Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky
RODÁCI NOVOHRADU

V Lučenci sme bývali na Haličskej

Operná speváčka (mezzosoprán, kontraalt), zaslúžilá umelkyňa, sólistka Maďarskej štátnej opery v Budapešti Erzsébet Komlóssy sa narodila 9. 7. 1933 v Salgótarjáne. V r. 1939-43 navštevovala kalvínsku ľudovú školu a v r. 1943-45 meštiansku školu s vyučovac

ím jazykom maďarským v Lučenci. Po vojne sa rodina presťahovala do Salgótarjánu, kde Erzsébet Komlóssy ukončila meštiansku školu. V r. 1950-55 študovala spev u Dr. Gézu Lászlóa (1886-1955) na Hudobnom konzervatóriu v Budapešti. V r. 1955-58 bola sólistkou opery Národného divadla v Szegede. V r. 1958-88 účinkovala ako sólistka Maďarskej štátnej opery v Budapešti, od r. 1988 je hlasovou pedagogičkou mladých spevákov. Od r. 1991 je čestnou členkou, od r. 2003 majsterkou-umelkyňou Maďarskej štátnej opery. Za svoju umeleckú činnosť obdržala tieto ocenenia: Cenu Ferenca Liszta (1964), Kossuthovu cenu (1975), titul zaslúžilá umelkyňa (1982) a Prostredný kríž Radu Maďarskej republiky (1994), ktorý jej osobne odovzdal vtedajší prezident MR Árpád Göncz. Žije v Budapešti.

