Ekologicky aj ekonomicky
  3. Pracujem, zarábam a čo ďalej?
  4. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty
  5. Dostaňte svoj regionálny produkt na pulty obchodného reťazca
  6. Študijný program s uplatnením v automobilovom priemysle
  7. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  8. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  9. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  10. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 50 367
  2. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 15 614
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 846
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 12 853
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 11 987
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 673
  7. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky 10 435
  8. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 10 358
  9. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 028
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 173
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Old Boys zaskočili lídra súťaže

V nedeľu sa hralo ďalšie kolo Mestskej ligy v Lučenci.

Oficiálna lopta pre MS 2018.

Novohradský pedál prilákal aj slovenskú špičku

Na šiestom ročníku sa predstavilo viacero známych a úspešných cyklistov.

Novohradský pedál 2020.

Turnaj troch krajín ovládli domáci boccisti

Slováci, Poliaci a Česi bojovali na dvojdňovom šampionáte v Lučenci.

Účastníci turnaja.
Dvestoročný dub letný je jedným z finalistov prestížnej ankety.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Nitre padajú stromy, jeden zasiahol auto

Mesto opäť uzavrelo park aj cintorín.

V Suchej Hore horia dve humná, zasahujú desiatky hasičov

Z horiacich stavov vyviedli susedia zvieratá, stihli aj poľnohospodárske stroje.

Na väčšiu motorku nemal oprávnenie, hrozí mu vysoká pokuta

Vodičovi, ktorý jazdil na motocykli bez príslušného vodičského oprávnenia, hrozí pokuta až do 1300 eur.

Pri výkopových prácach našiel poklad, mince vystavili prvýkrát

Mince boli uložené v hlinenom krčahu. Najstaršou bol denár Mateja Korvína.

Už ste čítali?