om v holandskom Leeuwardene postavili 4 milióny 321-tisíc farebných tehličiek „do pozoru“ a vytvorili nový rekord do Guinnesovej knihy.
Zuzana Bursová z Brezna sa dostala do štábu ľudí zainteresovaných na príprave Domino Day 2005 na základe náročného dvojstupňového kastingu. Najprv v Bratislave, potom vo Viedni.
A bola to v podstate náhoda. Hľadala si na internete nejakú letnú brigádu. Otvorila stránku, ktorá ponúkala na severe Holandska dva mesiace zaujímavej, dokonca honorovanej zábavky. „To si myslel hádam každý!“
Domino ukladali vo veľkej výstavnej hale na ploche 9500 m2. Z farebných tehličiek v horizontálnej polohe sa po spustení „pádu“ vytvárali nádherné obrazce. Tentokrát tvorca libreta vsadil na výjavy z najznámejších rozprávok a večných tém, ako napríklad Pinochio, Robin Hood či Faust. Celistvosť obrazcov záležala od počtu spadnutých tehličiek. Napokon ich poslušne ľahlo 4 milióny 2 136 kusov!
VRABČIAK - DOMINÁTOR
Zuzana spĺňala všetky podmienky, ktoré ponukový text obsahoval. „Ovládam angličtinu, mala som skúsenosti z práce v zahraničí, nie som stresový typ. Vyžadovala sa aj manuálna zručnosť. Okrem toho, že nemám obe ruky ľavé, bola som čiastočne vo výhode aj preto, lebo som vedela, do čoho idem. Ak sa totiž Holanďania do niečoho podobného pustia, dajú si záležať. Sú dobrí organizátori. Aby sme sa napríklad päť dní v týždni od rána do poobedia nekrútili len okolo domina, pripravili nám rôzne víkendové programy. Mali sme k dispozícii psychologičku, bol pritom fyzioterapeut, lebo sa pracovalo na zemi, prevažne na kolenách, posediačky alebo v podrepe…“
Všetko klapalo. Totálny krach celého projektu však mohol spôsobiť dva týždne pred finále obyčajný pouličný vrabec. „Vletel do haly nejakou škárou v streche a časť domina aj skutočne poškodil. Niektoré rady sme postavili nanovo, no napríklad výjav z rozprávky uprostred scény už ostal tak. Nebol k nemu prístup. Hrozilo totiž, že pováľame ďalšie hotové pasáže.
PONOCOVANIE A ŽÚRY TABU
Zuzana nemá problém. O Holanďanoch hovorí tak, ako ich pozná. Sú naozaj chladnejší, v nadväzovaní kontaktov podstatne zdržanlivejší, čo sa však týka pracovných vecí, oceňuje ich zodpovednosť, presnosť a profesionalitu. Na veciach, ktoré robia, si dajú záležať.
„Od začiatku nás upozorňovali, že sme prišli pracovať na serióznej honorovanej záležitosti, podľa toho sa treba zariadiť. Šéf a hlavný organizátor projektu Mister Domino mal dizajnérov a grafikov zo svojho tímu, ktorí na to dohliadali a súčasne koordinovali prácu jednotlivých skupín. Každý dostal mapu príslušného obrazca, kde bol popis pre každý riadok. Jeden z nej čítal, ďalší nafasoval potrebné množstvo tehličiek z každej farby a ďalší ich „sádzal“ do radov. Domino dni s medzinárodným tímom bežia v Leeuwardene od roku l986. Podľa Zuzany mnohí účastníci si ich už párkrát zopakovali. Chcela urobiť to isté, no nedalo sa, už mala pracovné záväzky vo Francúzsku.
Týždeň pred veľkou finálovou show sa do haly v Leeuwardene nasťahovali televízne štáby s kilometrami káblov. „My sme všetko sledovali naživo. Keď to napokon celé spadlo, bola párty, oslavoval sa rekord. Úžasné boli výjavy s hlavnými postavami z jednotlivých rozprávok.“
TULÁCKY ŽIVOT SI ZVOLILA SAMA
Zuzana sa o pár dní znovu vydá sa na cestu. Zimovať bude vo Francúzsku, na Vianoce zavolá domov. Na otázku, či sa jej život pomaly nemení na tulácky, povedala: „To jednoznačne, keď takto fungujete. Prakticky stále balíte kufre a na istý čas odchádzate preč. Zvolila som si to sama. Napokon, keby som chcela, poviem si dosť a zostanem na Slovensku, ale zatiaľ ma to baví. Kým je človek mladý a nemá ešte potrebu nejako sa viazať, treba to využiť.“