Skryť Vypnúť reklamu

Pani umelkyňa, v prvej otázke by som vás chcel poprosiť, aby ste sa v myšlienkach preniesli do Lučenca, mesta vášho detstva.
Prvé ročníky ľudovej školy som navštevovala v Lučenci. Bolo to veľmi dávno a priznám sa, že si z toho obdobia pamätám len veľmi málo. Keďže môj otec bol kalvín, chodila som spolu so svojím bratom Zoltánom do kalvínskej školy. Naša škola bola na hlavnej ulici a patrila vtedy katolíckej cirkvi. Mali sme veľmi milú pani učiteľku Lenku Jeszenszkú, bola to mohutnejšia pani, plná lásky a obetavosti. V čase, keď som už bola sólistkou budapeštianskej opery, raz som ju v Lučenci vyhľadala. Pani učiteľka sa mojej návšteve nesmierne potešila a povedala, že keď som bola malá, nosievala som dva malé vrkoče a bola som veľmi neposedné stvorenie. Okrem príjemných spomienok mám na Lučenec aj smutné spomienky. Nikdy nezabudnem, keď počas vojny zozbierali židov z celého okolia do jedného tábora, ktorý bol len o niečo povyše od nášho domu. Bývali sme na Haličskej 14 úplne na konci kasární. V tom čase som navštevovala hodiny klavírnej hry, mojou učiteľkou bola Klára Pillarová. Pamätám sa na ňu tak, že keď som necvičila, vždy ma udrela po prstoch. Prepáčte mi, že som si svoje spomienky na Lučenec nezviazala do voňavej kytičky, ale hovorím vám tu spontánne len to, čo mi momentálne napadá. Náš otec bol vojenský dôstojník a bol k nám veľmi prísny. Raz sa stalo, že som nahovorila svojho brata, aby sme ušli z domu. Aj sme spolu ušli a skryli sme sa v neďalekom parku v kríkoch, že tam budeme žiť. Vydržali sme však len do zotmenia a vrátili sme sa domov, kde nás už čakal vystrašený otec. Spomínam si aj na bombardovanie Lučenca. V Lučenci som bývala veľmi rada, a keď ste mi zavolali, moje srdce sa naplnilo radosťou, že ma navštívi človek z mesta môjho detstva.
Ako ste sa dopracovali až na vrchol operného spevu?
Údajne v zbierkach Maďarského národného múzea je evidovaná istá herečka Ilona Komlóssy, ktorá bola v 19. storočí členkou Národného divadla a po ktorej som možno zdedila isté umelecké vlohy. Naša rodina Komlóssy je starou šľachtickou rodinou, šľachtickú listinu nám dal vystaviť ešte kráľ Béla IV. Erb našej rodiny visí tu na stene. K spevu som sa dostala vlastným pričinením už v ranom detstve – teda práve v Lučenci. Raz okolo nášho domu na Haličskej ulici prechádzal istý pán, ktorý ma počul pospevovať si v záhrade. Zazvonil k nám a spýtal sa mamičky, kto to spieva. Vysvitlo, že to bol riaditeľ Mestského divadla z Reduty a poprosil mamku, či by ma nepustila k nemu za detskú herečku. Otec samozrejme nesúhlasil. Ja som sa však veľmi chcela hudbe venovať, a preto ma zapísali na klavír už k spomínanej učiteľke Pillarovej. Po presťahovaní sa do Salgótarjánu som pokračovala v štúdiu klavíra u Miklósa Csanádyho. Zásluhou jeho manželky som začala študovať spev. Neskôr sme sa presťahovali do Budapešti, kde ma rodičia chceli najprv zapísať na Hudobnú akadémiu. Keď si ma vypočul v tej dobe známy hudobný pedagóg Imre Molnár, odporučil ma na štúdium na Hudobnom konzervatóriu, kde som vyštudovala spev u Dr. Gézu Lászlóa.
Svoju kariéru opernej speváčky ste odštartovali v Szegedskom divadle. V r. 1958 prichádzate do hlavného mesta, kde sa stávate sólistkou Štátnej opery. Pokúsme sa teraz, prosím, trocha vrátiť čas ...
V Szegedskom národnom divadle som v r. 1955 naspievala svoju prvú opernú rolu v živote, bola to opera Székelyfonó od Zoltána Kodálya. Na premiére mi Kodály osobne blahoželal a potom ma viac-menej po celý život sprevádzal. Veľmi rada na toto obdobie spomínam. Do Budapešti som sa dostala tak, že som „zaskakovala“ v úlohe Ulriky v opere Maškarný bál G. Verdiho. Vtedy som ešte v Budapešti nezostala natrvalo. Ďalšie tri roky som dochádzala do Budapešti spievať Larinovú v Čajkovského opere Eugen Onegin. V r. 1957 sa ma riaditeľ opery Imre Palló opýtal, či by som nechcela zostať v Budapešti. A tak som zostala. V Budapešti som mala dva domovy: môj vlastný domov, kam mohol prísť len ten, koho som pozvala, a operu, ktorá sa stala mojím druhým domovom. Nikdy som netúžila stať sa opernou hviezdou, no pri študovaní jednotlivých postáv som sa vždy snažila dostať zo seba maximum. Keď som prišla do Budapešti, v opere pôsobili významní speváci: Mihály Székely, Júlia Osváth, Júlia Orosz, József Simándy, Sándor Svéd, Imre Palló a iní. Všetci títo boli už starší, ale mali ma radi a veľa som s nimi spievala. Som nesmierne vďačná dirigentovi Vilmosovi Komorovi, ktorý mi zveril hlavnú postavu Dalily v opere C. Saint-Saensa Samson a Dalila, za ktorú som získala Cenu Ferenca Liszta (1964). Za predvedenie všetkých Verdiho opier, ako i za operu F. Erkela Bánk Bán som v r. 1975 dostala Kossuthovu cenu.
Mohli by ste nám záverom prezradiť svoju filozofiu života?
Po celý som život som bola ako sviečka pálená z dvoch strán – na jednej strane to bola opera, na druhej moja rodina a deti. Svoje povolanie som mala vždy rada a milujem ho dodnes. Človek, ak chce žiť, musí veriť, veriť sám v seba i v úspech svojej práce. Ja som odmalička hlboko veriaca. So starou mamou sme každoročne chodievali na púte do Szentkútu (Svätá Studňa – neďaleko Nagybátony). Vždy som veľmi túžila dostať sa do budapeštianskej opery a snívala som o tom, že ak sa tam raz dostanem, zaspievam na Szentkúte Ch. Gounodovu Ave Mariu. Aj sa mi to splnilo a na veľkej omši som ju v Szentkúte zaspievala. Keby som si mala znovu vybrať povolanie, určite by som znovu chcela byť speváčkou. Iné povolanie si neviem predstaviť. Dnešným mladým ľuďom odkazujem, že len s veľkou trpezlivosťou, odriekaním a láskou sa dajú dosiahnuť veľké veci. Všetko v živote potrebuje svoj čas. Záverom by som chcela zo srdca pozdraviť všetkých Lučenčanov: „Žite v láske a svornosti!“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  2. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  3. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  5. Nechceli ich pustiť na pozemok
  6. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  7. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  8. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  10. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 32 177
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 048
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 507
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 941
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 14 342
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 233
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 862
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 980
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 585
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 725
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky.
Ilustračné foto

Divínska galéria je plná farieb a dynamiky

V galérii Bloom nájdu záujemcovia priam "rozkvitnutý svet".

Galéria Bloom existuje len vďaka húževnatosti jej majiteľa, Mariána Kompáneka.

Zimný pohár ostáva v Radzovciach

Nedeľné finále pohárovej súťaže rozhodli dva góly.

OŠK Radzovce.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hygienik Kapasný reaguje na nové štatistiky: Z okresu Žilina nebolo päť prípadov

Päť prípadov odhalilo testovanie na pracovisku Klinickej biochémie v Žiline.

Peniaze zo zbierky dostal každý, kto bol v autobuse smrti. Pozostalí sú nespokojní

V každej dedine zvolili iný kľúč na delenie peňazí. V jednej odhlasovali pomer 2:1 v prospech rodín, ktorých člen neprežil. V druhej dostali všetci rovnakú sumu.

Pri Ožďanoch sa zrazili dve autá, zasahovali aj leteckí záchranári

Úsek štátnej cesty, na ktorom došlo k nehode, bol uzatvorený.

Už ste čítali?