Samozrejme, najviac ich bolo včera, vo Sviatok všetkých svätých. Ale dosť návštevníkov budeme mať ešte aj nasledujúci víkend. Napriek mrazom nechávame verejné vodovody v oboch cintorínoch v prevádzke až do šiesteho novembra. Ešte pred hlavnou upratovacou sezónou sme v cintorínoch rozmiestnili až štyridsať kontajnerov na odpadky. Vyvážali sme ich až trikrát denne. Podarilo sa nám vybudovať dláždený chodník na vstupe do cintorína od Wágnerovej ulice a časť chodníkov v kalvínskom cintoríne sme tiež vydláždili. Nejaké mimoriadne vandalstvo alebo krádeže sme doteraz neevidovali. Myslím, že cintoríny v našej správe slúžia na odpočinok nielen zosnulým, ale všetkým, ktorí tu chcú navštíviť miesta večného odpočinku svojich príbuzných, alebo sa len tak poprechádzať,“ hovorí BranislavDrugda. Lučenské cintoríny sú naozaj pýchou mesta. Aj napriek veľkému náporu návštevníkov počas včerajšieho dňa je tu aj dnes poriadok, čisto a príjemne. S PhDr. Františkom Mihályom, znalcom miestnej histórie, sme sa vybrali navštíviť miesto posledného odpočinku niektorých významných osobností.
Gyula Szabó (1907-1972)
Maliar, grafik, zaslúžilý umelec, narodený v Budapešti. Základné vzdelanie získal v Lučenci, začiatky umeleckého maliarstva nadobudol u maliara F. Gyurkovitsa (1876-1968). Počas svojho života absolvoval viaceré študijné cesty: Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, Francúzsko, Tunis, Alžír, Egypt, Libanon, Taliansko, Turecko, ... V r. 1939-42 bol slobodným umelcom v Lučenci, neskôr pôsobil vo Fiľakove. V r. 1955 sa vrátil do Lučenca. V r. 1972 zomrel v Prahe, pochovaný je v Lučenci. Popri maliarstve sa venoval najmä grafike – technike drevorytu a linorytu. Najznámejšie cykly: Ecce Homo, Ľud zeme, Chceme mier, Ecce vita, A predsa treba žiť. Jeho diela sú zastúpené: SNG Bratislava, NG Praha, galérie: Banská Bystrica, Košice, Lučenec, Nitra, Hodonín, Viedeň, Berlín, Mníchov a i.
Božena Slančíková Timrava (1867-1951)
Spisovateľka, národná umelkyňa, narodená v Políchne. Ľudovú školu navštevovala v Políchne, meštiansku školu v Banskej Bystrici. Od r. 1882 žila v rodnej obci, po smrti otca v r. 1909 sa presťahovala k bratovi Bohuslavovi do Ábelovej. V r. 1919-29 bola učiteľkou v detskej opatrovni v Ábelovej. V r. 1945 sa presťahovala k príbuzným do Lučenca, kde v r. 1951 zomrela. Spolu s J. G. Tajovským a J. Jesenským je vrcholnou predstaviteľkou druhej fázy slovenského literárneho realizmu. Vo svojich prózach zachytila tragiku ľudských vzťahov a osudov na pozadí spoločenských premien koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Novely: Skúsenosť, Na jednom dvore, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Ťapákovci, Všetko za národ a i.
JUDr. Ľudovít Bazovský (1872-1958)
Advokát, významný slovenský národný buditeľ v Novohrade, narodený v Závade, okr. Veľký Krtíš. Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a Kežmarku, právo študoval v Budapešti. Od r. 1900 bol advokátom v Lučenci, v r. 1909 založil v Lučenci Všeobecnú banku. V r. 1918 sa stal členom výkonného výboru SNR, predsedom SNR v Lučenci, v r. 1919-1920 prvým novohradským županom. Manželka Božena, rod. Fajnorová (1879-1957) bola dcérou Emílie Jurenkovej, sestry matky generála M. R. Štefánika (1880-1919). Zomrel v Ľubochni, pochovaný je v Lučenci.
Pavol Ráday (1677-1733)
Kurucký diplomat, publicista, narodený v Lučenci. Študoval na evanjelických školách v Lučenci, Hrachove, Banskej Štiavnici, Kremnici. V r. 1699 bol notárom Novohradskej stolice, v r. 1704-11 vedúcim kancelárie a diplomatom v službách Františka II. Rákócziho. Po r. 1711 hospodáril na rodovom majetku v Péceli, kde v r. 1733 zomrel. Na svoju dobu mal široké filozofické, teologické, právnické i vojenské vzdelanie, ovládal viacero jazykov. Ako vyslanec Novohradu na uhorskom sneme sa v r. 1712-29 angažoval najmä v náboženských otázkach. Pochovaný je v Lučenci.
Adam Búsbak (1816-1899)
Dal postaviť v r. 1872 železničnú trať Lučenec - Budapešť, založil banky a bol aj riaditeľom jedinej regionálnej banky v Lučenci. Ako ekonóm a finančný odborník spracoval stratégiu pre rozvoj obchodu a priemyslu mesta.
József Kármán (1769-1795)
Spisovateľ, publicista, narodený i umretý v Lučenci. Študoval na gymnáziu v Lučenci. Právo študoval na univerzitách v Budíne, Viedni a Bratislave. Advokátsku prax začal v Budíne, od r. 1792 zástupca riaditeľa prvej maďarskej činohernej spoločnosti v Budíne. V r. 1792 sa vrátil do Lučenca, kde v r. 1795 nečakane umrel. Je predstaviteľom maďarskej osvietenskej literatúry, najznámejší je jeho román Fannin odkaz (Fanni hagyományai).
Anna Zsarnovitzká-Gáborová (1908-1998)
Učiteľka klavírnej hry, narodená v Púchove. V r. 1921-24 študovala na Vyššej dievčenskej škole v Bratislave a v r. 1924-29 na konzervatóriu vo Viedni. Pedagogickú dráhu začala na Hudobnej škole vo Fiľakove, v r. 1954-1979 vyučovala klavír na Ľudovej škole umenia v Lučenci. Počas svojej pedagogickej praxe vychovala mnoho úspešných absolventov klavírnej hry, ktorí dnes pôsobia na rôznych významných postoch doma i v zahraničí.