Zaspomínal si aj na časy spred pätnástich rokov, keď prišiel prvý krát do Lučenca – tmavého, so špinavými ulicami. Ubytovali sa v jedinom „hoteli“, večer si nemali ísť kam sadnúť... Aký to rozdiel oproti dnešku – moderné centrum v meste, nový hotelový a kongresový komplex, obnovené pamiatky... Dobre padne takéto hodnotenie od návštevy, najmä pre toho, kto sa o takúto zmenu usiloval.
- Vážený pán predseda, hovoríte, že mestá nášho regiónu zostávajú dlžníkmi svojej povesti najmä po stránke kvalitatívnej. V čom vidíte kvalitatívny rozdiel? Pomenujte hlavné okruhy tohto problému.
Aj v tomto prípade chcem začať analýzou a definovať najhlavnejšie rozpory.
1. Pri hodnotení kvality miest je nevyhnutné vidieť vzťah mesta a jeho ľudských zdrojov. Ak je nižšia kvalita obyvateľstva. logicky je tomu úmerne nižšia kvalita ich sídiel. V predchádzajúcej časti o ľudských zdrojoch sme graficky dokumentovali, aké je zaostávanie vzdelanostnej úrovne oproti západnej Európe. Adekvátne tomu to vyzerá aj v našich sídlach. Kvalita a výraz miest je zrkadlom kvality ich obyvateľstva. Zásadne však nesúhlasím, ak niekto v takejto situácii kritizuje zaostávanie kvality mesta bez toho, aby sám neriešil problém rastu kvality ľudských zdrojov, čoho som, žiaľ, veľmi často svedkom.
2. Ďalším problémom je ignorovanie základného princípu, teda toho, ako a prečo mestá vznikli. V minulosti vznikla najprv výrobná aktivita, okolo ktorej bolo nevyhnutné formovať celý obslužný systém, t. j. bývanie a vybavenosť pre tých, ktorí vo výrobe - v tvorbe zdrojov - pracovali. Úplne logicky tak na seba mestské sídla nabaľovali stále ďalšie funkcie a rozvojom úrovne obyvateľstva sa menila aj náplň týchto funkcií a ich kvalita. Na riadení ich chodu sa podieľali tí najlepší zástupcovia obyvateľstva, vážení mešťania, takmer výlučne úzko spojení s kapitálom. Dnes sme však svedkami nezdravého javu: tí, ktorí sa na tvorbe zdrojov - a teda aj tvorbe miest - primárne podieľajú, sú čoraz viac z procesu definovania koncepcie ďalšieho rozvoja týchto miest vylúčení. Poviem konkrétne. Ak si urobíme malý prierez štruktúrou zastupiteľstiev, ľahko zistíme, že ľudia z oblasti tvorby zdrojov, t. j. ekonomiky, nemajú v orgánoch samosprávy ani desaťpercentné zastúpenie.
3. Zásadným problémom je aj vzťah mesta k širšiemu územiu. Mestá primárne vznikali ako koncentrácia a integrácia funkcií pre širšie územie. Dnes sú tieto vzťahy výrazne narušené. Na jednej strane je vzťah k VÚC pre nás príliš cudzí a vzdialený, čo sa prejavilo aj pri účasti na voľbách do orgánov VÚC. Na strane druhej z úrovne bývalých centier (okresných miest) sa stratili akékoľvek silnejšie väzby na región. Dnes teda ani vzťah k širšiemu územiu nie je taký, aký bol predtým. Konkrétnym prípadom je úplné ignorovanie možností konfrontácie v čase, keď sa posudzovali nové územné rozvojové dokumenty pre Slovensko a VÚC. Bezduchým súhlasom zastupiteľstiev sa prijali regulatívy a zásady, ktoré sú pre naše južné okresy v konečnom dôsledku protirozvojové.
- Tak, ako sme naznačili už v predchádzajúcej téme o ľudských zdrojoch, v nedávnej minulosti vládol trend presunu obyvateľov z vidieka do miest. Hlavným dôvodom zrejme bola idea posilňovania počtu členov robotníckej triedy. Táto snaha sa prikrývala pláštikom urbanizácie a industrializácie. Trhová ekonomika znovu nastoľuje normálne fungovanie týchto vzťahov, no nevie ich riešiť okamžite. Ako tento „chaos vzťahov“ vnímate z pozície reprezentanta priemyselných a obchodných kruhov?
