Sobota, 6. marec, 2021 | Meniny má Radoslav, RadoslavaKrížovkyKrížovky

Moji predkovia Vagačovci boli zakladateľmi bryndziarstva na Slovensku

Strojný inžinier, vysokoškolský učiteľ, veľvyslanec Doc. Ing. Ondrej Nemčok, PhD., sa narodil 30. 11. 1936 v Lučenci. Základné vzdelanie získal v Detve, stredoškolské štúdiá absolvoval na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici, kde maturoval v r.

1954. V r. 1954-59 študoval na Stroj. F SVŠT v Bratislave. V r. 1959-65 pôsobil ako technológ a konštruktér v Podpolianskych strojárňach v Detve, v r. 1966-70 ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte (PgF) v Banskej Bystrici a v r. 1970-71 ako vedúci skupiny hydrauliky a pneumatiky vo firme VUKOV v Banskej Bystrici. V období r. 1972-94 bol vysokoškolským učiteľom na PgF v Banskej Bystrici a v r. 1995-98 štátnym tajomníkom Ministerstva školstva SR v Bratislave. V r. 1998-2000 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Varšave (Poľsko). Od r. 2000 je až doteraz vysokoškolským učiteľom na Fakulte priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne so sídlom v Púchove. Na tejto fakulte je od r. 2003 dekanom. Žije v Púchove.

