srdce dotĺklo. Sympatická rodáčka z Kokavy nad Rimavicou celý svoj športový život prežila v Košiciach. Spočiatku hrala hádzanú v drese tamojšej Lokomotívy. Potom sa dostala do osídiel atletiky v osemdesiatych rokoch, v období bežeckého boomu. Opantal ju beh, lebo práve na dlhých vzdialenostiach mohla najlepšie uplatniť svoje schopnosti, prežiť emócie. Čo dokázala v maratónkach za VSŽ a neskôr za BK Steel Košice? Napísala príbeh podobný mnohým príbehom v meste slávneho Medzinárodného maratónu mieru. Obdivuhodný debut mala práve na MMM v roku 1985, teda až ako 39 ročná! V priebehu siedmich sezón sa Jarmila Šuniarová z počiatočného času 3:41:43 h. vypracovala na osobné maximum 2:57:19 h. Znamená pre ňu stále 10. miesto v slovenskej historickej tabuľke žien. Tým časom vyhrala v roku 1991 Malokarpatský maratón v Trnave. Okrem toho zvíťazila ešte v troch maratónoch: v roku 1988 v Rajci, v rokoch 1990 a 1992 na Kysuckom maratóne v Čadci. V zahraničí najlepšie skončila roku 1989 v Budapešti, kde obsadila piate miesto. V majstrovských súťažiach dosiahla najvyššie v roku 1990 na striebornú medailu v Čs. šampionáte maratónkyň v rámci MMM. Vtedy bola pred domácim publikom celkove štvrtá, čo bolo jej najlepšie umiestnenie vôbec. Dvadsať rokov dokazovala Jarmila Šuniarová prakticky vo veteránskom veku svoju lásku k behu. Za ten čas iba jediný raz (r. 1995) chýbala na štarte MMM, od svojej päťdesiatky (r. 1996) najčastejšie bežala na trati polmaratónu. V roku jubilejného osemdesiateho výročia tohto najstaršieho maratónu v Európe (r. 2004) absolvovala celú trať ako 58-ročná pod 4 hodiny. Vždy usmiatu bežkyňu nečakane prekvapil zákerný vysoký tlak po jednom tréningu. Rozlúčka pre kolegov z pracoviska v U.S. Steel a pre početnú partiu košických bežcov bola bolestivá. Priateľská, obľúbená, svetlovlasá Jarka, ako ju volali, bude veľmi chýbať milovníkom behu.