Nemyslím si, že bývalí predstavitelia boli takí cieľavedomí urbanisti. Vysvetlenie týchto zmien je oveľa jednoduchšie. Predtým sa ľuďom zobrala pôda a majetok a boli jednoducho nútení opúšťať svoje sídla. Dnes, keď majú svoje majetky opäť k dispozícii, môžu sa voľne rozhodnúť a ísť podnikať na vidiek. Nepovažujem to za chaos, skôr konečne za správny a prirodzený systém tvorby vzťahov. Chýba tomu len koncepčná forma. Už v uplynulých častiach som poukázal na príklad tzv. reurbanizácie a tým na užšie previazanie a integráciu vidieka s mestami. Týmto prístupom by sa vyriešilo veľmi veľa súčasných problémov.
- Náš región sa dá charakterizovať ako región s vidieckom osídlením. Nevznikali tu nejaké veľké mestské aglomerácie, ale štruktúra obytných sídiel odrážala viac potreby priemyslu, ktorý zase vznikal tam, kde pre jeho rozvoj boli prírodné (surovinové) podmienky. Myslíte si, že tento historický trend treba obnoviť?
Presne to je naším cieľom. Chceme nadviazať na pôvodnú koncepciu a potenciál postaviť ako jej určujúci faktor. Súčasne s tým aj prijať dokumenty, kde reurbanizácia napomôže spojiť energiu všetkých aktérov v regióne, najmä vo vzťahu priemyslu a miest. Tu sa otvára aj priestor na skvalitnenie infraštruktúry a prepojenie priemyselných zón a obytných sídiel.
- Hovoríte, že charakter miest určujú predovšetkým ľudia. Ako teda ľudia vedome – zrejme hlavne inštitucionálne - môžu formovať svoje mestá?
Úloha zastupiteľstiev je definovať, vytvoriť a kreovať koncepciu. Takto postavený zámer však prioritne majú určovať zastupiteľstvá so správnou štruktúrou, teda najmä so zástupcami z oblasti ekonomiky. V prvom kole by teda občania mohli celému procesu výrazne napomôcť, ak do zastupiteľstiev budú prednostne presadzovať ľudí zbehlých v oblastiach ekonomiky a najmä skúsených, teda ľudí s konkrétnymi výsledkami. Jednoducho aby tí, ktorí môžu a majú ekonomiku štartovať z pozície volených zástupcov, nech sú aj v ekonomike fundovaní. Toto považujem za najdôležitejšie. S týmito ľuďmi osobne prichádzam najčastejšie do styku a viem, že pokiaľ by takíto ľudia obsadili naše zastupiteľstvá v prevažnej časti, potom by sme tento región potiahli vpred. Pri tomto želaní však nemôžem obísť názor niektorých ľudí, ktorí si myslia, že definovať, a dokonca aj kreovať koncepciu má úradník. Zásadne nie! Táto úloha je nezastupiteľnou úlohou volených zástupcov občanov. A len cez nich by sa mala dostať na podstatne širšie diskusné fóra pri ich prezentácii.
- Čo by, podľa Vás, malo byť rozhodujúce pri tvorbe rozvojových plánov, aby sa stali agendou nielen mestskej úzkej skupiny ľudí, ale aby boli agendou širokej verejnosti?
Kto by sa nechcel podieľal na definovaní a kreovaní svojej budúcnosti? Sú to však ľudia, ktorí nedokážu vidieť ďalej, alebo sú zvyknutí existovať len z jedného dňa na druhý a za všetkým vidia len bezprostredný príjem zo svojej činnosti? Teda prvou základnou podmienkou je vytvoriť také zoskupenie ľudí, ktorí vidia súvislosti, dokážu formulovať ciele pre spoločnosť a majú vzťah nielen k mestu, ale v širokých súvislostiach k celému regiónu. Následne skupina takýchto ľudí musí definovať ciele a stratégiu. Potom prizvať k spolupráci ľudí výkonných, z oblasti inžinierskych, projekčných, ale aj úradníckych inštitúcii. Následne výstupy dostať do širšieho kolektívu oponentov - a to sú aj naše zastupiteľstvá. Aby sa stalo našim prvoradým cieľom, a nielen pracovnou povinnosťou, vytvoriť také dokumenty, ktoré budú obsahovať duchovné hodnoty všetkých tvorcov a definovanie takých cieľov, kde by sa otvorene mohlo uviesť, aký životný štýl by našu budúcnosť mal determinovať.