Skryť Vypnúť reklamu

Pán docent, ako si spomínate na svoje mladícke roky?
V Lučenci som sa síce narodil, lebo matka nedôverovala babici a chcela rodiť v nemocnici. Celé detstvo som však strávil v Detve, kde moji rodičia i starí rodičia žili. Matka bola rodená Vagačová. Vagačovci sa v minulosti prisťahovali do Detvy zo Starej Turej, pretože v r. 1785 ich predkovia začali vyrábať bryndzu. Oni boli zakladatelia bryndziarstva na Slovensku (mám o tom brožúrku). Tým bolo aj moje detstvo späté s mliekom, syrmi a bryndzou. A bolo skvelé! Starí rodičia boli na tie časy bohatí podnikatelia (mali 24 zamestnancov, 2 osobné a 5 nákladných áut). Detva bola ešte dedinou, ale svojráznou. Ľudia tu chodili v krojoch, hlavne v nedeľu do kostola. Celý život bol spätý s náboženstvom – katolíckym. Moja stará matka bola veľkou mecenáškou kostola a ja ako chlapec som bol tým tiež ovplyvnený. Bol som najlepším miništrantom. Život na dedine bol pestrý – hrali sme pigu, futbal s handrovou loptou, stavali sme hatanice v potoku a v ňom sa kúpali. K birmovke som si pýtal od birmovného otca (bol ním strýko Štefan, majiteľ bryndziarne) čistokrvné holuby. Tak som sa stal chovateľom českých stavákov, pštrosov a rimanov. Neskôr som začal pestovať i čistokrvné sliepky. S holubmi som chodil na výstavy, v Bratislave som získal jedno 1. miesto. Napriek hrám a chovateľským záľubám som mal vždy čisté jednotky na vysvedčení. Okrem toho nás všetky deti (boli sme štyria súrodenci) učila mamka hre na klavíri. Tam som dostal vzťah k vážnej hudbe – symfonickej i opernej. Vcelku som sa hre na klavíri učil 9 rokov. Toto šťastné detstvo bolo na čas prerušené štúdiom na Gymnáziu A. Sládkoviča v Banskej Bystrici. Po februárových udalostiach 1948 som sa vrátil do Detvy na nižšiu strednú školu.
Mohli by sme v krátkosti analyzovať vašu cestu k strojnému inžinierstvu?
Keď som sa vrátil do Banskej Bystrice na 11-ročnú strednú školu, často som navštevoval krstného otca, ktorý sa vyučil vo firme Ganz v Budapešti. Ten ma presvedčil, aby som išiel študovať strojárstvo. Učil som sa vždy výborne a aj Fakultu strojného inžinierstva SVŠT v Bratislave som skončil s červeným diplomom. Po ukončení štúdia v r. 1959 som nastúpil do zamestnania v Podpolianskych strojárňach v Detve. Mal som veľmi dobrý postup: začal som ako majster v dielni na montáži, oboznámil som sa s organizáciou podniku, s úlohami jednotlivých oddelení a po pracovnom čase som zostával v dielni a z vlastnej iniciatívy pracoval na obrábacích strojoch a zváral elektrickým oblúkom i plameňom. Bolo to dovolené, ak si chcel zamestnanec niečo urobiť z prineseného alebo kúpeného materiálu v podniku. Vo fabrike som prešiel ďalej cez dispečera a technológa na vývojovú konštrukciu, kde sme vyvíjali nové hydraulické rýpadlo. Podal som tiež množstvo zlepšovacích návrhov, ktoré sa i zrealizovali. Vývoj pred jeho ukončením bol nakoniec zrušený a naše výsledky prebral Výskumný ústav stavebných strojov v Brne. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol zo strojární odísť.
Nahliadnime zároveň aj do pozadia vášho pedagogického pôsobenia na PgF ...
V r. 1965 som získal v Banskej Bystrici družstevný byt, odťahoval som sa z Detvy a začal som pracovať v Stavoindustrii na oddelení vývoja. Riešil som technologický projekt novej zámočníckej haly s uprednostňovaním spracovania plechov v stavebníctve. Projekt sa zrealizoval. V tých časoch sa vytvorila Katedra priemyselnej výroby na PgF a dostal som ponuku tam pracovať. Nastúpil som teda ako odborný asistent. K pedagogike som mal vždy vzťah a myslím i vlohy. Už ako stredoškolák som pomáhal slabším spolužiakom, v priebehu štúdia v Bratislave som dával hodiny matematiky. Na PgF som vyučoval predmety: náuka o materiáloch, technické kreslenie, organizáciu priemyselných podnikov a praktické práce v dielňach. Remeselnú zručnosť získanú v predošlých zamestnaniach – práca na obrábacích strojoch, kovanie a zváranie - som si tu zdokonalil, pretože na fakulte sme mali veľmi dobre vybavené dielne. V r. 1969 mi preverovacia komisia odporučila odísť z fakulty, zmenil som preto zamestnanie a pracoval som vo VUKOV-e ako vedúci skupiny vývoja hydraulických prvkov. V r. 1971 organizáciu zrušili. Medzitým sa situácia čiastočne „znormalizovala“ a ja som sa v r. 1972 mohol vrátiť na fakultu. Vtedy som začal i svoju systematickú vedecko-výskumnú činnosť. Vyšli mi skriptá „Náuka o materiáloch“, návody na cvičenia, a na SPŠ stavebnej skriptá „Stavebné stroje“. V rámci ašpirantúry, ktorú som robil na Zváračskom ústave v Bratislave, som sa zaoberal tepelnou únavou kovov. Vyšli mi viaceré články s touto tematikou, z ktorých jeden bol ohodnotený ako najlepší článok roka 1982 v časopise Zváranie. Výsledok kandidátskej práce mám chránený na patentovom úrade. Úzko som spolupracoval s katedrami polytechniky pedagogických fakúlt v Poľsku, Maďarsku, Čechách, ale hlavne s Pädagogische Hochschule v Erfurte (vtedy NDR). Tam som bol každoročne so študentmi na výrobnej praxi. Potom prišiel 17. november 1989. Udalosti v Prahe i Bratislave ma mimoriadne zaujali. Začal som sa angažovať, čo ma doviedlo k funkcii štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR v r. 1995-98. Som presvedčený, že vo vtedajšej dobe sa urobilo pre vysoké školstvo mimoriadne mnoho.
Ako a prečo ste sa stali veľvyslancom?
V r. 1998 sa končila moja funkcia na Ministerstve školstva, a preto som sa uchádzal o službu v zahraničí. Na základe mojich predošlých kontaktov v Poľsku ma na návrh vlády zastupujúci prezident vymenoval na post veľvyslanca v tejto krajine. S poľskými priateľmi sme založili Združenie poľsko-slovenského priateľstva a dobrého susedstva, ktoré sa v krátkej dobe rozšírilo po celom Poľsku v mestách a hlavne na vysokých školách. Po pár mesiacoch ma zvolili za vedúceho Klubu ambasádorov hovoriacich po poľsky. Bolo tam 31 členov – veľvyslancov. Zážitkov mám mnoho, príjemných i menej príjemných.
Vaša súčasná práca a výhľady do budúcnosti?
V súčasnosti som dekanom Fakulty priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne so sídlom v Púchove. Obdobie dekanstva končím 14. marca 2007, ale už nebudem kandidovať. Chcem však ďalej pôsobiť na fakulte ako vyučujúci predmetov spájanie materiálov, úvod do konštruovania, viesť diplomantov a doktorandov, pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a pokiaľ ma fakulta bude potrebovať.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  2. Nové číslo Historickej revue
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  6. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  7. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  8. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  9. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  1. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 20 419
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 14 260
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 10 612
  4. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 10 391
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 10 068
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 8 803
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 756
  8. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 6 947
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 396
  10. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 6 354
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Počas prvého marcového víkendu plánujú v centre Novohradu zaočkovať zhruba 600 ľudí pracujúcich v kritickej infraštruktúre, prevažne v školstve.

22m

Dopraváci zo Zvolena riešili vodiča, ktorý prekročil rýchlosť. Vtom k nim pristúpili traja cudzinci.

17 h
Ilustračné foto

Okres Rimavská Sobota bude podľa COVID automatu od pondelka 8. marca v čiernej zóne.

18 h
V skromnom príbytku sa rozhorel oheň.

Deti skončili v nemocnici.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mal iba 46 rokov. Štátna opera v Banskej Bystrici stráca výraznú osobnosť.

5. mar

Pribúda oveľa viac mladých pacientov.

4. mar

Majiteľa polícia obvinila z prečinu porušovania povinností za krízovej situácie.

5. mar

Budova patrí medzi najhodnotnejšie domy v Dolnom meste. Už roky je však fasáda v havarijnom stave. Majitelia sa menia.

18 h

Už ste čítali?