- Z užšieho hľadiska mesto plní hlavne funkcie slúžiace pre bývanie, zamestnanosť a oddych obyvateľstva. Vaše chápanie funkcií mesta je omnoho širšie. Aké funkcie by mesto napríklad Lučenec malo plniť pre širšiu spádovú oblasť? Aké funkcie to boli v čase najväčšieho hospodárskeho rozvoja regiónu, aké funkcie by pre tento účel malo plniť v súčasnosti?
Význam mesta Lučenec v minulosti bol postavený na jeho strategických možnostiach rozvoja. Surovinovo a hospodársky Lučenec zásoboval Budapešť, ktorá sa v Európe na prelome 19. a 20. storočia rozvíjala ako jedno z najsilnejších centier Európy. Dopravne sa mesto stalo hlavným uzlom. Napríklad železnica dostala také priority, že sa v Budapešti až do vojny pôvodné „Východné nádražie“ nazývalo „Lučeneckým nádražím“. Mohol by som s príkladmi pokračovať. Z pozície ekonóma i urbanistu musím zásadne povedať, že ak sa k tomuto, v minulosti dokázanému vývojovému potenciálu budeme naďalej stavať chrbtom, rozvoj jednoducho nenastane. Viem, že túto tému naši politickí reprezentanti nechcú veľmi nastolovať a čakajú, až kým sa tento vzťah neprenesie napríklad na Banskú Bystricu alebo nedajbože Žilinu, a až potom na tieto naše mestá. Vtedy však už bude neskoro. Je to náš potenciál, a tak nehľadajme a nekombinujme žiadne predsudky a politické fantazmagórie o rozdielnosti ľudí z hľadiska národnosti. Pozerajme na veci priamo, čisto, s vedomím zodpovednosti za plnohodnotnú tvorbu nášho regiónu. Toto osobne presadzujem a budem presadzovať, či už s funkcie predsedu našej hospodárskej inštitúcie, alebo z pozície jednoduchého občana mesta i regiónu.
- Ako však dosiahnuť, aby Lučenec tieto funkcie naozaj aj plnil? Čo je pre to potrebné urobiť?
Pripomeňme si, čo sme už povedali v predchádzajúcich častiach. Pre rozvoj regiónu a mesta ako jeho integrujúceho prvku je nevyhnutné napojenie na vnútroštátnu a medzinárodnú dopravnú infraštruktúru. To predovšetkým. Kým sa tak stane, nemôžeme ani my v regióne čakať so založenými rukami. Človek ak chce, aby bol pre iných zaujímavý, musí sa o seba starať, pestovať zovňajšok a vzdelávať sa, jednoducho vytvárať si pozitívny imidž. Rovnako musí konať mesto. A imidž si vytvorí nielen architektúrou, novými cestami a chodníkmi, parkami, oddychovými a rekreačnými možnosťami, hoci aj tie sú nevyhnutné. Pri obmedzených rozpočtoch však postupuje veľmi pomaly. Ale môže veľmi rýchlo urobiť aj iné kroky – svojou politikou dať signál pre iných, že sa tu oplatí investovať, že sa tu nekladú prekážky dobrým myšlienkam. Ponúkli mi nedávno takýto príklad: mravec, aby mohol podojiť „svoje“ vošky, prekoná neraz nemožné, aby ich dopravil k listom, kde si hľadajú svoju potravu. Nerobí to pre vošky, ale pre seba, aby si zabezpečil viac stravy. Jednoducho, ak vieme vytvoriť pre podnikateľské kruhy dobré podmienky, môžeme od nich očakávať vyššie odvody, vyššie príjmy pre nás všetkých. Nerobíme to pre nich, ale pre seba.
Keď dospejeme do tohto bodu, budeme mať dobrú východiskovú pozíciu pre ďalšie kroky. Pripomeňme si predovšetkým využitie domácich zdrojov výstavbou závodov na ich spracovanie, rozvoj vzdelanostnej úrovne, rozvoj štvrtého sektora a v tej súvislosti nástup vzdelanostnej ekonomiky – to všetko a mnohé ďalšie sú faktory, ktoré na jednej strane podmieňujú rozvoj mesta a regiónu, zároveň ho na strane druhej determinujú. Ak sa bude rozvíjať mesto, potom bude atraktívnejšie aj pre mladých a vzdelaných ľudí.
Je tu ešte jeden problém. Mesto nemôže existovať vo vzduchoprázdne, nutne musí byť napojené nielen cestami, ale najmä vzťahmi a osobnými kontaktmi na elementy, určujúce vývoj v regióne, krajine a i v zahraničí. Či už ide o decíznu sféru VÚC, vládu, alebo významné podnikateľské zastúpenia a iniciatívy, mesto by malo o nich vedieť, mať tam svojich ľudí, aby sa nestávalo, že zostáva „mimo diania“, alebo ak chcete „out“. Byť „in“ sa opláca, a to nielen v živote jednotlivca, ale i mesta či regiónu.
- Hovoríte, že na to, aby mestá mohli plnohodnotne plniť svoje širšie funkcie, majú nízke rozpočty, že vyvíjajú málo aktivít na rozšírenie možnosti tvorby zdrojov? Aké možnosti získavania zdrojov máte na mysli?
Jednoducho platí, ak budú v zastupiteľstvách výrazne prevažovať ľudia, ktorí v profesijnom živote fungujú v oblasti spotreby zdrojov, prednostne tak budú pristupovať aj ku svojej činnosti v zastupiteľstvách. Jednoducho preto, že sú navyknutí rozmýšľať v mantineloch – toľkoto dostanem z rozpočtu, toľko musím rozdeliť. Ak však budú v zastupiteľstve predovšetkým ľudia z oblastí tvorby zdrojov, potom sa dá očakávať, že budú aj k tejto činnosti pristupovať aktívne pri riešení tvorby zdrojov. Je to jednoduché, však?
Nechcem však, aby sme našu tému až tak výrazne zjednodušili. Celý okruh problémov, ako to vyplýva aj z predchádzajúcich častí nášho rozhovoru, je vzájomne príliš previazaný. Okrem vyššie spomínaného problému zastúpenia produkčnej sféry v samosprávach sú tu aj ďalšie, pred ktorými nesmieme utekať. Aj z tohto dôvodu na prvé miesto kladiem dôraz na skutočnosť, že je rozvoj mesta a regiónu problémom nás všetkých a v prvom rade ho vieme riešiť my, ktorí v tomto regióne žijeme. Nikto to neurobí za nás, a o čo viacej sa budeme zbavovať zodpovednosti, jeden pred druhým a sami pred sebou sa schovávať, o to neskôr sa jeho výsledok dostaví. Som však pevne presvedčený, že všetci chceme, aby sa ten cieľ dostavil čo najskôr.
Na záver série rozhovorov v Novohradských novinách chcem čitateľov poprosiť, aby uverejnené materiály prijali tak úprimne, ako sme ich my mysleli. Obchodná a priemyselná komora zastupuje hlavne výrobcov, čiastočne aj obchodníkov. Je jedinou organizáciou, ktorá bez hraníc (teda na celom svete) združuje podnikateľské subjekty. To znamená tých, ktorí sa prioritne podieľajú na tvorbe zdrojov. Ako volený regionálny predseda tejto inštitúcie som sľúbil, že pred najbližšími regionálnymi voľbami uverejníme názory prevládajúce v našich – priemyselných kruhoch - na okruhy problémov, ktoré bránia rozvoju nášho regiónu. Zároveň som priniesol naše predstavy o tom, ako je možné vymaniť sa zo stupňujúceho zovretia týchto problémov. Sústredil som sa najmä na ekonomiku – naše najväčšie životné trápenie. Veď od ekonomických problémov sa odvíjajú takmer všetky ďalšie problémy, či už rodinné alebo spoločenské.
Viem si predstaviť, že uverejnené názory vyvolajú pripomienky a možno aj kritiku. Dokonca, že povedú k hľadaniu personálnych, prípadne aj ideologických kontextov. Hľadať takéto pozadie je v tomto prípade úplne zbytočné. V uvádzaných textoch sme sa nezameriavali na žiadne konkrétne osoby či politické zoskupenia. Je to náš návrh na riešenie problémov. Návrh konštruktívny. Ak vyvolá vecnú diskusiu, potom splnil svoj cieľ. Dúfame, že vyvolaná diskusia – teraz pred komunálnymi voľbami - povedie v konečnom dôsledku k vecnej komunikácii o otázkach rozvoja nášho regiónu, a to aj v širšom kontexte, ktorý sme naznačovali. Veď problémov, ktoré si v konečnom dôsledku musíme vyriešiť my, na komunálnej a regionálnej úrovni je tak veľa, že ich môžeme vyriešiť len spoločne. Ďakujem v mene Obchodnej a priemyselnej komory všetkým, ktorí to s rozvojom nášho regiónu myslia úprimne.
(Poznámka redakcie: Seriál článkov s predsedom Obchodnej a priemyselnej komory bol plateným materiálom)
